Podľa interpretácie niektorých sociálnych vedcov je presadzovanie multikulturalizmu súčasťou tzv. židovskej skupinovej stratégie:

Židia sa snažia podkopať jednotu nežidovských skupín, zatiaľ čo dovnútra svojej skupiny udržiavajú kohezitu - súdržnosť.
Petr Bakalář píše: „Ideológia je taká, že inštitúcie, ktoré podporujú kohéziu medzi Nežidmi (nacionalizmus a tradičné nežidovské náboženstvá) treba oslabovať, pričom štrukturálnu integritu židovského separatizmu zachovávať.“

Ďalší motív Židov je, že ak sa spoločnosť bude skladať z obrovského množstva rôznych etnických skupín, budú tvoriť len jednu z mnohých menšín, a tak sa potenciálne môžu vyhnúť prenasledovaniu.
Charles Silberman vo svojej knihe o živote amerických Židov uvádza: Americkí Židia sú zasvätení kultúrnej tolerancii pre ich vieru, pevne zakorenenú v histórii, že budú bezpeční len v spoločnosti, ktorá akceptuje široké rozpätie postojov a správaní, tak ako aj diverzitu náboženských a etnických skupín. Táto viera, nie ich schvaľovanie homosexuality, napríklad viedla k tomu, že drvivá väčšina amerických Židov podporuje „práva homosexuálov“ a zastáva liberálne postoje na väčšinu tzv. ,sociálnych problematík‘.“
Mnohí Židia zdôrazňujú skutočnosť, že židovskí aktivisti hrali významnú úlohu pri zavádzaní a upevňovaní multikulturalizmu v USA (či už v hnutí za desegregáciu, pozitívnu diskrimináciu alebo rozšírenú imigráciu).Americký sociológ Edward A. Ross vo svojej knihe o vplyve imigrácie do USA napísal: „Židia majú silný záujem v prisťahovaleckej politike: z tohto plynie snaha Židov ovládať prisťahovaleckú politiku Spojených štátov. Aj keď tvoria ani nie sedminu všetkých imigrantov, viedli boj za voľný zákon o prisťahovalectve. (...) Systematická kampaň v novinách a časopisoch, ktorá sa snaží prelomiť všetky argumenty proti imigrácii a schladiť obavy domáceho obyvateľstva je vedená za jednu rasu a touto jednou rasou. Hebrejské peniaze sú za Národnou ligou liberálnej imigrácie a jej početnými publikáciami.“
V roku 1951 židovský senátor Jacob Javits napísal článok „Otvorme naše brány“, ktorý volal po masívnej, neobmedzovanej imigrácii.
David Duke poukazuje na to, čo vidí ako „pokrytectvo“ z jeho strany: „Javits však nehovoril o otvorení brán štátu, ktorému patrí jeho skutočná lojalita: Izraelu. Prísne imigračné zákony Izraela ,len pre Židov‘, samozrejme, podporoval. Bol za otvorenie brán Ameriky, nie Izraela.“

Slovensko zatiaľ nie je v pokročilej fáze multikulturalizmu. Neprichádza sem mnoho prisťahovalcov, vzhľadom na to, že radšej smerujú do bohatších štátov viac na západe. Tento trend sa bude pravdepodobne postupne meniť s pokračujúcou integráciou Slovenska do štruktúr Európskej únie. Niektoré hnutia, v ktorých majú výrazné zastúpenie Židia, však rozvíjajú prípravné aktivity na nastolenie multikulturalizmu na Slovensku, napríklad propagáciou imigrácie alebo podporou rómskej menšiny. V oboch sa angažuje napríklad Nadácia Milana Šimečku či aktivisti ako Martin Bútora.