Prípad smrti Jozefa Chovanca, mladého zdravého muža, ktorý sa dostal do rúk Belgickej polície a za pár hodín bol mŕtvy, pričom jeho zavraždenie je priamo na zázname, nemožno zamiesť  pod koberec.

Chovanec pracoval v Belgicku, sprostredkovával tam prácu – bol to teda schopný a svetaskúsený muž. Navyše mladý a zdravý. Napriek tomu to nestačilo.

Tak to zhrňme.

Tragédia začala, keď 23. februára 2018 začali nezrovnalosti okolo jeho letenky domov. Tu je prvá lož belgických úradov, ktoré tvrdili, že letenku nemal. Samozrejme ju mal, lebo ináč by sa na  palubu letiska nedostal. Nebol alkoholizovaný, nebol zdrogovaný – len sa dostal do zatiaľ neznámeho konfliktu s personálom a tento na neho zavolal políciu. Podľa svedkov sa nesprával agresívne, len „zmätene“  - čo je pri azda nedokonalej znalosti flámčiny, alebo ich zlej výslovnosti angličtiny, ako sa s ním skúšali dohovoriť, dosť pochopiteľné. Chovancovi nedali priestor, stiahli ho násilím z letu domov k rodine a zavreli do maličkej cely. To bolo podvečer o 19.20.

Tu celá tragédia nabrala otáčky.

Po dlhých hodinách v tejto klaustrofóbnej cele sa Chovanec dožaduje vypočutia a lekárskej pomoci. Doktor prichádza až po 4 hodinách, niekedy o polnoci, do cely ani nevstúpi a povie stráži, že väzeň má spať. Tu je druhá veľká lož Belgičanov, lebo doktor neskôr klamal niečo o moči či výkaloch,  potom hovorí, že v cele bol – ale kamerový systém dokazuje, že nebol. Chovancovi neskontroloval stav dýchania, nezmeral tlak, tep, nezistil, čo je príčinou toho, že je mu zle a že to nemôže vydržať.

Po ďalších dlhých hodinách, o 4.22, záznam ukazuje, ako Chovanec chodí po cele a zrejme od zúfalstva udrie pár krát hlavou o dvere. To sa strieda s jeho zúfalým sedením, zrejme v tomto videl jedinú možnosť, ako sa z uzavretého prostredia dostať na vzduch, do nemocnice – kam ho mal doktor zobrať najneskôr pri návšteve už večer.  Ale to sa nestalo ani teraz, ani teraz neposkytli Chovancovi, svojmu väzňovi bez násilného deliktu, ošetrenie.

Namiesto toho do cely vtrhla skupina strážnikov, mužov aj žien, hodili ho na palandu, kľakli mu na chrbát a dlhých 16 minút ho dusili. Keď následne prišiel doktor, už mu nebilo srdce. Chovanec zomrel priamo v cele na udusenie a zástavu srdca.

Pri tom všetkom sa banda veselo zabávala, smiala, a to aj prítomná zdravoťníčka,  šaškovali s hitlerovským pozdravom , ukazovali do kamery satanistický symbol rohov. Prečo táto skupina bola v takomto stave, to by asi dokázalo vysvetliť iba skúška ich krvi. Ale v Belgicku je satanizmus naozaj dosť bežná vec.

foto: Veselá zábava bruselskej polície, tí ľudia práve vedome vraždia a ukazujú si satanské znaky.

Chovanec teda zomrel, ale polícia prípad zamietla pod koberec, záznam z kamery sa odsunul a vyšiel na svetlo asi len zázrakom. Vyšetrovanie bolo liknavé, nijaké. Vdova, pani Chovancová, sa ničoho nedomohla, Slovenský veľvyslanec v Belgicku Vallo jej nijako nepomohol, naopak, snažil sa ju skôr odradiť od domáhania sa vysvetlenia a spravodlivosti.

Je jednoznačné:

1. Skupina policajtov v cele sa dopustila v čase služby vraždy a zasluhuje si mnohoročné tresty vezenia
2. Lekár a zdravotníci v cele si zasluhujú odobratie diplomu a takisto žalobu za neposkytnutie pomoci s následkom smrti
3. Vyšetrovatelia, a to až po ministra, ktorí ututlávali vraždu, si zasluhujú žalobu za zneužitie  funkcie v závažnej trestnej veci a takisto trest vezenia.

Toľko spravodlivosť. Belgicko je ale vrcholne skorumpovaná a amorálna krajina, konglomerát toho najhoršieho v Európe, a tak musí byť človek skeptický. Táto vražda vošla na povrch len preto, lebo vlna celosvetových cirkusov okolo smrti afroameričana Floyda spôsobila známe široké protesty, nepokoje a násilnosti, ktoré doteraz pretrvávajú. Len vďaka tejto hystérii niekto vytiahol aj záznam zabitia nášho občana, Jozefa Chovanca, a spôsobil aj na Západe škandál. Lebo aj naše životy sa rátajú a aj my sa musíme brániť

Slovensko

Toľko teda v kocke k Belgicku. Ale pozrime sa domov, na Slovensko. To, že náš veľvyslanec v Belgicku trestuhodne a nechutne nepomohol vdove a jej dcére, sme už spomenuli.  Kým ale západné média aspoň teraz dali pani Chovancovej priestor v interview, naše masmédia, naša verejnoprávna televízia jej ani to neposkytla. Nezašli za ňou a nespýtali sa jej, ako teda teraz s dcérou žijú, keď nemajú živiteľa, ako to vôbec možno prežiť a stráviť, keď teraz vedia, ako to bolo. Nie, to naše média nespravili.

Naopak, objavovali sa komentáre, že niektorí politici, ktorí vyjadrili nad prípadom zhrozenie , tí vraj „z toho vytĺkajú politický kapitál“. Toto si dovolil napísať niektorí prestitúti, ale aj niektorí politici sa vyjadrili v tomto zmysle. Absurdné je to aj preto, lebo Chovanca zabili len dva dni po vražde Kuciaka. Pamätáme si samozrejme všetci, ako sa celé Slovensko v tom čase, v roku 2018 prepadlo do hystéria okolo tejto jednoduchej a v podstate bežnej kriminálnej vraždy. Táto hystéria zatienila vraždu v Belgicku a kvôli kuciakiáde zaniklo volanie po vyšetrení zločinu belgickej polície. Kvôli hystérie kuciakiády zostali belgickí zločinci dva roky nepotrestaní, bez ohrozenia. A možno kvôli kuciakiáde vrahovia (viď fotku) už zostanú nepotrestaní navždy.

Kým na jednej strane bola smrť Kuciaka vynášaná do nebies, na druhej strane bol Chovanec zakopávaný pod posteľ ako pes. Toľko k údajnej rovnosti pred zákonom, ku  spravodlivosti slovenskej mediálnej a politickej scény. Toľko ku spravodlivosti slovenského národa, ktoré je akoby zvyknuté už nielen na to, že je vykorisťované, zotročené, prinútené drhnúť za pár šupov na druhých, ale už si zvyká aj na to, že je doslovne podrezávané ako ovce na bitúnku.

Degenerácia smerom k zmäkčilosti, nedostatku dôstojnosti a sebavedomia teda pokračuje.

Nebol to Žid?

Predstavme si, že by Jozef Chovanec bol černoch. Predstavme si, že by bol žid. Viete si predstaviť, aký cirkus by sa po jeho smrti zdvihli?

Ale aj teraz sa preto na Západe dvíha reakcia, lebo – ja naozaj neviem, či Chovanec bol alebo nebol Žid, ja to naozaj vopred nezisťujem. Ale oni áno. Vo svete je, napriek všetkým formálnym rečiam,  rasová, náboženská a majetková nerovnosť základom spoločnosti. Predstavte si tú hrôzu ak by sa ukázalo, že Chovanec bol Žid. Čo ak bol členom malého národa, ktorý je stáročia objektom násilia a zotročovania?  

Čo potom?