Popieranie zlých správ

Jedna z definícií hovorí, že inteligencia je schopnosť prispôsobiť sa zmene okolností. Zvlášť nepríjemné udalosti sú testom, ako je človek alebo spoločnosť schopná reagovať.

Ako vieme,  živý organizmus má dva základné druhy reakcií na nebezpečenstvo: obrana alebo útek. Teda aktívny alebo pasívny. Za druh úteku sa dá považovať aj úkryt, prípadne robenie mŕtveho chrobáka. A tento spôsob obrany má pri ľuďoch jednu špecifickú formu: popretie.

Popieranie v princípe znamená ignorovanie faktov. Je to prvé nominatívne popieranie. Ak doktor pacientovi povie, že má veľmi zlé hodnoty niektorého testu, pacient to proste odmietne brať na vedomie. Zaradí to medzi nezmyselné bláboly medicinmanov. Alebo informácia, že partner pije – jednoducho sa ignoruje. Že potomok je zlý žiak – jednoducho to nie je pravda. Poznáte to (samozrejme, nie z vlastnej skúsenosti, hm). Takto reagujú ľudia, je to ich spôsob úniku.

Pritom popieranie môže mať aj svoje rafinovanejšie formy. Jednou z nich je tzv. "interpretatívne popretie". V tomto prípade sa nepopierajú a nespochybňujú dané fakty, ale interpretujú sa tak, že je to vlastne dobrý znak. Zem sa otepľuje? Nevadí, aspoň ušetríme na kúrení.

Ďalšou, treťou variantou popretia, je "implikatívne popretie". Ide vlastne o deformu toho, čo dané dáta vyžadujú (implikujú). Situácia so surovinami a odpadom je ťažká? Nevadí, ja prestanem používať plastové brčká a sáčky, podpíšem nejaké petície, zájdem na protest a som spokojný, to bude stačiť.

 

Ťažký mentálny nedostatok

Tieto psychologické sebaklamy sú univerzálne, vyskytujú sa znova a znova v ľubovoľnom obore. Mali by byť známe každému človeku, mali by sa učiť už na základnej škole.

Vytlačenie problému z mysle je jeden zo základných spôsobov reagovania na neriešiteľné problémy. Mozog človeka sa nemôže donekonečna zaoberať úlohou, ktorú nedokáže vyriešiť – došlo by zahlteniu, pretečeniu. Došla by energia, pozornosť by zaručene odbehla inam, dotyčný by pociťoval nespokojnosť, nepokoj, tiaž a nervozitu. Takisto odloženie problému do skrine na neskoršie riešenie je energeticky náročné – problém tam stále je a stále si vyžaduje pozornosť. Preto bežná myseľ siahne po týchto spomínaných riešeniach – po popretí problému jedným zo spomenutých troch spôsobov.

Každý mysliaci systém obsahuje v sebe dva modely: model reality a model ideálu. Ak sa tieto nezhodujú a nedá sa dosiahnuť ich vyrovnanie, systém trpí. Výsledkom je úprava jedného z modelov – a  popieranie je práve podvedomá úprava modelu reality.

Pravda, je treba si uvedomiť, že v akomkoľvek spore, "popieranie" môžu použiť obe strany. Jeden popiera čierne, druhý biele. Tak veľmi je táto psychologická slabosť rozšírená, že ju naozaj používa takmer každá strana akéhokoľvek sporu.

 

Keď si odmyslíme rôzne osobné tragédie, napríklad smrteľné choroby a podobne, ktorým sa teraz z psychohygienických dôvodov nemienim venovať, aké sú v súčasnosti najväčšie "spoločenské popretia"?

Asi najzávažnejším je stav Zeme, jej klimatické zmeny, ale aj  nedostatok/konečnosť zdrojov, ktoré má ľudstvo k dispozícii. Popieranie klimatických zmien všetci poznáme dobre – prvotné je ignorovanie čísiel. Interpretatívne popretie spočíva napríklad v tom, že zohrievanie atmosféry je vlastne dobrá vec – budú príjemnejšie zimy. Do tretice – implikatívne popretie sa prejaví napríklad tým, že "keď nieto chleba, budú sa jesť koláče": spaľovacie motory zvyšujú CO2 – nahradíme ich elektromotormi, ktoré ale spaľovanie len presúvajú z cesty niekam do elektrární.  

Jednou z variant enviromentálnej krízy sú pandémické hrozby.  Pandémia Covid-19 je výmysel mocných. Vírus nie je nebezpečný.  Stačí si umývať  ruky a brať ivermektin. Toto popieranie poznáme za posledný rok veľmi dobre.

 

Ešte zaujímavejšie je reagovanie na konečnosť zásob (fosílnych) zdrojov (sem patrí nielen ropa, rudy,  ale aj úrodná zemina, pitná voda a podobne ). Prvotné  popieranie spočíva v tvrdení, že ich množstvo je a ešte dlho bude ohromné. Interpretatívne popretie je napríklad tvrdenie, že "veď vedci niečo vymyslia" (áno, to sa naozaj stále vyskytuje, ba je to vec, ktorej väčšina bežných ľudí verí).

 

Spoločenský svetonázor

Ale aj tieto ekologické popretia sú už predsa len dosť známe – uvádzam to tu len ako príklad. Zaujímavosť metódy popretia je vyššia v oblasti spoločenského/politického  svetonázoru.

Nášmu svetu vládnu oligarchické financie. Ľudia ale odmietajú zobrať na vedomie to, že vláda v demokraciách má len menšiu časť moci, a väčšia je držaná nedemokraticky, dedične, po finančnej/majetkovej línii. Poviete ľuďom do očí, že nemôžu hovoriť o rovnocennosti, keď sa každý človek posudzuje podľa výšky konta -  poprú to jedným z uvedených spôsobov.

A ak by ste náhodou začali hovoriť o tom, že mocné sily sú navyše zviazané ideológiou religiózneho šovinizmu  – tak to celkom odmietnu čo len počúvať. Ak predsa len dosiahnete rozhovor, zopakuje sa vždy to isté. Interpretatívne popieranie sa prejaví tvrdením, že tak je to dobre, lebo dotyční sa vyznajú vo financiách, a tak vlastne robia spoločnosť bohatou. Tento absolútne nelogický a priam v čiernu mágiu veriaci nonsens vám povedia aj inteligentní ľudia – musia byť však zabudovaní v systéme a byť z neho dobre odmeňovaní. Pre takých sa popieranie stane nástrojom na obhájenie svojej pozície a svojej spoluviny – vládcovia a paraziti na systéme sú podľa interpretatívneho popretia nielen prospešní, ale aj morálni a ich nehorázny prepych, spotreba a ničenie širokých vrstiev spoločnosti je vlastne morálny prínos (často vraj dokonca od Boha).

A ak aj diskutujúci uznajú, že niečo je zle, implikatívne popieranie ich pošle "voliť menšie zlo", prípadne na bezzubé protesty, či podpisovanie petícií. Prinajlepšom im poradí písanie na fejsbúku či blogu, teda "odhaľovanie zla" na webe, ktorým sa len máločo dosiahne.

 

Odolávanie

Odolať zvádzaniu popretia nepríjemných faktov je možné mentálnym tréningom. Človek nesmie byť zmäkčilý a musí byť schopný vyrovnať sa s realitou, ktorá je nepríjemná. Chce to prax, skúsenosti s podobnou situáciou, mať nejakú tu "existencionalistickú krízu" za sebou – ale rozmaznané slniečkarske deťúrence, ktoré boli cielené pestované vo vatičke, ktoré nikdy nezažili "frustráciu", to proste nedokážu. Aj preto sa civilizácia rúti do kolapsu.

Apokalypsa?

Ale nechápte ma zle -  toto nie je hlásanie apokalypsy či  zániku – nie pre celé ľudstvo. Je to len predvídanie konca jednej radikálne extrovertnej formy, ktorá sa toľko nadúvala a rástla, až vybuchla. Respektíve vybuchne. Taký ďalší dinosaurí experiment. Dnes nachádzame relatívne mnoho kostí veľkých hlúpych mastodontov a nik to nepovažuje za nejakú tragédiu, respektíve koniec sveta. Len tých mastodontov to bolelo – ale my im nemôžeme pomôcť. A nemohli by sme im pomôcť, ani keby sme žili v ich časoch a oni vedeli hovoriť  -  v takom prípade by aj oni popreli, že im hrozí vymretie.

 
0