Je tak nádherná jar, že je ťažko aj uveriť, aké je sucho. A je aj ťažko uveriť, že keď sa zruší núdzový stav, ľudia u nás budú mať vôľu potrestať tých, čo situáciu zneužívali. 

Ale viac sa to črtá vo Francúzsku. Ako vieme, nejakí generáli spísali otvorený dopis, a LePenová, ako symbol národného frontu, je v popularite možných kandidátov za prezidenta na druhom mieste. I keď druhé miesto v tomto boji je miesto posledné. Je otázne, komu vlastne dávajú Francúzi prednosť. 

Niektorá krajina to proste musí v Európe začať. Situácia je podobná, ako keď končil socialistický blok v 80 tych rokoch - čakalo sa, kto to prvý zhodí. Opatrnosť, ba skôr zbabelosť štátov (a politikov) bola a je nekonečná. Tá analógia k minulosti je ale priam jej opakovanie - aj vtedy vlastne Maďari jednoducho medzinárodný režim (vtedy moskovský, dnes washingtonský) proste ignorovali, Poliaci predvádzali rôzne kotrmelce, a Češi - tí boli vtedy aj dnes až fanaticky  zadubene na strane kolabujúceho režimu. Vtedy boli verní komunisti - až kým televízia nezavelila, že "debili, již třeba nadávat na rusáki" , až potom otočili. Vlastne neotočili - vždy poslúchali poslušne mocných, ako najhoršie pražské kurvy.

Taká je situácia.

Treba si ujasniť, čo robiť, keď napríklad začne napríklad vo Francúzsku nejaká nová "revolúcia". a začnú dokonca padať hlavy. Urobíme aj my nové Povstanie? Hm, radšej nie, to posledné bola ukážka neschopnosti a zbabelosti, bolo okamžite porazené. Okrem toho to bol prejav podlosti - i keď na tom by sa dalo stavať aj teraz. Na pomstychtivosti. Na túžbe po odplate. Na tom, že ľudia už nemajú čo stratiť - pretože ich postavenie je nedôstojné. A režim, zdá sa,  zas páli s plným plynom proti betónovej stene. Kto v tom voze ostane pridlho, neprežije.

Takže pri starobylom sviatku Prvého Mája dúfame, že duch Karola Martela zas oživne. Nielen v krajine Frankov.