Nový rok sa ešte ani nezačal, a chlap prezlečený za Santa Clausa vystrieľal v Istanbule 39 návštevníkov klubu (zranených okolo 40). Potom vraj nasadol do autobusu a odišiel.

Aj keď sme - odkedy USA zaviedli demokraciu v Iraku - z Blízkeho východu zvyknutí na riadne masakre, predsa len je tento masaker a v tento čas dôvod na zastavenie sa. 39 dospelých ľudí odfaklených uprostred mesta, páchateľ v pohode na úteku, to prekonáva aj Breivikov satanizmus na izolovanom ostrove.

A tam je aj určitý základ problému. Krajina a kultúra, ktorá niečo také ako Breivik nechá nažive, je bezpochby absolútne chorá. Aj z toho je zrejmé, že špeciál škandinávske krajiny, aj keď sú teoreticky najviac nordické, ale len malé a zaostalo naivné, očividene stratili svoju imunitu a sú už smrteľne postihnuté. Ale tento problém samozrejme nie je len ich, podobný prípad masového atentátu automatickými zbraňami v Európe bol, ako každý vie, aj v Paríži, a vidno, že konkrétne tento spôsob (v určitom protiklade ku výbušninám či automobilom)  je prakticky nezastaviteľný a hrozivo presný.

Je naozaj trestuhodné, že Európa masakre na prevažne domácom obyvateľstve v Iraku, Sýrii, Egypte a okolí masmediálne ignoruje. Dokonca ignoruje aj tamojšie zločiny na turistoch, zvlášť, ak sú to Nemci. Tie zločiny sú ale tréning, ktorý sa prenesie aj k nám. Prerastie do neúnosného stavu. Je možné, ako to predviedla merkelbaba a jej plebs v decembri po automasakre, sa nad mŕtvolami škeriť a kvákať, že "si svoj spôsob života zobrať nedáme". Ja navrhujem iné - tento beztak nechutný "svoj spôsob života" si zobrať nechať, ale namiesto toho živí a zdraví stáť nad mŕtvolami teroristov, vrahov, merkelbáb a ich plebsu.

Každý si stále môže vybrať, čo mu viac vyhovuje.