Vlk a jahňa

Malé jahniatko si prišlo uhasiť smäd k potôčiku pod úbočím. Z druhej strany potoka prišiel starý mrzutý vlk, navyše lačný, pretože sa mu už dlhšie nepodarilo nič uloviť. V bruchu mu škŕkalo, a tak sa chcel aspoň vody napiť.
Oboril sa hneď na jahniatko: "Ako sa mám napiť, keď mi kalíš vodu!" Oči sa mu pritom od zlosti na štrbinky zúžili.
"Za bezočivosť ťa potrestám!"
Vyľakané jahniatko sa mocného vlka snažilo upokojiť vysvetlením: "Vodu pijem poniže teba, po prúde, nemôžem ti ju kaliť."
Vlk však bol ukrutne hladný a mrzutý, preto odsekol: "Kalíš mi ju, tak je to!" A ďalej svoju zlosť stupňoval: "A pamätám sa, ako si ma vlani ohováralo."
"Veď som ešte nebolo na svete, ako som mohlo?" bráni sa jahniatko.
"Tak to boli bratia tvoji," nástojil vlk.
"Nemám žiadnych, som samo." Lenže ani to na vlka neplatilo.
"Nenecháte ma na pokoji, ani psy, strážcovia vašich stád. Každý to vie a pochopí ma! Musím potrestať vašu pýchu!"
Stačil len skok cez potok, vlk jahniatko schmatol, odtiahol ho do lesa a tam zožral.

Ponaučenie: Mocní silou dokazujú, že majú pravdu.

La Fontaine

nové