Prebehli komunálne voľby a aj keď je často tendencia tieto drobné zmeny moci prehliadať, predsa len sú v mnohom zaujímavejšie, ako veľké parlamentné voľby.

V prvom rade je treba povedať, že takéto lokálne voľby sú jediný predobraz skutočnej demokracie. Demokracie priamej a nestraníckej. Medzi voličom a voleným nie je nik, volí sa menovite človek, žiadna mafia (politická strana je podľa definície spoločenstvo ľudí za účelom vlastného profitu na úkor iných, a mafia má tú istú definíciu).

V slovenských komunálnych voľbách je narastajúca tendencia, že vyhrávajú nezávislí kandidáti. To je správne, a to by sa dokonca malo podporiť. Nik by nemal byť stranícky kandidát, kandidáti by sa nemali opečiatkovávať menami strán. Každý za seba, ako človek, občan. Ak už sa chcú kandidáti pýšiť skupinami, ktoré sú z nimi, môžu na bilbordy radšej rovno napísať mená korporácií, firiem a investorov, ktorí stoja za nimi. To sa im pochopiteľne nechce.

Samozrejme, aj keď je ohlupujúci vplyv strán v lokálnych voľbách menší, aj tak to nie je vôľa ľudu - prvoradé sú peniaze ktoré jednotlivým kandidátom umožňujú propagáciu, bilbordy, články v novinách, plagátiky po stránkach, zaplatených propagandistov na uliciach. Voľby v súčasnom svete kapitalizmu sú vždy v prvom rade o investovaní penazí. Ale predsa len, lokálne voľby sú viac o priamom poznaní, môžu tam kandidovať aj nezávislí.

S týmto je spojený druhý bod myšlienky, že by sa podobným spôsobom, ako sú robené komunálne voľby, robli aj parlamentné voľby. Tak, ako sa dnes volí starosta okresného mesta, tak by sa zvolil poslanec za daný okres - a hotovo.

Nie je to samozrejme žiadna nová myšlienka, volá sa to väčšinový prvokolový systém. Možno to nazvať aj mnohoobvodový systém, pretože by sa z každého okresu vytvorili jeden volebný obvod, (bolo by ich teda 79, v súčasnosti máme len jeden, celú republiku). Také myšlienky a návrhy tu boli od čias zmeny režimu v roku 1989 a ak aj vtedy nebolo jasné, čo je pre našu krajinu dobré a čo nie, tak dnes už máme väčšie skúsenosti.

Väčšinový volebný systém majú v mnohých krajinách - známy je hlavne z Británia a USA. Má svoje nedostatky, samozrejme, sám som ho osobne neuznával, pretože má tendenciu zťažovať možnosť prieniku nových alternatívnych politických subjektov do parlamentu. Ale jeho výhoda je spomínané priblíženie poslanca svojmu okrsku - poslanec by vedel, komu sa zodpovedá, kto ho bude prípadne znova voliť, prípadne by bola dokonca možnosť poslanca odvolať. Z demokracie sa dnes stala len neprehľadná hra finančných skupín v hlavnom meste - jej rozdrobením do okresov by sa sprehľadnila a priblížila ľuďom - a tento aspekt sa v týchto našich dnešných konkrétnych pomeroch javí ako dôležitejší, než iné.

Hlavná nevýhoda väčšinového systému, tá tendencia, že sa vytvoria dve silné strany ktoré spolu bojujú a noví ľudia majú malú šancu ich premôcť - tá by sa mohla znížiť tým, že žiaden kandidát by sa nemohol označovať ako stranícky. Všetci kandidáti by boli povinne nezávislí a tak, ako ani dnes sa nemôžu označovať za kandidáta tej alebo inej finančnej skupiny, mali by zakázané sa oficiálne ale aj neoficiálne označovať za kandidáta nejakej politickej strany. A strany by mali zakázané niekoho označovať za svojho kandidáta - pod hrozbou trestu rozpustenia takej strany.

Politické strany by mohli jestvovať, podobne ako jestvuje aj dnes množstvo občianskych organizácií - ale kandidáti a poslanci by sa nemohli označovať straníckymi knižkami a tričkami. Zdá sa vám to radikálne? Vôbec nie, aj dnes majú štátni úradníci, vojaci a policajti takýto zákaz. U poslancov by to nebolo nič iné a nič nové.

Prirodzene, reformou volebného systému sa nič nezmení na fakte, že základná moc súčasnej spoločnosti, teda majetok, je faktor nedemokratický a že ten má silu aj nad voľbami,  vládne aj nad politickou silou. Ale predsa len, aj keď sú poslanci dnes len pucfleci bánk a korporácii - prenesením parlamentných volieb na lokálnu úroveň, do okresov a medzi ľudí, by sa tá činnosť týchto pucflekov predsa len aspoň o niečo zlepšila.