(nielen tým operátorom striel s jadrovými hlavicami, ktorí pravidelne navštevujú nadhľad.com, ale aj všetkým ostatným)

Operátori striel s jadrovými hlavicami všetkých krajín, spojte sa!

A prosím, šírte medzi sebou nasledovné posolstvo.

V bipolárnom svete existoval mechanizmus vzájomného jadrového odstrašenia, ktorý zabezpečoval, že svetové jadrové veľmoci niekoľko desaťročí na seba nezaútočili, hoci v ich arzenáloch bolo, a stále je dosť jadrových zbraní, ktoré by mohli život na tejto planéte zničiť hneď niekoľkokrát.

Svet sa však zmenil, jedna veľmoc vojensky dominuje a moc v tejto krajine má v rukách skupina ľudí, ktorí si myslia, že dnes by bolo možné jadrové zbrane použiť a zničiť tak jedinú vojenskú silu, ktorá ešte prekáža ich totálnej svetovláde, pričom časť ľudstva by mohla prežiť v špeciálne pripravených podzemných bunkroch.

Nezáleží na tom, či majú títo ľudia pravdu, alebo majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že pri jadrovej vojne by v každom prípade došlo k úplnej likvidácii celého ľudstva. Ale odborníci z jednej aj druhej strany sa zhodujú v tom, že pre väčšinu ľudí, fauny, flóry a živej planéty ako celku by to znamenalo koniec, bola by to najstrašnejšia pohroma v histórii. Bol by to takmer určite koniec aj vás, ktorí tie rakety odpálite, ako aj koniec všetkých vašich blízkych.

Ak sa vám táto perspektíva nepáči, máte predsa len jednu možnosť, ako zmenšiť pravdepodobnosť, že sa niečo také stane. Možete pracovať na jadrovom odstrašení 2.0, tentoraz nie medzi veľmocami, ale na odstrašení „elity“ psychopatov, ktorí sa prostredníctvom jadrovej vojny chcú zmocniť vlády nad svetom.

Ani „elita“ v podzemných bunkroch nebude môcť ostať pod zemou naveky a bude potrebovať na zemskom povrchu určité technologické či iné objekty a oblasti, kde potom, ako sa pominie najhoršie zamorenie, bude chcieť rozvíjať poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Ich plán je viesť jadrovú vojnu tak, aby tieto miesta a objekty neboli zasiahnuté. Ohrozenie týchto miest a objektov je jedným z kľúčových kritérií pre ich rozhodnutie vojnu spustiť alebo nie. V tom najpesimistickejšom prípade, možno že dokonca ich pocit istoty či neistoty ohľadne bezpečnosti ich útočiska je tým rozhodujúcim momentom deliacim svet od apokalypsy.

Vy všetci, ktorí si myslíte, že by bolo lepšie túto planétu zachovať budúcim generáciám bez spustošenia jadrovou vojnou, vy všetci operátori striel s jadrovými hlavicami, ale aj všetci ostatní, ktorí nejakým spôsobom môžete zasiahnuť do diania, pomôžte zvýšiť túto ich neistotu! Získavajte informácie o miestach a zariadeniach na zemskom povrchu, ktoré „elita“ bude po jadrovej vojne potrebovať. A keby, nedajbože, nastala tá hrozná chvíľa, neposielajte tie rakety na mestá s miliónmi ľudí, ale radšej na miesta, kde má svetová elita svoje plantáže so zdravými potravinami, kde má svoje bunkre, ostrovy či ranče.

Ak budete takéto posolstvo medzi sebou šíriť, ak bude naozaj živé, prispejete tým k ich pochybnostiam. Nebudú nikdy s určitosťou vedieť, koľkí z vás naozaj budú posielať rakety tam, kam budú oni chcieť. Nebudú si môcť byť istí svojou šialenou víziou, že nový svet po jadrovej katastrofe skutočne bude pre nich takým rajom, aký si vo svojej chorej a zdegenerovanej milionárskej fantázii predstavovali.

Všetci dúfame, že tá chvíľa napokon nenastane. Ako drobní jednotlivci nemáme veľa možností prispieť k tomu, aby sa to naozaj nestalo – ale niečo predsa. Šírením určitých myšlienok môžeme šialencom, pripravujúcim našu záhubu, zasiať do mysle pochybnosti, či náhodou niektorá zo smrtonosných rakiet, ktorú chystajú pre milióny nevinných ľudí, namiesto toho nepoletí presne na odľahlý atol, kde majú ukrytú svoju jachtu.