Nový rok sa v minulosti začínal na jar. Na jar je naozaj cítiť príchod nového života. Jarné sviatky sú jasným pripomenutím nekonečného cyklu odlivu a prílivu.
Vo vývoji ľudstva je jeden z najvážnejších predelov vznik centralizovanej civilizácie pred niekoľkými tisícročiami. Napriek tomu nie je všeobecne jasné, ako tento fenomén chápať. Ako sa zrodil a kam smeruje? Je to dobrý prejav evolúcie, alebo slepá ulička?
Pandémia Covid-19 ako spoločenský fenomén je nepochybný fakt. Bez ohľadu na to, čo si myslíme o pozadí, o reálnom charaktere choroby či víru, či je dôležitý alebo nie - spoločenské deje spojené s touto pandémiou sú nepochybne výrazné.
Je plne prirodzené sa opakovane zamýšľať, čo je dôležité a čo druhotné. O čom vlastne treba hovoriť a čo je nepodstatné. Čo je skutočná pravda a čo sú len klasické malomeštiacke surogátne pseudoproblémy.
Je to vlastne takmer vždy ten istý problém. Aj keď sa to už pokúšali popísať rôznou terminológiou, nie je to ono. Ale nedávno som narazil na jeden výraz, na jeden pohľad na vec, ktorý sa výborne hodí.
Aj keď sú dnešní ľudia presvedčení, že žijú v nejakej osvietenej dobe, nie je tomu tak. Doba má mnoho nedostatkov. Vo verejnom povedomí napríklad chýba viacero základných pojmov, respektíve sú tam len povrchne.
Ľudstvo vytvorilo nezmerateľné množstvo informácií o svete, teórií o jeho podstate a fungovaní. O hodnotách a o rôznych princípoch. Všetky majú časť pravdy a samozrejme sa aj výrazne mýlia - vždy v závislosti na tom, z akého bodu sa na ne pozeráme.
Informačné manipulácie nie sú len zamlčiavanie niektorých vecí. Dnes sa už prakticky fakty nedajú celkom zamlčať, vygumovať. Účinnejšie je ich zavaliť balastom, pod ktorýn sa stratia.
Trocha som sa hrabal v starých knihách, a prečítal som si nejaké poviedky, vydané ešte začiatkom šesťdesiatych rokov. Je naozaj zaujímavé, čo všetko sa v nich nájde.
Kedže svetová situácia je pokojná, do Európy neprúdia milióny negrov, nehrozí najhorúcejší suchý rok v histórii a moslimovia nechcú viesť atómovú vojnu proti severu, je azda čas pozrieť sa na náš slovenský jazyk.
Rozhovor je už pár mesiacov starý. Pani Oppltová, športová strelkyňa a majiteľka obchodu so zbraňami, v ňom spomína, ako jej v roku 1998 vykradli obchod a ľutuje, že nebola schopná sa brániť.
Pamätám si na jedno z prvých sociálnych poučení, ktoré som zachytil, keď som tam prišiel nielen na nejaké školenie či veľtrh, alebo len tak sa turisticky potulovať, ale teda pracovať.
Kedže oficiálny politický tok sa tento rok ešte nedokázal vyliať z brehov a pre západnú časť Európy definitívne nabral svoj smer do slepej uličky, nie je treba sa ponáhlať.
Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál. K tomuto bombastickému titulku v korporátnej smetiarni patrí nemenej bombastická fotografia tehly.
Pred pár týždňami uverejnilo Smetisko článok, v ktorom prinieslo novú politicky korektnú myšlienku. Niektorí svetoví aktivisti totiž prišli na to, že máme zlý obraz sveta, v tomto prípade doslovne - zlý spôsob zobrazovania guľového glóbusu do roviny mapy.
Vždy tu radi hodnotíme, a keď teda začal ten zaujímavý rok, ktorý bude aj rock aj stone, skúsim venovať polhodinku nielen tejto stránke ale aj alternatíve ako takej. Lebo sme nedávno zas okolo toho debatili, mám dojem.
Existuje taký pojem, že "blúdivý prúd". Ani neviem, čo to presne znamená - ale možno si to predstaviť, určite nesprávne, ako prúd, ktorý nie aby ako každý normálny náboj sa čo najrýchlejšie niekde vybil, ale behá si v nejakom materiáli, kadiaľ sa mu zachce. Možno niečo ako guľový blesk.
S miernym oneskorením, ale až dnes nájdené, sem dávam zas cudzie slová k novému roku (k celému novému roku, ba možno aj viac), tentoraz sú od Pavla Kamasa.
Kultúrna a etnická integrita je pojem, ktorý musí vstúpiť do verejnej debaty. Kultúrna a etnická integrita je hodnota, ktorá bude musieť byť verejne uznávaná.
Bratislavská sobota, takmer 40 stupňov v tieni. Čo môže byť lepšie, ako spojiť príjemné s užitočným a zájsť do klimatizovaného Slovenského národného múzea na výstavu o rozlúštení jazyka Chetitov, ktorú autorsky pripravilo Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur v Prahe. Výstava o jazyku, to tu ešte nebolo.
Kdesi vo vesmíre bola raz jedna planéta. Celá bola zaplavená oceánom, boli na nej iba dva veľké ostrovy. Na jednom z týchto ostrovov sa postupne vyvinula civilizácia. Boli tam krajiny s mestami i dedinami, polia i lesy, ľudia dobrí aj zlí. Nevedeli, že okrem ich ostrova je na planéte ešte iný ostrov. Až jedného dňa sa odvážni moreplavci vybrali na objaviteľskú plavbu a tento druhý ostrov objavili. Zistili, že je tam rovnako pekná príroda ako na ich ostrove, ale že tam žijú iba nejakí jednoduchí domorodci. A tak sa tam potomkovia smelých objaviteľov usadili.
Človek, k tomu, aby mohol pochopiť svet, mal by najskôr poznať sám seba, mal by sa naučiť pýtať sa správne otázky. Keď si na ne nevie odpovedať, mal by sa pýtat iných.
Som presvedčený o tom, že ľudia s malým duchom, čo je dnes takmer každý, jednoducho nemôžu uniesť bremeno nezávislého, slobodného, tvorivého a autentického bytia, a práve preto ľahko odovzdávajú svoj osud do rúk Systému.
Minulý mesiac sem dal nick 1488 link na článok Co není probuzení. Už vtedy som to ocenil, ako všetko, čo nám zatiaľ náš priateľ ponúkol. Mám dojem, že je to pohodová stránka a výborný článok a že si jeho obsah zaslúži šírenie.
Keďže ale je predsa len trocha komplikovaný, v americkom kontexte a s nejakými čudnými odbočkami, tak ma napadlo povedať to po našom. Jednoducho som to preložil, presial a zhrnul do nejakých bodov (ktoré som očísloval podľa dôležitosti).
