KULTUS

Po ťažkom a namáhavom dni vyplnenom poctivou prácou zameranou na boj proti diskriminácii parazitov každého druhu sa Multikulťo s pocitom dobre vykonanej práce rozvalil v pohodlnom kresle vo svojej domácej kancelárii, zariadenej za peniažky z grantu od najvýznamnejšieho svetového filantropa pána J

Multikulťo bol správny chlapík. Nosil to správne oblečenie s "praporem hvězd a pruhů", jazdil na tom správnom aute, jedol tie správne GMO-jedlá, pil tie správne nápoje, fajčil tie správne značky cigariet, chodil to tých správnych kaviarní s tými správnymi nápismi a fotkami na stenách a v jeho vo veľkej Amerike za veľkou vodou vyštudovanej hlave vírili iba tie správne myšlienky a názory. A kto s nimi nesúhlasil, tomu bol pripravený podľa Obamovho vzoru vykrútiť ruky.

Keďže populácia na Slovensku je dlhé stáročia politicky deformovaná do pozície podriadených, nechápe niektoré základné pravidlá mocenského šlabikára. Aby sme to napravili, skúsime sa teraz pozrieť na problém z druhej strany. Z ich strany, zo strany tých, ktorí na ľudí hľadia ako na spotrebný materiál.

Obrezané mediálne slniečka nám hovoria: musíte vyznávať európske hodnoty, lebo inak ste xenofóbi, fašisti, ľudský odpad nehodný čo i len opľutia.

„Čo sa môže pokaziť, sa aj pokazí,“ hovorí starý Murphy a lord Acton dopĺňa špeciálnu obdobu tohto tvrdenia pre oblasť spoločenskovednú: „Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.“ Počas stáročí skoncentrovaná svetovládna moc mala nespočet príležitostí sa

V prvom rade si povedzme, že pravých pravdoláskarov možno nie je mnoho.

Ako určite viete, žijeme v totalite. To znamená, že protisystémové prejavy sú tu trestané spoločenskou ostrakizáciou, stratou zamestnania alebo všeobecne stratou obchodných možností, zákazom prístupu do verejného diskurzu. O tomto sa nedá pochybovať, tým sa už systém ani pomaly netají, že jedni majú slobodu prejavu, ale druhí nie.

Keď sa tu tak bavíme o ľuďoch,  ktorí viacerými parametrami, hlavne svojím mentálnym profilom a hodnotovou úbohosťou azda ani nie sú ľudia, možno spomenúť jeden výborný príklad. Jedná sa o tvora fungujúceho zrejme absolútne deformovane prevažne zadným jašteričím mozgom, čo aj vidno. Sám seba volá honosne obluda, ale je to maximálne jašterica.

Sionizmus by mohol byť to,  čo rozhýbe deprimované časti spoločnosti. Dymové signály už vypúšťajú proizraelské weby.

Keď som bol pred troma rokmi v Izraeli, zarazil ma jeden jav: všetci muži chodili v maskáčoch boli nakrátko ostrihaní a tvárili sa nahnevane. Nebolo možné rozoznať policajta od mafiána a koniec koncov to aj tak nemalo zmysel: zo všetkých šiel rovnaký strach. Mal som pocit, že stačí jeden chybný krok, pohľad či gesto a stanem sa terčom nahromadenej agresivity bez šance na obranu.

Ktovie, na čo myslel čerstvo navečeraný Borja Nemcov, keď si štrádujúc po moste smerom k svojmu luxusnému apartmánu nevšimol, že jeho kyjevská frajerka Aňa Durická akosi zaostáva, bočí od neho. Položiť jej otázku, prečože sa správa tak odťažito, mu už štyri rany do hrudného koša neumožnia. Zato sa pýtajú vyšetrovatelia. Aby to nemali také jednoduché, z Kyjeva sa ozval hysterický krik, aby Ruská federácia Durickej okamžite umožnila odchod na Ukrajinu.

Drahí priatelia, dlho mi chýbal ozaj dobrý zoznam alternatívnych stránok. Teda nie že by žiadne takéto zoznamy neexistovali, napokon aj tu v nadhľade jeden je, ale chýbal mi taký naozaj kvalitný. Lebo alternatíva síce žije, ale je roztrúsená.

V neděli demonstrovalo v Paříži proti teroristickému útoku islamistických teroristů přes milion lidí. Mezi nimi i pár desítek hlav států. Mezi nimi? Ani omylem! Na rozdíl od tvrzení všech hlavních zpráv a zvláštních pořadů ARD a ZDF nepochodovaly hlavy států totiž s demonstranty, ale sešly se v jedné odlehlé a silně střežené ulici a tam 15 minut pózovaly pro kamery.

V uplynulých dnech vyvolalo horké diskuse tiskové prohlášení Federace židovských obcí (FŽO) v souvislosti s pozváním Vladimíra Putina

Masovým fenoménom sa stáva vývojový deficit: Žiaci základných škôl a mladiství, ktorí prichádzajú do mojej praxe, majú pohľad na svet na úrovni 16 mesačného dieťaťa. Nemajú žiadnu toleranciu frustrácie, žiadne vedomie o nesprávnosti, empatiu. Alebo sa neustále vnímajú ako obeť. A predovšetkým si myslia, že sa všetko bude točiť okolo nich a utíšenia ich potrieb.

Dříve tomu tak zdaleka nebylo. Příslušné zprávy a dohady se v tomto smyslu tradovaly jako veřejné tajemství obvykle jen od úst k ústům.