John Martin, človek - milión, žil v rodnom Londýne v historickom bezvedomí spôsobenom mainstreamovým vzdelaním a štátnou propagandou. "Ach, aký som rád, že som Angličan. Príslušník národa, ktorý sa môže hrdiť veľkolepou históriou a skvelou súčasnosťou," pomyslel si občas. Až prišiel deň, keď sa tomuto dobrému človeku dostala do rúk kniha Dona Jordana a Michaela Walsha White Cargo. "Kde sú naše štátne (a verejné) školy," vykríkol s troma otáznikmi, keď ju dočítal. "Kde sú naše historické knihy? Prečo sa o tomto hovorí tak zriedkavo?" Ono sa o tom nehovorí prakticky vôbec. Dôkazom je skutočnosť, že predmetnú knihu si John Martin prečítal štyri roky po jej vydaní. Stalo sa tak v čase, keď sa Británia pripravovala na mocné oslavy svojej kráľovskej kontinuity okiadzaním starej tetky Betky.
