Kým je pozornosť verejnosti chtiac-nechtiac zameraná na chaotické cirkusy vlády okolo choroby covid-19, tak politika pokračuje. Vládna väčšina valcuje a valcuje.

Pod vplyvom kuciakiády, teda plnohodnotného pokusu o štátny prevrat v prospech proamerických síl, došlo k tomu, že nielen že bol na čelo vlády vynesený radikál a extrémista, navyše duševne nestabilný, ale navyše mu bola do rúk daná ústavná väčšina. Vládna koalícia štyroch strán má totiž tých svojich 95 hlasov v parlamente.

Tu treba podotknúť, že také niečo, kombinácia tak hlúpej voľby s takou väčšinou, sa zrejme stáva vo svete len zriedkavo. Aj keď znova pripomenieme, že je to výsledok pre nás nepredstaviteľného prívalu amerických peňazí, využitie technológie manipulácie s masami, aj tak treba pripomenúť, že je to aj definitívny dôkaz politickej infantility slovenského národa. Z tohto národ už nik nevyviní a bude trvať asi dlhšie, kým Slováci presvedčia, že už azda politicky dospeli.

Následky takéhoto stavu môžu byť a aj zrejme budú zlé. V prvom rade je to sledovaná téma pandémie, kde v dôsledku chýb vlády dochádza k ohrozeniu a poškodeniu zdravia obyvateľstva, dochádza k nadmerným stratám na životoch. Okrem toho dochádza aj k zrúteniu sa spoločenských štruktúr – hovoriť v takom prípade  o "ekonomických škodách" je prílišný eufemizmus.

Okrem tohto koalícia prijíma svoje pochabné zákony. Z dôvodov spomínanej kuciakiády priam posadnutý Matovič a jeho vláda mení všetky možné zákony, ktoré boli v predošlom desaťročí prijaté – a to naozaj aj tie najnevinnejšie. Zrušiť obedy pre žiakov základných škôl je príklad takej nehumánnej zhovadilosti, aká tu za posledných 30 rokov nebola – a to je čo povedať. Zvlášť za tejto hospodárskej situácie, do ktorej sa Slovensko rúti, je to príklad ďalšieho politického debilizmu. Ale iné antisociálne zákony tejto vlády za nim zaostávajú len trocha. Samozrejme, štát nešetrí naozaj, vyhadzuje peniaze na všetko možné, hlavne pre armádu má akoby bianko šek.

Špeciálne treba povedať, že táto vláda rozvrátila súdnictvo a vnútro. Je pravda, že táto stoka už smrdela, ale to, čo tam je robené teraz, ako sa tieto oblasti prudko politizujú, to je naozaj boľševizmus najhoršieho rázu. Kriminalizácia politických nepriateľov je bez preháňania znakom totality.

Zmena ústavy

A tu sa dostávame k bodu, ktorý so súdnictvom súvis, a ktorý sa - nepochybujem - tiež zapíše do kroniky bolestí slovenského štátu: súčasná koalícia chce meniť ústavu! Je to jednoznačné, pracuje na tom v pozadí už dlho. Poverená je tým hlavne ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, pretože zmeny sa majú týkať údajne hlavne súdnictva a právneho štátu. Ale okrem toho tam bude zrejme rovno aj zrušenie stropu odchodu do dôchodku, vôbec "dôchodková reforma" – lebo minister práce, Krajniak, aj keď by radšej kupoval zbrane a strieľal, tak chce veci rozvrátiť aspoň v tomto jemu pridelenom obore – možno zo zlosti, že to dostal na krk.

Ale podstatná je Kolíková. Tá ide pod heslom "boja proti korupcii" zaviesť doslovne totalitné pomery. Ako prvé je známe, že ide v tomto zrýchlenom konaní obmedziť právomoc ústavného súdu – aby stratil právomoc posudzovať ústavné zákony, či sú v súlade s ústavou.

Na toto je po webe uvádzaná kritika zo strany Marice Pirošíkovej, bývalej zástupkyne Slovenska na Európskom súde za ľudské práva. Zopakujem si podstatu jej slov aj my:

"Vylúčenie akýchkoľvek ústavných zákonov zo súdneho prieskumu ich súladu s Ústavou SR by malo za následok vylúčenie úlohy Ústavného súdu SR vykonávať ochranu ústavnosti a to najmä v situácii, ak by Národná rada SR príslušnou väčšinou prijala ústavný zákon, ktorý by obsahoval protichodné ustanovenia s ústavou, pričom by nešlo o ústavný zákon predstavujúci jej priamu zmenu či doplnenie, alebo by prijala ústavný zákon, ktorý by napádal základné princípy ústavy a prekročil by rámec spoločenskej zmluvy, ktorá ústavodarcu obmedzuje mocou konštitutívnou."

Ináč povedané, v štáte musí existovať mechanizmus, ktorý bude excesy ústavodarcu, teda poslancov parlamentu, eliminovať či aspoň tlmiť, a práve to je úlohou ústavného súdnictva.

Myslím, že je to úplne jasné. Práve toto ide Kolíková zrušiť, a to v skrátenom konaní za platnosti núdzového stavu, teda bez riadneho pripomienkového konania. To sa ani nechce veriť. V podstate ide odstrániť poslednú prekážku, ktorá zabraňuje Matovičovi napríklad  vyhlásiť sám seba diktátorom – lebo veď niekto musí zachraňovať ľudské životy, že.

Ako všetky právne normy, vždy jestvujú štáty, ktoré niečo majú tak, iné onak. Aj o tomto oklieštení Ústavného súdu údajne platí, že niektoré štáty to majú ináč ako my. Možno je to teda len určitý  formalizmus, ktorý tým štátom nevadí. Formalizmus? Stále, ba o to viac to zdôrazňuje otázku, že prečo to súčasná vládna koalícia chce takto zaviesť? Práve teraz, keď táto koalícia ukázala, že nemá zábrany zneužívať núdzový stav pre svoje politické záujmy.

Čo všetko chce Kolíková pomeniť a zaviesť, nie je verejnosti známe. Všetko sa to deje v zákulisí. Kolíkova, táto podivná osoba, neskrývane sa prezentujúc hnevlivo, urazene, pomstychtivo, môže byť zdrojom skutočne totalitných zákonov. Ako tieň je za ňou vidno podobne večne zamračenú a hejtujúcu anglosionistku Žitňaňnskú - pred krátkym časom a možno doteraz čosi ako Kolíkovej riadiaci dôstojník. Žiaľ, Slovensko politicky kleslo tak hlboko, že jedným z hlavných motívov konania niektorých politikov ale aj skupín obyvateľstva sa stala pomsta – rovnako, ako v roku 1948 boľševici zaviedli pomstu voči slovenskému národu za predošlú neposlušnosť (za zvolenie Demokratiskej strany, predtým za samostatný štát), tak teraz sa títo kozmopoliti a agenti zahraničia chcú mstiť za to, že ich národ čiastočne odstavil a nemá rád.

Záver

Dobre si Kolíkovej reformu ústavy všímajme. Mala by sa zastaviť, stopnúť.  Minimálne by mala byť prediskutovaná a odôvodnená v parlamente. Ale aj to je primálo, za dnešnej situácie, ak už chcú niečo oľanisti meniť na ústave, mali by to dať k vyjadreniu sa ľudu, teda mali by to dať potvrdiť referendom!

Vlastne každá ústavná zmena by mala byť potvrdzovaná referendom. Ale táto v každom prípade.

Ak sa tak nestane, ak sa čo len pokúsia zaviesť do ústavy totalitné prvky, bude naozaj táto vládna garnitúra môcť byť posudzovaná ako vlastizradná. 

Tento človek má tú drzosť si myslieť, že má právo meniť základy právnosti Slovenska.