Pred časom uverejnil Délsky potápeč článok Nacionalismus je ze své podstaty transhumanistický. Ako názov prezrádza, autor, Anatolij Karlin,  v ňom na rozdiel od všeobecného názoru konzervatívcov a nacionalistov transhumanizmus nezatracuje.

Jeho pointou je to, že transhumanizmus obsahuje aj biologický upgrade človeka, a preto je pre národ užitočný.  Má pravdu.

Ale je v tom viac. Skúsme sa preto na túto dôležitú tému pozrieť bližšie.

Tradícia nie je len nacionalizmus

Pojem "nacionalizmus" je výraz, ktorého použitie je na hrane politickej korektnosti. Obsah pojmu "Nacionalizmus"  je aj pre nás v poriadku - odzrkadľuje prirodzenú jednotu spoločnosti, dáva dôraz na reálnu jednotu národa. Treba si ale uvedomiť, že "nacionalizmus" zďaleka nezahrňuje celú Tradíciu s veľkým T. Tá Tradícia sa prejavovala a bola novo objavovaná v 19. storočí a bola použitá ako  zdroj sily v 20. storočí. Tá "večná filozofia", ako ju tiež niekedy nazývajú.

K tejto Tradícii patrí snaha o vyššiu kvalitu života človeka. V prvom rade o vyššie mentálne-duchovné schopnosti. Človek nie je konečným bodom, naopak, je to niečo, čoho negatíva  treba prekonať. To hovoria pôvodne všetky tradície, skrýva sa to v ich jadre, respektíve do všetkých preniká tá istá najdlhšia a najstaršia Skúsenosť.

Keďže prejavy Tradície prebiehali v 19. storočí hlavne v nemecky hovoriacom prostredí, vznikol tam nemecký pojem Übermensch.  Tento pojem sa, ako je známo, vyskytuje v dielach filozofa Fridricha Nietzscheho. Dnes je aj preto vyslovene nekorektný a používa sa minimálne. To už sa viac robí napríklad revízia histórie Druhej svetovej vojny, ako explicitné hovorenie  o Nadčloveku. Z viacerých dôvodov či zámienok je taká téma tabu a označovaná za "prekonanú". Aj nejakí tí extrémistickí filozofi či ideológovia sa jej radšej vyhýbajú, do populárneho povedomia akoby vôbec nepreniká. Na myšlienky biologickej evolúcie človeka ( často označovanej ako eugenika) bol vydaný ťažký ideologický zákaz (každý, kto sa venuje eugenike, je označovaný za potencionálneho masového vraha).

Napriek tomuto dnešnému stavu je myšlienka "nadčloveka" základnou osou, okolo ktorej sa krútia tradície nielen v Európe, ale aj v Indii či na Ďalekom Východe. Sú ale  vyjadrené inou terminológiou a vôbec sú viac skryté, určené len pre hlbších záujemcov.

Transhumanizmus

Hnutie "transhumanizmus" je jednoznačne odozva na prudký vývoj výpočtovej techniky konca 20. storočia, ktorý doteraz pokračuje. S rastom schopnosti "mysliacich strojov" bola samozrejmá otázka, čo sa stane keď ich schopnosti dosiahnu a presiahnu schopnosti človeka. Pre tento prechod, pre túto tému sa vytvoril terminus technicus  trans–humanizmus. Treba si všimnúť, že sa nepoužila predpona "post", ktorá by indikovala niečo fatálne a konečné pre ľudstvo, ale  to "trans", ktoré je aj napríklad v slove transcendencia, teda niečo prekonávajúce zlý stav a dospievajúce k dokonalým výšinám.

Myšlienka, že schopnosti človeka nie sú konečné, bola teda jasná. Otázne bolo, ako sa k tomu postaviť – niektorí možnosti kremíkových čipov vítali a vítajú  ako budúcnosť ľudstva, iní to zatracovali a zatracujú ako nebezpečenstvo, ktoré prípadne či zákonite spôsobí zánik ľudstva. Doteraz nedošlo ku akejkoľvek zhode.

Transhumanizmus ale okrem vedeckej fikcie v obore počítačovej kremíkovej budúcnosti postupne prenikol aj do oblasti organickej evolúcie – teda do oblasti ináč politicky ťažko tabuizovanej. Keďže transhumanizmus vznikol apoliticky na okraji, mimo domény bežnej politickej totality, nepodarilo sa režimu včas pochopiť dosah tohto rozvoja a prekaziť tento vývoj.  V transhumanizme preto kvitne myšlienka o genetickom naprávaní chorôb a o genetickom vylepšovaní človeka. Veľa sa napríklad najnovšie sľubuje od technológie CRISPR (Nobelova cenu za chémiu 2020  : Emmanuelle Charpentier,  Max Planck Unit,  a Jennifer Doudna, University of California, Berkeley, za objav CRISPR/Cas9 genetických nožníc, ktoré zrevolucionalizovali úpravu genómu). Organický/biologický vývoj či rozvoj technológie je zdá sa o moc realistickejší a sľubnejší, ako fantazírovanie  o prenose vedomia do elektronických sietí. Ba zrejme je (prírodná) genetika ako taká na oveľa vyššej úrovni, ako naša elektronická technika, o tej mechanickej ani nehovoriac.

Ideológiu transhumanizmu okolo oragnickej evolúcie treba chápať ako prejav Tradície, ktorej zabránili v priamom hlavnom toku, tak sa prejavila takto bokom vo forme, kde ju nečakali. Opakujem – tento vývoj sa nedá zastaviť.

Transhumanizmus je preto nielen pozitívna zbraň do rúk nacionalistov, je to priamo aj jedna z foriem prejavu Tradície. Prejavy transhumanizmu sú rôzne, mnohé sú prirodzene aj slepé uličky a nezmysly populárnej debilnej pop-kultúry, ale jeho základná myšlienka je určitým avátarom pozitívnej pravdy. Transhumanizmus je v súčasnej civilizácii predovšetkým externý: mechanické, elektrické aj biologické snahy sú v prostredí súčasnej konzumnej civilizácie zamerané v prvom rade povrchne na vonkajšie atribúty človeka, na rozdiel od vnútorného zamerania Tradície – ale základná jeho myšlienka bola a je zušľachťovanie mentálnej sily. Je síce otázne, ktoré z rôznych politicky konformných ale aj  opozičných hnutí to dokáže pochopiť, určite nie všetky, ale s tým treba rátať a zmieriť sa – Tradícia je prirodzene vždy vec šťastnej menšiny.