Strana Most-Híd je príliš multikulti, nazbierala príliš cudzích elementov a tak nedokáže vzdorovať. Práve to nechcem zvalovať na ich maďarskú menšinu, tá azda chcela zachovať status quo, ale strana ako celok je príliš rôznorodá, príliš prosionistická. Jej zmrdkovia boli ochotní po voľbách si zabrať korýtka, s kýmkoľvek - ale teraz prišli zmrdi spoza iných hraníc a dali im nôž na krk - a tak ustúpili.

Smer-Híd sa demokraticky poradil a chce predčasné voľby.  Taká je situácia. Jednoznačná, jasná najneskôr už od včera.

Fico predčasné voľby veľmi správne a principiálne odmieta. Dobre, nech zvolajú parlament a nech si svoje voľby odhlasujú. "Ak ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte" je dobrý postoj a nepriateľovi sa naozaj neustupuje ani do posledného okamihu. Vidím denne na reakciách ľudí, že tento postoj väčšina nechápe a zdá sa jej iracionálny - ale bohužiaľ nie všetci môžeme chápať všetko.

Je to len jeden deň od odstúpenia Kaliňáka a už teraz je jasné, že jeho šaškovanie a ponižovanie sa včera bolo úplne zbytočné. Znova, na poučenie a zapamätanie - nemôžete čertovi ponúknuť prst, zoberie si celú ruku. Kaliňák dovčera pôsobil ako človek, ktorý dokáže vzdorovať - teraz úplne zbytočne pôsobí ako handra. Mohol byť porazený a vyhodený, ale potom sa mohol vrátiť s čistým štítom - to teraz nemôže. Dokonca ani v takej, historicky videné, krajine sluhov, akou Slovensko je, sa taká slabosť a strata cti neprepečie len tak.

No ale to len tak bokom, samozrejme je padanie figúrok bežným javom na šachovnici - nezaujíma nás, čo je s nimi potom, zaujíma nás to predtým: ako sa s nimi manipuluje kým sú v hre a teda aj to, ako ich vyhadzovať.

Figúra, ktorá stále stojí, je Fico - a myslím to v zmysle nie že má stále svoju funkciu, ale ma stále svoju tvár. Okrem toho má stále za sebou svoju strednú triedu a v blízkom zahraničí je trend, ku ktorému má blízko, stále viac viťazný.

Boli tu nedávno spomenuté tri atribúty politiky, ktoré budú žiadané, tri vlastnosti strany, akú krajina, a nielen naša,  potrebuje: národná, sociálna, duchovná (poradie ľubovoľné). Nik nezaloží novú stranu s takýmto programom dostatočne rýchlo, paradoxne stále má klúč k úspechu strana Smer, ktorá tieto atribúty mala azda najviac a ktorej voliči na ne najviac reagujú. 

Nebudem tu analyzovať politické spolky, niektoré majú národný aspekt, máloktoré naozaj sociálny, a duchovný je vo všetkých úplne na dne, úplne nevyužitý (kresťanstvo nemá tú silu ako duchovno, ale strany na Slovensku nedokážu využiť ani len ten slabší kresťanský potenciál). Načo sa v tom patlať, poznáte ich.

Z celého teda vyplýva, že do nových volieb má paradoxne zas najlepšie karty Fico.

Možno sa niečo stane, ako spomínam od začiatku, Kiska od prvého dňa hneď vyhlasoval, že vystúpi a prevezme krajinu. "Úradnícka vláda", tak znie ten klamársky termín, po našom chunta.

Vkaždom prípade, aj SNS aj ĽSNS a aj Most-Híd sa vyjadrili, že aj oni chcú zhodiť túto vládu. Nepýtajte sa ma, prečo. Skúste sami porozmýšlať. Ja viem, tuposť a sebapoškodzovania je vraj diagnóza, ktorá sa občas vyskytuje. Ale toto je príliš masové, ergo to má nejakú spoločnú príčinu, spoločný zdroj otravy.

Dobre, zaznamenali sme už včera do archívu, že Slovensko skolabovalo a bude znásilnené. Tým tá udalosť pre nás končí.

Teraz nezostáva  nič iné, len sa tešiť, ako aj o rok budeme počúvať z Infovojny vzdychania o tom, že "tí ľudia hore asi nie sú dobráci, a že niečo tu nesedí". Tešiť sa, ako aj po rokoch budeme počúvať zo strany vyholených rádoby nacionálnych dorastnecov sťažnosti, že systém ich čoraz viac nemá rád a zatvára ich do basy. Zo strany dlhovlasých rádoby sofianistov budeme počúvať ďalšie utopické a pacifistické návrhy. No kto by sa netešil na pokračovanie tejto nudnej hry. 

Našťastie sa tento nudný pandrlákizmus nezrealizuje naozaj. Tak, ako aj teraz zasiahla do vývoja na Slovensku zahraničná sila, tak aj v budúcnosti bude Slovensko podliehať externým silám, ktoré s ním, keďže je politicky slabé a nedokázalo teraz, keď malo možnosť, zaujať postoj bojovníka, budú zametať ako s handrou.

Ale dá sa to povedať aj ináč. Predtým bola slovenská scéna nepodstatná a kocúrkovsky nudná, ale v týchto týždňoch sa stala na moment stredobodom diania. Ale nedokázala to ustáť, brániť sa a už vôbec nie využiť. A tak sa znova prepadá do nepodstatnosti, do role periférie a čo horšie, začína ísť zasa raz proti pozitívnemu trendu. Moldavsko, Kosovo a, ak sa osamostatní, tak aj Horny Karabach nám pošlú pozdravný dopis a pozvú do klubu.