Je priam ťažko uveriteľné, ale Smer je na čele vládnej koalície čistého času 12 rokov, a to takmer v kuse, len s prestávkou s krátkym ani nie dvojročným pokusom zlepenca na čele s Radičovou.

Na Slovenské pomery je to neuveriteľná stabilita, väčšia, akú malo svojho času SDKU alebo HZDS. Predstava, že by to Smer ťahal ďalej, a to napriek útokom globalistických síl zo všetkých strán, sa zdá neuveriteľná. Treba si uvedomiť, že plutokratický režim funguje na periodickom vypúšťaní napätia - chvíľu vládne "ľavica", chvíľu "pravica", aby obyvateľstvo malo občas pocit víťazstva. Je to fiktívny pocit, je to len a len ilúzia - ale to je jediná výhoda "zástupnej demokratickej" - dá plebsu hry a falošné víťazstvá.

Väčšiu vytrvalosť v politike, ako Smer a jeho líder Fico, dosahovali len za ideálnych časov Helmut Kohl, Jacques Chirac, Francois Mitterrand a podobné osobnosti - ktoré ale na rozdiel od Fica existovali plne v súlade s globalistickými silami a v prosperujúcich silných spoločnosticah.  Potom je tu ešte prípad Putin - ale to sú tiež odlišné výnimočné pomery. A ak zoberieme Slovensko ako modernú politickú jednotku jestvujúcu od roku 1918, tak na Slovensku nik z domácich tak dlho nevládol.

Ergo, taká situácia nemôže trvať večne. Už teraz sú na sociálne demokratický Smer vykydané všetky neduhy a svinstvá kapitalizmu, ako by on za ne mohol. A podobne je to so SNS. Kritika by bola v poriadku, ak by spoločnosť chcela zvoliť lepších - ale iné podobné umiernene racionálne strany na Slovensku nie sú. A prognózy jednoznačne ukazujú, že polovica voličov chce stále to pozlátko "bohatého a spokojného kapitalizmu".

Každý človek s rozumom vie, že rôzni pravicoví podvodníci nás nikam nedovedú, ba ani nemôžu, lebo spokojný Západ nejestvuje. A ani nikdy naozaj nejestvoval, jestvovala len určité doba povojnového koristníckeho rozmachu. Teraz ale Západ trpí delením Amerika-Európa a samotná Západná Európa je ťažko rozkladaná novou aj staršou imigráciou afroaziatského materiálu. Západ už nemá ani na to, aby našim ľuďom niečo sľuboval. Jeho povojnový boom už dávno prestal fungovať.

Hore zmienená všeobecne známa realita ale nezabráni, aby na politicky zaostalom Slovensku nevolili tak, ako by neboli poučení poslednými 30 rokmi, ako by to už nezažili. Väčšina ľudí na Slovensku zrejme stále nedokáže myslieť na nič iné, ako na peniaze, peniaze a peniaze - a kto im ich sľúbi, ten vyhráva.

Viete, naozaj nemá zmysel zastavovať kyvadlo, keď sa už rozbehlo a dostáva do maximálneho švungu. Ani to nejde. Treba si počkať, až mu dôjde para. A globalistickému zlepencu dôjde rýchlo.

Mal by azda Smer vstúpiť do mútnych vôd ĽSNS a tak čeliť anglosionistom? Nie, to by za to nestálo, to nie je inteligentná cesta. Nie, treba globalistov nechať, nech sa uškvaria navzájom. Nik by tak nevykrútil politickým krkom kvokane Radičovej, ako to dokázala ona sama, respektíve jej vlastní ľudia Dzurinda, Mikloš a Sulík.

Alebo gazda Procházka - pred voľbami nespochybnitelný nový muž s vyhrnutými rukávmi. Stačilo pár dní po voľbách a celá jeho kariéra bola v troskách.

Títo dnešní novozlepenci nedokážu ani zložiť vládu, len sa o to budú pokúšať. Dlho budú skúšať ... marec, apríl ... uvidíme, necháme ich škvariť sa. Zožerú sa navzájom. A to je azda aj dôležitejšie, ako to, kto bude sedieť vo vláde.

Treba ale ísť a hodiť to niektorej zo strán protiglobalistickej trojice (Smer, SNS, ĽSNS), aby to  povolebné škvarenie malo vyššiu teplotu.