20. storočie a nordická renesancia
V poslednom čase sme sa častejšie dotýkali tém okolo minulého storočia. Je dobre si skúsiť niektoré veci ujasniť. Nie sú to veci neznáme, nie sú to veci tajné, len si ich uložíme vedľa seba, aby vytvorili celý obraz.
Vyťatie tisícročných dubov
Na začiatku 20. storočia možno vidieť v Európe jeden veľký a základný protiklad: na jednej strane sú tu štáty morskej civilizácie, posadnuté financiami, kolonizáciou a nekonečnou industrializáciou, a na druhej strane tradičné veľké vnútrozemské, doslovne tisíc rokov rastúce spoločenstvá.
1914 - Zemité jadro kontinentu na okrajoch ktorého sa začína šíriť korózia plutokracie.
V prvom tábore je to hlavne anglosionistická Británia a Spojené štáty americké, ktoré sú vlastne zdrojom a centrom celej tejto "buržoáznej" revolúcie a ich "manifested destiny" je zničiť Európu a ovládnuť svet ideologicky aj mocensky.
Potom do tábora patrí Francúzsko, zlomené Revolúciou a následnými celoeuerópskymi vojnami.
Do tretice sem možno priradiť ďalšie krajiny juhu - Taliansko, Španielsko, Portugalsko - krajiny s koloniálnou minulosťou a oslabené celým storočím revolučných útokov.
V druhom tábore sú tradičné vnútrozemské mocnosti, riadené procesmi, ktoré zatiaľ odolávajú tlakom, zvodom a revolúciám. Ide najmä o tieto 4:
Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko a Turecko.
O týchto štyroch mocnostiach a ich vtedajšej úrovni sme počuli doteraz veľa zlého, vlastne sme o nich počuli len zlé: o ich zaostalosti, biede a vnútornej spoločenskej nespravodlivosti. Ale ako sa hovorí - beda porazeným, históriu píšu víťazi. Pri racionálnych zdrojoch narazíte na informácie, že to s nimi nemuselo byť ani zďaleka tak zlé. Aj preto atlantický blok musel zničiť tieto ríše - a keďže odolávali dovtedajším pokusom rozvrátiť ich zvnútra, revolučne, zorganizovala sa otvorená vojna.
Logika situácie hovorila, že vojna sa bude viesť medzi spomínanými dvom blokmi, že štyri centrálne mocnosti budú držať spolu, ale nebolo to tak. Situáciu sa podarila zmanipulovať tak, že Rusko nebolo na strane Nemecka a Rakúska, ku ktorým geopoliticky viac patrí, ale sa nechalo zatiahnuť do boja na druhej strane. To bola základná tragická chyba s nedoziernymi zlými následkami pre všetkých, vrátane Rusov.
Mapa Veľkej vojny 1914-1918 teda vyzerala takto:
Záver poznáme. Nejde o to, kto podpísal prímerie alebo kapituláciu - ale o to, čo sa stalo so štyrmi kontinentálnymi veľmocami:
1. V Rusku sa chopila moci boľševická skupina profesionálnych gangstrov, riadená zo zahraničia. Celá doterajšia štruktúra bola zničená, elity národov vyvraždené, bola zavedená totalita - pokus o kontrolu všetkých aspektov života občana. Krajina bola v troskách, stratila svoje okrajové územia.
2. Turecko: moci sa chopila revolučná skupina ataturkistov, podobná boľševikom v Rusku. Aj tu bola vyvraždená elita spoločnosti, vyhnané a vyvražďované národnosti ako Gréci či Arméni, bola zavedená armádna totalita.
3. Rakúsko-Uhorsko bolo celé rozbité na malé, bezmocné a zbedačené krajíny. V Maďarsku sa dočasne zmocnila moci boľševická strana - Republika rád..
4. Nemecko stratilo svoje okrajové územia, bolo v troskách a biede.
Vznikla Bavorská republika rád, teda vážny a takmer podarený pokus Nemecko rozbiť na menšie štáty a zboľševizovať ich. Celá centrálna Európa mala byť v prípade odporu komunistická - taký bol strategický cieľ anglosionistických mocností.
Toto sú udalosti, ktoré zničili civilizácie rastúce tisíce rokov a nadlho predurčili osud Európy. Ak sa pýtate v súčasnosti, prečo sa deje to či tamto, prečo je možné to či tamto - tak odpoveď je jednoducho v tejto krvavej anglosionistickej vojne. Odpoveď je - lebo jednoducho Európa prehrala túto vojnu, pre nič iné. Nečudujte sa a nehľadajte príčinu súčasnosti v nejakej rafinovanej diplomatickej či ekonomickej hre, či dokonca v nejakých metafyzických dôvodoch - to sú len falošné závoje, ktorými podliak v zákulisí skúša zakryť škaredú pravdu o svojich činoch, o tom, ako prišiel k moci.
Zločinec nikdy sám neprizná čo spravil a vždy bude tvrdiť, že svoju korisť si zaslúžil. Kto mu verí, je naivný otrok.
Nordická renesancia
V rozbitej Európe nastali pomery, ktoré nikdy predtým nebývali. Pod tlakom došlo k vytváraniu nových štruktúr, novej kvality. Tie veci nie sú triviálne, je mnoho faktorov a parametrov, ale možno vymenovať tri základne oblasti zmien:
1. Rasová racionalita. Biologické a antropologické vedy postúpili do tej miery, že bolo možné chápať vplyv genetických faktorov na vývoj národov. Bolo prelomené iracionálne stredoveké tabu, ktoré dávalo človeka mimo prírodu. Preto sa dokázali vedecky vysvetliť procesy minulosti, a zároveň dať prvé odpovede na otázky, ako sa vyhnúť problémom úpadku národov.
2. Biela tradícia. V dôsledku úspechov v histórii, jazykovede a spoznania historických kultúr Východu došlo k pochopeniu významu a rozsahu belošskej tradícia, ktorá bola skrátene nazvaná "árijská". Bolo jasné, že Európa bola dlho v ideologickom otroctve, bola klamaná o svojej identite a pôvode svojej kultúry, o svojom charaktere a hodnotách.
Vzniklo jasné povedomie o konflikte so semitským svetom, a o tom, že sa dlhodobo vedie boj s nábožensko-politickým blokom (dnes nazývaným sionizmus), ktorý prenikol do západnej civilizácie.
3. Sociálna kooperácia. Uvedomenie si toho, že spoločnosť nevyhnutne potrebuje určitý stupeň homogenity a úrovne svojich občanov, aby mohla vzniknúť efektivita založená na vzájomnej úcte a rodovej spolupráci. Bolo to zároveň odmietnutie despocie globálnej vlády peňazí, princípov primitívneho ruvania, ale aj odmietnutie utopického a falošného marxistického zotročenia.
Nordická renesancia sa netýkala len jedného štátu, reč je o celej Európe, a prejavovala sa aj v Amerike či Rusku Ale nevyhnutnosť a ohrozenie spôsobili, že po nej siahlo najodvážnejšie Nemecko. A nordická renesancia sa netýkala nejakého jedného politického smeru, pretože to nebol a nie je nejaký vynález politickej strany a následná odsúhlasená dohoda, ale objektívna, nezávisle jestvujúca realita, ktorá bola len spoznaná. Podobne, ako bola spoznaná elektrina či teória evolúcie. Pochopenie a akceptovanie nordickej renesancie nie je viazané na žiadnu politickú formu boja, nehovoriac už o revolúcii. A, prirodzene, žiadne politické hnutie nestavalo výlučne na nordickej renesancii, a ani ju žiadne hnutie nestelesňovalo dokonale.
Na tomto mieste treba upozorniť, že je omylom a zámerným ideologickým klamstvom tvrdiť, že nordická renesancia je spojená s militarizmom a policajnou silou. Zmeny sa síce začali prejavovať v časoch vojny, ale práve preto sme spomenuli už vyššie, ako táto vojna vznikla, kto ju inicioval a aký bol jej strategický cieľ a výsledok. Tá vojna pokračovala ako studená aj po roku 1918, a tak vyzeralo celé to obdobie. Všetci vtedy nosili uniformy a podporovali zbrojenie, vrátane veľkých demokracií (ktorým to zostalo doteraz). Vojna spôsobila ničenie, ktoré uvoľnilo priestor na renesanciu - nie naopak. Vojenské strety boli len vedľajšie prejavy, podobne ako je horúčka prejavom choroby a liečenia. Nik nemôže tvrdiť, že krv, sliz a krik, ktoré sú prítomné pri pôrode, sú trvalým znakom nového človeka.
To nie je pacifizmus či krytie sa pred súčasnou pokryteckou ideológiou. Meče patria k ľudstvu rovnako ako pluhy - ale nie sú to modly. Nástroje sa používajú podľa potreby - pršiplášť sa oblieka, keď prší, nie aby sa privolal dážď.
Iné politické fenomény doby
Ako bolo spomínané, v povojnovom marazme zrútených ríší vznikali aj rôzne iné revolučné hnutia - boľševické alebo demokratické experimenty. Niektoré sa rýchlo prepadli do stratena, niektoré sa pretransformovali a prežili.
Jedna taká forma sa vyvinula v Taliansku, v ktorom, napriek tomu, že bolo na strane víťazov, podľa strategických plánov anglosionistických socioinžinierov bola tiež oslabená predošlá spoločnosť. Ako vieme, v povojnovom chaose sa tam nakoniec v roku 1922 ujal moci nový politicko-ideologický smer s originálnym názvom "fašizmus".
Porovnajme si, nakoľko obsahoval prvky nordickej renesancie:
Za prvé - fašizmus neoperoval s rasovou identitou ako so základným faktorom spoločnosti. Táto téma bola mimo jeho program.
Za druhé - fašizmus síce formálne staval na akejsi antickej rímskej tradícii, ale to bolo všetko. Nešiel hlbšie v pochopení kultúrnej indoeurópskej jednoty. Okrem toho bol hlboko zakorenený v katolíckej spoločnosti a bol fakticky silne prepletený so sionistickými sieťami.
Za tretie - taliansky fašizmus neznamenal výrazný ekonomický prínos alebo zvýšenie sociálnej národnej jednoty (v porovnaní, napríklad, s Nemeckom). Jeho program a hlavne jeho výsledky v tejto oblasti sú pochybné a nevýrazné.
Taliansky fašizmus mal teda s nordickou renesanciou svetonázorovo málo spoločné. Ale Nemecko, hľadajúce v Európe podporu v studenej vojne, ktorú mu vyhlásili sionisti, bolo takpovediac nútené spolupracovať aj s Talianskom. Bolo to spojenie srategicko-politické, nie programové či svetonázorové.
Toto spojenie koniec-koncov nebolo Nemecku ani prakticky príliš na prospech. Okrem iného, v neskoršej horúcej vojne spôsobilo Taliansko zdržania na Balkáne a zlyhania na východnom fronte. V roku 1943 Taliansko prakticky zradilo svojho spojenca, vzdalo vojnu a brániť invázii Američanov na Apeninský poloostrov museli nemecké vojská.
Tu treba spomenúť podobný tzv. frankistický režim v Španielsku. V rámci boja proti smrteľnému zovretiu boľševizmom poskytovalo Nemecko Frankovi podporu v občianskej vojne, čo nakoniec aj bolo zavŕšené jeho víťazstvom. Odmena? Frankistické Španielsko ani len nevstúpilo do následnej 2. sv.vojny, v ktorej by jeho strategická poloha určite zavážila.
Oba tieto južanské režimy obsahovali určitú opozícii voči anglosionistickému Západu, neobsahovali ale podstatné znaky nordického oživenia, a to spôsobilo ako ich kolaboráciu, tak ich neúspešnosť. Charakterizuje ich hlavne určitý teatrálny militarizmus - to, čo aj neskôr poznáme z desiatky vojenských junt Latinskej Ameriky. To ale nie je naša kultúra a naša cesta.
Pre celý svet sa taliansky fašizmus stal symbolom politického neúspechu. To bolo dôvodom, prečo sa slovo "fašizmus" stalo politickou nadávkou a prečo je doteraz zámerné používané aj na iné politické smery, najmä na úspešné životaschopné hnutia v Nemecku. Je to zámerné zahmlievanie pozitívnych prvkov, ktoré nadalpská Európa prejavovala a prejavuje.
Dnes sa termín "fašizmus" používa ako nadávka na akékoľvek procesy, ktoré obsahujú nejaké "militantné", či "policajné" prvky. Fašistami sú teda podľa potreby aj ľavičiari aj pravičiari, aj Američania aj Rusi. Zároveň je samozrejme zaklínadlo "fašizmu" stále intenzívne používané vždy, keď sa jedná o ochranu sionistických záujmov. To je dôvod, prečo ja slovo "fašizmus" odmietam používať ako politickú kritiku, lebo by sa tým akceptoval sionistický slovník a sionistická ideológia.
Bohužiaľ, táto v podstate jasná historická pravda nie je akceptovaná v krajinách pôvodu tohto hnutia. Ako vieme, rôzni teoretici v Taliansku či vo Francúzsku sa s minulosťou nemienia zmieriť a snažia sa v tejto svojej histórii hľadať alternatívne riešenia. A ajhľa, podobne, ako samotný termín "fašizmus" je podporovaný sionistickou propagandou, podobne aj teoretici "neofašizmu" sú napodiv ideologicky a mediálne tolerovaní, ak nie dokonca propagovaní. To mi pripadá ako riadne zlé znamenie. Dôvod je v oboch prípadoch totiž ten istý - je to podsúvanie slabosti, podsúvanie slepej cesty.
A je to zároveň toto nebezpečenstvo, tento omyl južanského romantizmu, pred ktorým treba dôrazne varovať.
Záver
Pozitívne faktory boli spomenuté. Či ich nazveme nordická renesancia, alebo germánska či árijská, nie je podstatné. Podstatné je to, že sú to objektívne historické sily. Nie my ich vytvárame, ale oni formujú nás, nie my ich musíme dať do pohybu, ale oni nás nesú.
Ale to už je celkom iná téma, to už nie je minulosť, ale budúcnosť.
ako sa podstavia k europskej nordickej renesancii Rusko a Cina ?
Anglosionisti su v koncoch. Preto je tu to hekticke bezohladne zaplavovanie Europy vsetkym, co moze nordicku renesanciu zabrzdit ci najlepsie celkom zvratit.
K europskej nordickej renesancii sa postavia do tej miery pozitívne, do akej miery postupi u nich ich vlastný proces. Rusko aj čína mali problém a konflikt s rovnakým anglosionistickým zverom, a pomaly akoby sa dostávali z oslabenia. Čo bude sa odhaduje ťažko, ale ich postoj môže byť pozitívny.
Vlastne po prvý raz v živote som si uvedomila,že renesancia "talianskeho "typu,skutočne nie je to,čo nás má a môže zachrániť.Čo sa mi tak zrazu nepáči? veď doteraz som to všetko tak obdivovala,bez akejkolvek objektivity.
Ako prvé by som spomenula
Bezmocnosť voči parazitom.
Znalci renesancie hovoria o Florencii 16.steho storočia ako o raji žobrákov.Najmä v lete spôsoboval príchod početnej luzy obrovské problémy.Každý florentský občan jednoducho nemal právo ich vyhodiť,stali sa súčasťou domácnosti.tento zvláštny fenomén stojí napr.aj za vznikom ...dlhého stola,od steny po stenu,zvaný banchetto,aby bolo kde usadiť "hostí",dať im jedlo a postarať sa o nich. Ako cez kopirát so súčasnou nemohúcnosťou mi prídu aj sťažnosti občanov na zápach a špinu v uliciach.Signoria opakovane riešila tento "problém" výzvami,aby si žobráci vykonávali svoju potrebu za hradbami mesta.To sú autentické svedectvá. Porovnajme so súčasnosťou.
Druhý a podstatne dôležitejší argument,že renesancia toho typu ,nie je pre nás vhodná je
Psychologický profil a morálne hodnoty renesančného človeka
Hrdinovia tejto doby sú opisovaní jednotne.Charakteristika začína slovami" Bol to renesančný človek. Vášnivá,prudká povaha sa delila rovným dielom s jeho chladnokrvnou logikou". Teraz to chápem tak,že ,čo ma predtým fascinovalo,čo som obdivovala,znamená napr.aj nôž do chrbta,pohár jedu po sladkom úsmeve,nie,ďakujem. Predstavujem si inak nového človeka.
Samozrejme,pravdu píšeš aj ohľadom operetného vojska.Pokial ma pamäť neklame,jediným nepriateľom,ktorý dokázal skutočne zdecimovať armádu bol sifylis. Nebojovalo sa s daždi.Áno,kritosť poznali,ale nie tú v priamom boji.
Nechcem,aby to teraz bolo od mantinelu po mantinel.Boli vytvorené krásne diela. Napr.táto solnička https://sk.wikipedia.org/wiki/So%C4%BEni%C4%8Dka_Franti%C5%A1ka_I.
Dobre,už to uzavriem.Renesancia,ktorá sa bude volať nordická bude mať pramálo spoločné s renesanciou,ako sme ju poznali,pretože by to bolo z blata do kaluže.Na čom bude teda stáť? Nuž,bastardi,čo nám vymazali pamäť,mor na nich,si uplietli sami na seba bič. Naša renesancia môže stáť len na tom jedinom,čo nám ostalo ako posledná bašta a to je naša príslušnosť k bielej rase.Preto sa po nej sápu ako besní,lebo to chápu.Naša renesancia nie je nič menej a nič viac ako pokračovanie evolúcie tak,ako sme boli stvorení.
renesancia je len normálne slovo, renesancie sú rôzne a bežne sa také veci vyskytujú. Nechcela to byť kritika talianskej renesancie (ale tvoje myšlienky týmto smerom sú tvoja vec) , len parciálne to obsahuje kritiku talianskeho fašizmu, presnejšie povedané toho, čo všetko dnes z neho vzniká.
Článok určite nie je jedinečný, ale téma je to dôležitá a určite sa to nedá dobre vyjasniť jediným článkom. Ak by sa to ale malo vyjadriť jednou vetou, tak tá tvoja na konci je výborná.
Termín fašizmus je dnes extrémne elastický a aplikovaný úplne bez rozmyslu – a to je problém.
Ja by som osobne rozlíšil 2 druhy fašizmov.
Slovo fašizmus buď môže odkazovať na fašizmus vo veľmi špecifickom zmysle, čiže na 100 rokov starú taliansku ideológiu, resp. taliansky fašizmus Mussoliniho hnutia (treba však mať na pamäti, že tu boli i iné fašistické hnutia/strany, ktoré nadväzovali na taliansky fašizmus, ale ich podoba/charakter sa pochopiteľne menili z krajiny do krajiny - napr. belgickí rexisti, portugalskí syndikalisti, španielska falanga, britské fašistické hnutie pod vedením Mosleyho, atď. Fašistické strany tiež pôsobili i v ČSR.), alebo potom na akýsi "generický fašizmus", ktorý reprezentuje vskutku rozmanité národno-populistické hnutia 20.storočia (od nemeckého národného socializmu až po dajme tomu slovenských ľudákov), ktoré zdieľali isté fundamentálne spoločné charakteristiky, ktoré umožňujú, aby boli takto identifikované (a ktoré pochopiteľne medzi sebou i spolupracovali, keďže mali spoločných nepriateľov: liberalizmus a komunizmus).
Veľmi zjednodušene by sa dalo konštatovať, že fašizmus je revolucionárska politická forma, ktorá má tieto 3 základné piliere:
1. nacionalizmus (pôvodne nacionalizmus v takom tom jakobínskom, resp. občianskom zmysle, hoci neskôr niektoré fašistické hnutia adoptovali i viac rasialistický prístup – i pod vplyvom NS Nemecka)
2. ne-demokratický socializmus
3. autoritárstvo a autoritárska mobilizácia más.
Treba si však uvedomiť, že fašizmus reálne neexistoval pred 20.storočím a že dodnes je mnoho tradicionalistov, monarchistov, autoritárov, nacionalistov alebo ďalších typov "pravicových" štátov a hnutí (ktoré existovali i pred 20.storočím) označovaných za "fašistických", hoci fašistickými v pravom slova zmysle v skutočnosti nie sú/neboli.
Problém s liberálmi a ľavičiarmi je ten, že extrémne zovšeobecňujú tento pojem. Dokonca nepoužívajú ani len relatívne platnú definíciu "generického fašizmu", ale chorobne zneužívajú tento pojem a ponúkajú úplne nerealistické definície (koniec koncov na tento problém upozornili už mnohí autori ako napr. Benoist, Dugin, Venner, Sunic, Evola...)
Takže aby som to zosumarizoval: osobne súhlasím, že je/bol akýsi "generický fašizmus", čiže fašizmus, ktorý má všeobecnejší charakter než len špecifický taliansky fašizmus Mussoliniho typu, ale stále mám za to, že tento pojem je dnes definovaný a aplikovaný príliš široko.
Napríklad si spomínam na jeden článok od "historika" Drábika z Nka, kde písal, že kľúčovým elementom fašizmu je idea či mýtus znovuzrodenia/renesancie (národa).
Lenže mýtus znovuzrodenia nie je vôbec exluzívne fašistická idea. Dnes sa to prezentuje ako kľúčový prvok (hej, aj Trumpovo „make America great again“ je preto fašizmus :-)), ale každý trochu rozhľadený človek by mal vedieť, že mýtus znovuzrodenia nenájdeme iba u fašistov, ale i u ne-fašistickej "pravici" ( kam radíme napr. revolučných, resp. pohanských konzervatívcov, tradicionalistov a i niektorých demokratických nacionalistov, ktorí niekedy i oponovali fašizmu) a historicky ho možno nájsť i v starovekých pohanských náboženstvách a v kresťanstve.
Idea renesancie je zaiste jedným z fundamentálnych čŕt fašizmu, ale implikovať, že všetko, čo obsahuje túto myšlienku je fašizmus (ako to robia pseudo-historici typu Drábik) je jednoznačne absurdné a v rozpore s historickými faktami.
Dobrosráčški ideológovia jednoducho zneužívajú manipulatívne zovšeobecnenie termínu "fašizmus" a označujú ním akékoľvek typy, ktoré patria do "revolučnej pravice" – dokonca i vtedy, ak títo ľudia v skutočnosti odmietajú totalitarizmus a veria v demokraciu (fašizmus je totiž inherentne totalitárny a ne-demokratický).
K tým "neofašistickým južanským teoretikom" – opäť, neviem koho presne máš na mysli. Asi teoretikov Novej pravice/identitárnych hnutí (ale tam pôsobia i nemeckí či britskí autori nielen "južanskí")? Nuž, nálepku fašizmu im dávajú len a len ich ideologickí oponenti. Nie je to o tom, že by sa títo teoretici snažili obnoviť fašizmus. Napr. taký Benoist nie je vôbec fašista – je to skôr nacionalistický demokrat (pojem demokracia je obdobne zneužívaný a zle interpretovaný - ale to je už téma pre ďalší tvoj článok:-)), ktorý jasne píše, že fašizmus bol "dieťaťom svojej doby" a mal svoje "nedostatky" a pokusy o jeho oživenie dnes vyznejú ako paródia. To isté Faye, Venner, Dugin a iní, ktorí bývajú častokrát smiešne označovaní za fašistov. Čo sa dá jasne konštatovať je iba to, že autori Novej pravice nevnímajú každý komponent historického fašizmu či národného socializmu len ako negatívny alebo "nevyhnutne zviazaný s jeho dobou" – a to mi príde koniec koncov ako úplne normálny, zdravý prístup. Obdobný prístup majú i dnešní radikálni tradicionalisti (viď Dugin) či revoluční konzervatívci. To je všetko.
Sám píšeš, že rôzne "ľavičiari" "extrémne zovšeobecňujú tento pojem", ale zároveň dodávaš "osobne súhlasím, že je/bol akýsi "generický fašizmus"". Prečo? Naši nepriatelia to radi generalizujú, ja by som odporúčal to nerobiť. A nejde len o teóriu, ale považujem to vyslovene za vec s významom na prax.
Samozrejme, že všetko sa dá chápať genericky, ale to bola pointa môjho vyjadrenie k tejto téme - že je naozaj rozdiel medzi tým, čo bolo v Taliansku (v Španielsku, a ako sám upresňuješ, aj inde) a medzi tým, čo bolo v Nemecku (a zas aj inde). Že tam bol obsahový, svetonázorový rozdiel a že na to treba pamätať, že to predsa len treba rozlišovať.
Ty dávaš tri body definície fašizmu, asi myslíš toho "generického", ale mne to príde zbytočné definovať. Nacionalizmus - to je tiež široký pojem... podľa mňa je práve nacionalizmus buď reálny, rasový - alebo je to teda len kultúrny rozdiel (podstatný alebo nepodstatný). Socialne prvky som dal aj ja. Ale nesúhlasím príliš s tým "autoritárstvom". Samozrejme, "demokratizmus" bol a je výrazný podvod, ale to neznamená, že je len druhý spôsob, a to autoritárstvo. Aj tu síce platí, že je otázne, čo kto pod "autoritárstvom" chápe, ale napríklad vodcovský princíp bola teória nie o vždy a výhradnej moci autority, ale o overovaní aj kontrole moci. Autoritárstvo nepovažujem za ten podstatný a charakteristický prvok, podobne ako ním nie sú uniformy alebo vtedajšie zbrane.
To je moja téza o "autoritárstve", možno je jeho presadtzovanie jeden z prvkov, ktorý brzdí pochopenie či akceptovanie týchto smerov, aby neodpudzovali svojím nemiestnym anachronizmom.
Na druhej strane je celý môj článok vlastne varovanie pred zmekčilými kompromismi v podstatných veciach, ako ich vnímam aj v tebou menovaných teoretikoch (Evola, Benoist) a podobní. Nie som žiadny expert na ich texty, preto som nechcel niekoho menovať, ale ako sám píšeš ... sú rôzni "nacionalisti". Ak tam nie sú myšlienky dedičnej podstaty mentálnych charakteristík ľudských druhov, ak tam chýba obchádzanie sionistického fenoménu (židovská moc vo financiách a jej vplyv v histórii), tak to nie je to, čo biela Európa potrebuje ako soľ.
Považujem to za dôležité sa koncentrovať a nerozptylovať sa vedlajšími efektami.
Kedže nie som autoritár, tak pevne verím, že sa dohodneme:)
Konieckoncov, to platí aj pre iné -izmy. Musíme vnímať to, čo naozaj prinieslo úspech, čo ukázalo metódy a cestu, a nie sa držať toho, čo náhodou niekde tvrdil nejaký gauleiter. História 20. storočia a jeho hnutia sú poučné - ale žiadne nie je modla. Žiadne. Preto je potrebné vyabstrahovať to univerzálne a zahodiť to mizerné. To by sa tu mohlo vykryštalizovať.
Ešte k tomuto.
"...pokusy o jeho oživenie dnes vyznejú ako paródia".
To je síce pekné, že to sem-tam nejaký pán napíše, ale v praxi to vyznieva len ako formálne dištancovanie sa od zakázaného. Ja naopak nachádzam v mnohých textoch a článkoch donekonečna hladanie inšpirácie v (nedávnej) politickej minulosti, v jej nekončiacom spracovávani a premielaní. Ako u nejakého slova božieho.
Súhlasím, že zástancovia súčasneho statusquo, teda nepriatelia alternatívy, vidia všade fašizmus a nacizmus zámerne. Ale aj alternatíva a nacionalisti hľadia neustále do minulosti a akoby a bez nej nevedeli pohnúť.
Možno sa mýlim, možno to tak nie je - ale mne tá ich nostalgia pripadala ako dosť vážny problém.
Určite to ale nie je jediný ich problém...
Ale Benoist i jemu podobní na druhej strane ani netvrdia, že sa od fašizmu (alebo teda skôr "generického fašizmu") úplne dištancovať a predstavovať si ho ako stelesnené zlo, tak ako ho vníma dnešný establishment. Lenže treba si uvedomiť, že fašizmus nie je pre týchto mysliteľov jediná ideológia hodná záujmu či obhajoby. Inšpiráciu hľadajú prakticky v akomkoľvek "pravicovom" predvojnovom hnutí či svetonázore. Koniec koncov fašizmus je len jedna z mnohých ideologických škôl európskej "pravice".
"alternatíva a nacionalisti hľadia neustále do minulosti..."
Nuž, áno, ale ide tu skôr o to, ktorí z nich sa iba inšpirujú a ktorí iba parodujú minulosť. Pochopiteľne, že inšpirácia minulosťou je úplne v poriadku, ale myslím, že len veľmi málo skupín je orientovaných na kompletné obnovenie dôb minulých. I rôzne tie neofašistické zoskupenia typu Casa Pound Italy sú len fašizmom inšpirované a nesledujú jeho obnovu.
Ak by sme si prečítali niektorých povojnových nacionalistických mysliteľov (ako napr. spomínaní Faye, Benoist, Vidal, Krebs, Sunic, atď.), tak ich idea je skôr podobná tej, ktorú som načrtol v mojom príspevku pod názvom "Čo je fašizmus?". Čiže naozaj nejde o "fašistov" či nacistov, ale nacionalistických demokratov. Tu je napr. text o tom, ako Faye vníma pravú demokraciu: https://www.protiprudu.org/demokracia/
Podľa mňa je problém v tom, že väčšina moderných ľudí (samozrejme, že i pod vplyvom dobrosráčskych médií) si dnes pojem demokracia spája s takými vecami ako nediskriminácia menšín, voľný trh, individuálne slobody, atď. Avšak medzi liberalizmom, parlamentnými procedúrami a pravou demokraciou existuje fundamentálny rozdiel.
1. Ja som predsa pojem generický fašizmus dával do úvodzoviek – práve preto, že je na polemiku, či tu máme používať slovo fašizmus. Kľudne môžeš použiť i iný názov pre európske militarizované nacionalistické hnutia z polovice 20.storočia – z ktorých však mnohé by sa naozaj dali označiť za fašistické, resp. obsahovali väčšinu základných prvkov fašizmu (to boli už spomínané hnutia v Portugalsku, VB, Belgicku alebo napr. i v Česku: https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%AD_obec_fa%C5%A1istick%C3%A1. Chcem zdôrazniť, že fašistické hnutie malo rozhodne pan-európsky charakter a hnutia tohto typu v danom období naberali na sile. Predovšetkým nemožno asociovať fašizmus len s juhom Európy – okrem toho v Španielsku a Portugalsku fašisti vlastne ani nikdy nevládli a Franco a Salazar skutočných fašistov prenasledovali a vytláčali.). Každopádne pokiaľ niekomu slovo fašizmus až tak veľmi vadí môže si dosadiť za tento pojem napr. výrazy ako korporativizmus, stavovská demokracia alebo národný syndikalizmus. Žiaden problém. :-)
2.Samozrejme, že sú vždy a všade rozdiely. Ale napr. medzi tým, čo bolo v Taliansku a čo bolo v Portugalsku či v Španielsku nebol menší rozdiel ako keď si porovnám Taliansko a Nemecko (okrem toho, ja už som predsa dávnejšie vysvetľoval rozdiely medzi kresťanským korporativizmom a fašizmom tu: https://www.protiprudu.org/fatamorgana-krestanskeho-nacionalizmu/. Pravý fašizmus bol anti-klerikálny a Mussoliniho IRS bola striktne sekulárna. Fašizmus sa vzhliadol v republikánskom pohanskom Ríme, nie v "úpadkovom" Ríme kresťanov a z časti vychádzal i z revolučných osvietenských ideí). Ďalej, Hitler predsa obdivoval fašistov a Mussoliniho a bol nimi silne inšpirovaný. Preto po slávnom pochode na Rím začal modelovať nacistickú stranu po vzore Mussoliniho hnutia. Fašizmus a národný socializmus sú ideologickí bratranci, alebo inak povedané: fašizmus je matkou národného socializmu. (Samozrejme neskôr zase národný socializmus ovplyvnil i taliansky fašizmus a iné fašistické a národno-populistické hnutia v Európe tým, že viac – menej prijali jeho rasové tézy). A práve kvôli tomuto prepojeniu s talianskym fašizmom sa pre národný socializmus tiež zvykne používať pojem fašizmus, resp. NS niektorí chápu ako subtyp fašizmu.
Ale aby sme sa pochopili: ja mám v zásade tiež problém s tým, keď sa úplne všetky pravicové anti-liberálne myšlienky hádžu do kolónky "fašizmus". V zásade mám za to, že taliansky fašizmus, nemecký národný socializmus, nemecká konzervatívna revolúcia, strasserizmus, rumunský legionárizmus, slovenské ľudáctvo či radikálny tradicionalizmus (v "evoliánskom" zmysle) sú v zásade separátne svetonázory a hnutia a je intelektuálne nepoctivé ignorovať všetky ich odlišnosti a hádzať ich všetky do kolónky "fašizmus". Na druhej strane nemožno sa ani tváriť, že všetky tieto hnutia sú kompletne separátne a nemajú nič spoločné. Ide totiž o rôzne vetvy toho istého ideologického stromu. Stromu, ktorý odmieta koncept rovnosti a stojí na strane hierarchie, identity, nerovnosti a prírody.
Netreba to veľmi komplikovať: jednoducho na začiatku 20.storočia liberalizmus v Európe de facto skrachoval. I veľká časť mládeže a univerzitnej inteligencie považovala liberalizmus za slepú uličku a prikláňala sa tradíciám a osvedčeným spôsobom myslenia. Liberálna demokracia začala krachovať i preto, že nemala gule na to bojovať s komunizmom, ktorý predstavoval pre Európu obdobnú hrozbu ako dnes predstavuje islam (a rovnako ani dnes nemá liberálne demokracia gule na to bojovať s islamom – a preto ten nárast popularity rôznych nacionalistických a populistických zoskupení v Európe). Pochopiteľne v každej krajine malo to-ktoré národné či tradičné hnutie svoj osobitný charakter. No a niektoré z týchto hnutí vychádzali viac –menej práve z talianskeho fašizmu (pochopiteľne si ho tiež prispôsobili svojmu národnému naturelu). Rovnako aj ich militarizovaný a totalitárny charakter bol reakciou na agresívny komunizmus, na jeho metódy boja.
3. Ak ide o definíciu generického fašizmu, tak tá nie je zrovna jednoduchá. Dokonca i historik Drábik píše toto:
„Absolútna zhoda pri definícii tohto pojmu medzi historikmi neexistuje – a to predovšetkým preto, že ani existovať nemôže. Máme totiž nekonečné množstvo uhlov pohľadu, z ktorých sa na fašizmus môžeme pozerať (ako na kultúrny fenomén, zo spoločenského hľadiska, hospodárskeho, geografického atď.).“: https://dennikn.sk/blog/co-je-to-fasizmus/
Čiže definovať "fašizmus" nie je jednoduché. O dosť ľahšie je povedať, čo "fašizmus" nie je, ako čo je. Ja som sa iba pokúsil o veľmi všeobecnú definíciu takéto toho "generického fašizmu" - tak ako býva väčšinou prijímaná - avšak znova zdôrazňujem, že nie všetky pravicové, anti-rovnostárske ideológie sú zároveň "generickým fašizmom", ani netvrdím, že práve moja definícia musí byť tá najlepšia (a taktiež zdôrazňujem, že je na polemiku, či by sme mali pre danú skupinu hnutí a ideológií používať pojem fašizmus). O čosi lepšie sa už dá definovať pravý taliansky fašizmus Musssoliniho hnutia. Ten by mal byť:
1.anti-klerikálny,
2.anti-monarchistický,
3.anti-kapitalistický,
4.anti-komunistický,
5.anti-liberálny,
6.republikánsky,
7.syndikalistický,
8. totalitárny,
9. nacionalistický
Nemusí byť (a pôvodne ani nebol) rasialistický a anti-semitský (ono talianski Židia popravde neboli až takí agresívni ako dajme tomu Židia v Nemecku, Uhorsku alebo v Rusku. Preto anti-semitizmus v Taliansku bol o niečo slabší. Každopádne medzi talianskymi fašistami boli od začiatku i zúriví anti-semiti, ktorí požadovali "očistu od židovského vplyvu", pričom neskôr dochádzalo k prenasledovaniu Židov i v Taliansku).
4. Pokiaľ ide o pojem nacionalizmus, tak ja by som to veľmi nekomplikoval. Nacionalizmus je národný separatizmus: idea, že tá-ktorá špecifická skupina by mala mať štát alebo obdobný priestor pre svoj slobodný rozvoj a mala by si uchovať svoju unikátnosť. Nacionalizmus môže mať samozrejme rôzne podoby, môže byť etnický/rasový, kultúry i skôr náboženský. Nacionalizmus však nie je ani pravicový, ani ľavicový. Áno, väčšina nacionalistov zvykne mať spoločensky konzervatívne postoje, ale v zásade otázky typu gender, lgbt, feminizmus, forma štátneho zriadenia a iné sú podľa mňa nešťastne spájané s konceptom nacionalizmu per se. To sú separátne problematiky. Nacionalizmus je len...nacionalizmus.
Každopádne fašizmus musí byť nacionalistický – v opačnom prípade ťažko hovoriť o fašizme. Pre fašizmus je práve veľmi charakteristický silný, explicitný nacionalizmus, ktorý vníma národ ako organický celok: http://nassmer.blogspot.sk/2012/05/italsky-fasismus-pojeti-statu-naroda....
5. Autoritárstvo je samozrejme veľmi široká kategória, ale ja som sa snažil byť pri definovaní "generického fašizmu", čo možno najvšeobecnejší. Možno by som skôr napísal, že by mal byť totalitárny a nedemokratický. Fašizmus podľa mňa nemôže byť kombinovaný s demokraciou - jedine, že by sme naozaj fašizmus chápali veľmi veľmi všeobecne, tak ako ho chápu mnohí dobrosráči. Vlastne celý problém, ktorý tu riešime je do akej miery je použitie termínu fašizmus spoľahlivé a realistické? Ak niekto myslí pod pojmom fašizmus "pevný a stabilný smer národa, primát národných záujmov pred súkromnými, nevyhnutnosť disciplíny a vernosti ku krajine/štátu, potom prečo by sme niečo také mali nazývať fašizmom, že? Vláda, ktorá praktikuje vyššie uvedené princípy totiž vôbec nemusí byť "fašistická" per se (t.j. nemusí byť autoratívna alebo totalitárna). My dnes naozaj nepotrebujeme imitovať ani Mussoliniho, ani Hitlera a obdobných vodcov, aby sme isté princípy, ktoré význávali dostali do praxe.
Predovšetkým fašizmus (alebo "fašizmus") tak ako si ho pomätáme z minulosti už dlhšie ani neexistuje. Alebo lepšie povedané: neexistuje ako reálna politická hrozba voči hegemónii judeo-globalizmu (alebo sionizmu, ak chceš). Skús mi menovať čo i len jednu jedinú fašistickú stranu, ktorá by vierohodne ohrozovala súčasnú ľavicovú alebo neokonzervatívnu administratívu a smerovala k víťazstvu?
Samozrejme, že tu nič také nie je. Dnešné Orbánovo Maďarsko nie je fašistické. Le Penová nie je tiež fašistka. Trump detto. Vskutku, čo je tým bájnym fašizmom voči ktorému dobrosráči tak bojujú? Spoločenský konzervativizmus? Úsporná ekonomika? Anti-islamizmus? Nativizmus? Xenofóbia? Tradičný katolicizmus? Nič z toho nie je skutočný fašizmus. Dokonca ani naši kotlebovci pobehujúci v zelených tričkách po vlakoch.
A ani ja nie som fašista, ani národný socialista (hoci sa niekedy tak označujem - ale to je len moja provokácia slniečok, moja pózerina :-) ). Prečo ním nie som? Jednoducho preto, že neodmietam demokraciu per se. Ja naozaj verím v ideu, že organická, nacionalistická demokracia nám v dnešnom svete poslúži asi najlepšie. Mojim ideálom je teda demokratický štát s rasovými, národnými a eugenickými hodnotami zakotvenými v jeho ústave a spoločenskom profile -štát, ktorý by bol schopný kombinovať hodnoty slobody, výberu, možností a individuálneho rozvoja a sebapresadenia s rasovým separatizmom, eugenikou a solidaritou socio-kultúrno-etnickej komunity. A myslím, že takýto štát je dnes omnoho príťažlivejší pre väčšinu než "fašizmus".
Otázka ani tak nie je, "čo je fašizmus", lebo na podobné otázky nenájdeš objektívnu odpoveď , ani odoveď, na ktorej by sa ľudia zhodli. Reálne je sa pýtať, ČO hodnotné dali talianske hnutia, čo dali francúzske, čo španielske , portugalské, alebo iné. Nazvať sa to dá rôzne, ja nemám problém s tabu názvami, či sa to nazve "fašizmus" alebo ináč, je jedno - ale ak to nazveš "korporativizmus, stavovská demokracia alebo národný syndikalizmus", nijako debate nepomôžeš, lebo len nahradíš jeden nedefinovaný názov inými nedefinovanými názvami.
To, že Španieli odmietali fašistov talianskeho typu, rakúski protalianski fašisti odmietali nacistov nemeckého typu ...a podbne, nijako nesvedčí o tom, že má zmysel hovoriť o nejakom generickom fašizme.
Teda správna otázka je, aké boli reálne vlastnosti hnutí v dvoch rozhodujúcich krajinách - Taliansku a Nemecku - a tu opakujem pointu článku - gro cenného, čo vynieslo tieto procesy vyššie, ako len bežný militarizmus, to bolo v nadalpských severných hnutiach.
Podla mňa by sa malo teraz zamerať úsilie na to, nájsť tieto hodnoty a zdroje.
Určite, aj v Taliansku či Španielsku bežali udalosti, určite sa aj tam dá nájsť niečo dobré - ale ja to označujem ako historicky irelevantné. A je to pre nás dosť nepodstatné, nepoužiteľné. My sme iná lokalita - priestorovo i časovo.
Znova je to ten protiklad medzi možnosťami a metódami našimi, a medzi "metódami" (v širšom slova zmysle) pre nás cudzími. V tomto varujem samozrejme pred prijímaním ako islamskych metód, tak metód židovských, ale aj amerických a ruských, ale aj týchto európskych južanských. Tak, ako to naznačuje prvá mapka v článku - už v roku 1914 patrili juhozápadné krajiny akoby do iného sveta a tak to aj s nimi zostalo až doteraz.
To je môj postoj - neviem, či v tom možno dosiahnuť konsenzus. nemá zmysel mi tu dokazovať, čo všetko je v týchto kultúrnych entitách dobré - ja viem, že je tam mnoho vecí pozitívnych - ale nehodia sa pre nás. Ja tu nemienim rozoberať do detailov Mussoliniho politiku.
Ako som povedal vyššie a v podstate už v článku - navrhujem zamerať sa na všeobecné nordické hodnoty a pozitíva (z ktorých tie tri body menované v článku sú len prvý nárys, určite by sa našlo viacero iných atribútov, ktoré sú zámerne zatajené, ktoré len tušíme a ktorým slabo rozumieme. Navrhujem hľadať tam, skúšať definovať pojmy toho pozitíva, a definovať ich NIE na základe historických fenoménov, ale na základe objektívnych daností a zákonov.
A možno ešte dodať - nehľadať povrchné politické zmeny, ale hľadať hlbšie svetonázorové zmeny - tak, ako je to spomínané v textoch nemeckých klasikov tej doby.
Ja teda, opakujem, nie som teraz historik, mňa nezaujímajú detaily talianskeho fašizmus, nezaujíma ma čo je a čo nie je fašizmus - to som v článku len zavrhol ako druhoradé - a zaujíma ma "nordická renesancia". To je pracovný názov, lebo nechcem spadnúť do detailov a do starých plochých politických tém ani pri tom.
----
Toto je moja základná idea, ktorú chcem osvetliť. Ostatné detailnejšie veci, ako napr. vysvetlenie toho, čo považujeme za "demokraciu", "nacionalizmus" či "autoritárstvo", považujem za zaujímavú diskusnú tému, tak sa k tomu vrátim separátne. Zvlášť nacionalizmus - to je naozaj termín, ktorý sa používa často, a mám tiež pochybnosti o tom, čo si ľudia pod tým predstavujú.
a to dosť dosť odvážne,by bolo,čo nám môže dať dnes? Ale myslieť si,že aspoň v duchu sme sa už stokrát nepýtali,je naivné.
Poriadok,disciplína,vlastenectvo.Koniec zmrdov.Teraz som bola ale fest úprimná.V tejto situácii?
Veď oni chcú vyrúbať náš les. To bolíí !
Napríklad, to sú presnejšie vyjadrené určité pozitíva.
Ale povedal by som to tak:
kým bežný ostrejší (militatntý, autoritatívny) režim tieto vlastnosti len vyžaduje, v Nemecku našli metódy, ako ich v človeku naozaj prebudiť - aby ich mohol bez námahy a bez pocitu nepohodlia používať.
Rozumej - v podstate každý vie, že v prípade núdze je poriadok a disciplína veľmi užitočná (preto má napríklad aj ten "najliberálnejší" štát stanné práva, viď súčasné Francúzsko, v pripade krízy každý siaha po poriadku a disciplíne, viď aj židovský štát izrael, ktorý sa stal jedným z najmilitantnejších štátov na svete, ba dokonca aj v americkej armáde sa o poriadok a disciplínu usilujú, čo je naozaj ťažké, s takými ľuďmi).
Problémom a umením je, ako dosiahnuť, aby sa poriadok a disciplína v človeku prebudili, ako prirodzená vec.
Súčasná situácia bezpochyby poriadok a disciplínu potrebuje. Otázka len je, ako to v ľuďoch naozaj uvolniť. Prikazovanie zhora nie je ten najlepší spôsob - v ľuďoch treba ich skrytú silu prebudiť.
To je pravé umenie, ktoré dokázali výrazne lepšie nad Alpami. Snažli sa to mnohí napodobniť, napríklad komunisti - ale trpko zlyhali. Na Západe pochodili ešte horšie: tým sa tiež nikdy nepodarilo prebúdzať pozitívne sily človeka, jediné, čo sa naučili a používajú donekonečna, to je metóda práve opačná, metóda demoralizácie (čo samozrejme nie je žiadne umenie, to dokáže každý potkan ).
Ale pre začiatok by to chcelo na námestí pri Dunaji namiesto českej mačky postaviť sochu dvoch bohýň, Poriadku a Disciplíny - ako pamiatku bývalých schopností, ktoré v stáde zakrneli.
Čo nám môže (taliansky) fašizmus ponúknuť? Okrem spomínaného poriadku a disciplíny tiež inšpiráciu v tom, aby sme sa pokúsili vybudovať modernú alternatívu voči dnešnej sionistickej hegemónii: voči liberalizmu a neomarxizmu. Veď je to predsa regulérna politická či filozofická (európska) škola (škola, ktorá bola inšpiráciou i pre "nordickú renesanciu"). Predovšetkým fašizmus bol alternatívou voči dovtedajším vládnucim ideológiám - alternatívou k liberalizmu, marxizmu i konzervativizmu. Svojim charakterom bol jednoznačne archeofuturistický (alebo paleodynamický, ak použijem tvoj termín) a "pohanský" - chcel spojiť svet hlbokej antickej tradície so svetom modernej techniky (ale i umenia - viď Marinettov futurizmus: https://www.google.sk/search?q=marinetti&safe=off&biw=1097&bih=537&sourc...
Ponúkol tiež originálne pohľady na vzťah národa a štátu a prakticky ako jeden z prvých priniesol "nietzcheánstvo" do politiky: http://deliandiver.org/2012/11/musolliniho-novy-fasisticky-clovek.html
Ale aby sme sa rozumeli: netvrdím, že nám taliansky fašizmus dá viac ako nemecký národný socializmus. Ja v zásade súhlasím, že NS predstavoval výrazný pokrok v tom, ako priniesol do politiky biológiu a eugeniku a tým, že dokázal lepšie uchopiť židovskú otázku. Rovnako súhlasím, že NS dokázal o niečo lepšie zradikalizovať nemeckú populáciu než fašizmus tú taliansku (čo bolo dané dosť i tým, že v Taliansku cirkev a monarcha dosť zatieňovali fašistickú revolúciu. Na konci vojny však väčšina Talianov bola z cirkvi a kráľa znechutených, keďže ich odporne zradili. Navyše je pomerne známe, že na duceho dodnes mnohí v Taliansko dobre spomínajú. Vzťah dnešných Talianov k fašizmu je dosť odlišný ako vzťah dnešných Nemcov k NS. Duce stále sídli v ich srdciach :-)).
Ďalej, nie úplne súhlasím, že Taliansko je pre nás kultúrne nejako extra vzdialené. Veď Slováci sú predsa rímskokatolícky národ a už len skrz túto skutočnosť je tu kultúrne a spirituálne prepojenie práve s európskym juhozápadom (ktorý bol a stále je vyspelejší než pravoslávny východ). Dokonca by som si dovolil povedať, že po Nemecku malo na Slovensko najväčší vplyv zo západných krajín práve Taliansko. Koniec koncov i 1.SR predsa stavala na pápežských encyklikách Rerum Novarum a Quadragesimo Anno - čiže de facto na talianskom importe. Jej ústava bola následne silne inšpirovaná práve talianskymi a španielskymi vzormi - či už talianskym fašizmom alebo katolíckym korporativizmom.
Talianov by som naozaj až tak nepodceňoval. Je to jeden veľmi vyspelý a kultúrny biely národ (btw, v istých oblastiach na severe Talianska boli namerané niektoré z najvyšších hodnôt IQ v rámci Európy), ktorý bol historicky i pre Slovensko veľakrát inšpiráciou. Samozrejme, že dnes je tam situácia taká aká je (tieto juhozápadné krajiny boli zdevastované predovšetkým dlhodobou vládou socialistických politikov po 2.sv. vojne), ale ruku na srdce: je dnešné Nemecko na tom ideologicky nejako lepšie? Nie, skôr ešte horšie.
V Taliansku sa Mussolini chopil moci skoro, a jeho revolučné prevzatie moci bolo inšpiráciou - nemeckí nacionalisti spravili v Mnichove 1923 to isté a bolo to úplne nemožné riešenie ( zrejme bol samotný Mussoliniho pochod k moci niečo podobné, ako novemger 1989 - takto sa moc normálne nepreberá, nikde inde niečo také ľahké nefungovalo ).
Naozaj si nemyslím, že talianske hnutie bolo inšpiráciou pohybov v Nemecku. V Nemecku bola hlavná motivácia negatívne pomery po vojne a pozitívne bol národný potenciál. Kým v Taliansku - napriek formálnym futuristickým definíciám, boli zmeny skôr skromné , v Nemecku boli zmeny hlboké.
Hovorím, v Španielsku boli falangisti, v Maďarsku hortyovci ... ja za nimi nevidím žiaden ideologický, svetonázorový náboj. Len tie základné sily, že je zle a že je čas na radikálne vojenské metódy. Podobne to vidím aj s Talianskom.
Samozrejme, môžeme tu preberať, čo konkrétne Taliansko vtedy vytvorilo, aj k tomu linku niečo neskôr večer napíšem...
Len si musíme dať pozor, aby sme zbytočne neriešili menej podstatné kultúrne historické faktory :-) Aby sme náš rozličný pohľad na tieto veci v zápale diskusie nepreceňovali.
Podstatnejšie mi pripadá ten pohľad, že talianski fašisti volili povrchné politické riešenia, kompromisy - a že rôzne tie články o tom, vrátane menovite tých z Délskeho potápača, majú tendenciu hladať tiež len tie povrchné srandy. To je môj dojem.
"Navyše je pomerne známe, že na duceho dodnes mnohí v Taliansko dobre spomínajú." No veď v poriadku, spomínajú, lebo duce a jeho fašisti neboli daní na takú čiernu listinu, ako Hitler a spol. Dôvod je hlavne ten,, že neúočil na židovský plutokratizmus. V podstate je mi jedno, koľkí sa k nemu dnes hlásia - mňa prekvapuje, že je vôbec dovolené sa k nemu hlásiť (a to nie len teraz, ale už niekoľko desaťročí dozadu (ak sa nemýlim). A nechcem tým narážať na zákulisné ruky sionistov, nielen na to, ale aj na to, že tieto talianske fašistické teórie naozaj NIE sú pre systém nebezpečné.
Čo sa týka odstavca, že Slovensko je fakticky dosť spojené s katolíckym Talianskom - to hej, to máš pravdu, Slovensko je (vraj) katolícke, a do tej miery je spojené s Vatikánom a Talianskom i - ale tu predsa hovoríme o našich určitých ideologických smeroch, o alternatíve, ktoré sa prestali viazať na kresťanstvo. Takže pre alternatívnu politiku Taliansko nie je naša tradícia. Tak som to myslel, to je môj názor, že v reále to nie je naša kultúra. Prirodzene, to je dosť individuálne.
Ja samozrejme nepopieram, že Taliani sú naozaj schopní, fakticky viac, ako Slováci. Vo viacerých smeroch. Ale je to iná vlnová dlžka. Nech by nemecká populácia bola akokoľvek pomiešaná, originál nemecká frekvencia je nám bližšia. Od Nemcov ľahšie preberieme to správne, a je to pre nás vhodnejšie, ako od Talianov.
Nerozoberal by spm podobné články a nekritizoval ich, ale keďže tu bol tento
http://deliandiver.org/2012/11/musolliniho-novy-fasisticky-clovek.html
linknutý ako príklad, kedže som to slúbil a kedže sa na serveroch ako Délsky potápač opakujú, len stručne môj názor:
"Člověk je totiž opravdu poddajným a tvárným stvořením, schopným podlehnout jak dekadentnímu materialistickému otroctví, tak i mužnému heroickému idealismu."
"heroický idealizmus" je základný termín článku a teórie talianskeho fašizmu. Pochádza z vojenských skúseností, či skôr vojenských predstáv. Taliansky fašizmus je v podstate aplikovanie vojenských ideálov na spoločnosť. Lenže vyhlásením či propagandou "budeme heroický" ešte nik hrdinov a novú spoločnosť nevytvoril.
Dalo by sa o mojom tvrdení pochybovať, ale žiaľ prax talianskeho fašizmu mi dáva za pravdu.
Teoŕie Mussoliniho (mimochodom v tom čase na vrchole moci, určite ich písal sám ) sú plné toho, čo by sa malo dosiahnuť - ale menej reálnych ciest, ako na to. Sú ako motivačné knihy dneška - plné ideálov, ktoré sú hneď po prečítaní k ničomu.
Napríklad vety ako:
"Smyslem této stati je zanalyzovat všechny tyto archetypy: fašistický, spartánský, epigenetický a nietzscheovský, v závislosti na rozdílných sociálních podmínkách a ve vztahu k dispozicím každého jednotlivce pro dekadenci či mužnost"
sú naozaj mlátením prázdnej slamy (to sa veľmi krotím).
Toto žonglérstvo prázdnych slov je typické pre tieto texty. Ak človek skúsi nahradiť slovko "heroický" slovom "operný", získa presnejší obraz o realite daných textov.
Viac k tomu nebudem teraz písať, je zbytočné byť moc sarkastický.
Trochu preháňaš,pretože určité myšlienky dokázali aj uviesť do života.nevedela som,že budoval v starých rímskych štvrtiach kanalizáciu pre zdravšie podmienky.
Nezabúdajme,že to písal v roku 1932.Neviem,možno vtedy to až také smiešne nebolo.Myslím,už len ten samotný výraz "nový fašistický človek".
"Rím je naším mýtom.Snívame o rímskom Taliansku,múdrom,silnom,disciplinovanom.
Rímske sú naše ligúrske prúty". Bolo 14 rokov po velkej vojne.Tak trochu empatie,nie:)? Ani ja som však nikdy nechápala,prečo taká žena ako Clara Petacciová sa s takým šašom nechala dobrovolne zabiť.
Druhá vec je súčasnosť. Medzitým,čo slovo fašizmus vzalo na seba všetky viny sveta,pocit ,že je pre súčasné zámery nepoužitelné,v čom je problém? Čo záleží na mene?Všetci to poznáme z Rómea a Júlie."Či ruža ,ak by sa nevolala ruža,by inak voňala?"
To nové slovo,dovolím si len tak skromne naznačiť,sa možno bude volať zoroastrizmus.Peržania nebudú chceť patriť k tej moslimskej chamradi,ktorá obsiera už aj lietadlá.
Veď sme povedali, že sa to slovo "fašizmus" stalo politickou nadávkou (hlavne, keď sa používalo na nemecký nacizmus v štýle "veď vy ste LEN fašisti"), ale to nás teraz nezaujíma.
Toto je o realitách konkrétneho talianskeho fašizmu. A konkrétneho vtedajšieho textu a dnešného textu na DP.
A nie je to o posudzovaní, ako to mohli či nemohli vidieť oni vtedy, ale o tom, ako to vidíme dnes s pohodlným odstupom, ktorý nám umožňuje presnejšie posúdenie.
Lebo dnes vidíme nie len texty, ale aj výsledky.
Ak by tá talianska futuristická mačka chytala myši, tak ok, ale ona naozaj nechytala. Nemecká mačka chytala, a aj keď jej inštanciu, jeden avatár, zabili, doteraz sa jej boja.
To je závažný rozdiel.
To je môj názor, naozaj s ním nemusí každý súhlasiť. Ľudí môže individuálne inšpirovať takmer ľubovoľná vec.
Roboti hodnotili krásu lidí. Vyhráli téměř výhradně běloši
Soutěž Beauty.AI, v níž hodnotili krásu lidí roboti, dopadla poněkud rozpačitě a vyvolala otázky, zda umělá inteligence může rozhodovat objektivně. Mezi vítězi totiž mají velkou převahu běloši.
Kompletní výsledky jsou k vidění na webu soutěže.
Případ dal vzpomenout na letošní březen, kdy společnost Microsoft spustila svou umělou inteligenci – speciální chatovací robot, který se měl rozvíjet díky mikroblogovací síti Twitter. Robot ale začal mít rasistické sklony.
Jsem si jistý, že zásah do programového kódu to vyřeší podobně jako v případě chatovacího robota na Twitteru. Oni tu lásku a obdiv k barevným vnutí i strojům.
Zdroj: https://www.novinky.cz/koktejl/414197-roboti-hodnotili-krasu-lidi-vyhral...
Tiež ma to pobavilo a potešilo :D
Ale pre zaujímavosť - pred pár mesiacmi prebehla svetom podobná kauza, Gúgl pri vyhľadávaní obrázkov goríl ponúkal aj obrázky černochov. Možno si na to spomínate. Ale už to opravili, včera som to zo zvedavosti skúšal a našlo to len samé gorily.
Bratislavabad - pashalik Slovakistan - 12. 09. 2116
Staré noviny z roku 2016, keď sa naivne snívalo o nordickej renesancii, písali primerane k úrovni svojich čitateľov:
1. Matka so synom vypadli z deviateho poschodia 5 076
2. Ústav v Galante získal peniaze okľukou 4 655
3. Vrátil mu Québec, Sagan skončil v Montreale druhý za van Avarmaetom 3 478
4. To, že nikto podozrenia nevyšetril, je vážne zlyhanie. Celého systému 3 209
5. Belgičanka na paralympiáde bojuje o medaily, po návrate chce eutanáziu 3 059
6. Dom hrôzy v Galante a naša odvaha čeliť násiliu 2 867
7. Lidl sa chce rozširovať, chystá otvorenie módneho butiku 2 516
8. Hillary Clintonová má zápal pľúc, oznámila jej lekárka VIDEO 2 130
To je reálna minulosť
Choď do kníhkupectva a väčšinu historických kníh tam venujú tejto tématike. Určite sa stala.
If you desire to obtain a good deal from this paragraph then you
have to apply these strategies to your won webpage.
Here is my website Brain Hamer
pred 100 rokmi - v casoch, ked este zili niektori Zidia aj mimo Izrael (teda, aspom to z napisaneho vyplyva, len ci neklame) :
http://www.expres.cz/aaron-gunsberger-rozhovor-d0o-/celebrity.aspx?c=A16...
A potom mu tam vreští hysterka. Vzápätí začal aj on hysteričiť na facebooku - len tým na seba upozornil - a predpokladám teda, ža aj na tom whatsappe - a po takom čísle pol židovského sveta ľahlo.
Iba ak by trocha preháňal.
Ale trocha to predsa len vysvetľuje tú hypotézu, že môže byť niečo pravdy na tom, že vo WTC bolo v kritický moment pramálo židov. A človek by si myslel, že je to konšpiračná teória - no ale keď to potvrdzuje aj nejaký Aaron Günsberger z Prahy ... Židivský svet totiž obsahuje paradoxy, ako kedysi socializmus: nikto nič nevie a predsa všetci vedia všetko.
Najlepšie je však:
"Jde všechno, ale to už je zase rok 1939." V podstate dospel vo výklade až k tomu bodu, kde sa to začalo rúcať.
Samozrejme, on prezentuje výklad žida, nie insiderského sionistu - ale predsa. Ľudia im hovorili, že ich politika najprv vyvraždí gójov, ale potom aj židov. Neverili tomu, bastardi sprostí.
Krátky rozhovor s odkazmi na videá. Videá som nevidel, ale tých pár viet z rozhovoru je zaujímavých. Hlavne táto záverečná časť:
– Uživatel 1: Východní Evropané (Slované) FTW!
– Uživatel 2 (reaguje): Ne, jsou to nejzasranější země v EU.
– Varg Vikernes (reaguje na uživatele 2): Kdo, zatraceně, seš? Přijdeš si sem a mluvíš sračky o mých slovanských bratrech a sestrách? Vypadni z mého kanálu!
– Uživatel 3 (patrně Nor): Slované se s námi nemohou rovnat.
– Varg Vikernes (reaguje na uživatele 3): Ano, to je pravda, ani jeden slovanský národ nenechal feministky, homosexuály a hordy imigrantů ze třetího světa absolutně převzít svůj národ…
https://sarmatia.wordpress.com/2016/10/21/svet-dle-varga-ii/
a myslím (podľa nejakých webov) že aj jeho žena ho výrazne dopĺňa a vylepšuje.
V každom prípade je to niekto, kto sa aj vďaka osudu, ktorý ho vytrhol z malomeštiackej spoločnosti, naozaj odhodlal a dospel k stabilnej polohe svojho života.
To, že je priateľ a pozná Slovanov svedčí tiež o jeho múdrosti.
Pravda, Slovania majú mnoho slabostí, prirodzene. Ale treba presvedčiť svet najmä v jednom, v tom, čo oceňuje aj Varg v danej vete: treba ukázať, že nie sme žiadne holubičie národy a že máme vôľu rozpučiť akéhokoľvek zmrda na prach. Naša autenticita nie je farebný hopkavý folklór, ale surové Mor ho!
Táto schopnosť, vôľa, bude v nadchádzajúcej dobe proste jedna z najpodstatnejších.
Keď už máme ten deň nezaškodí si pripomenúť kto to vlastne zvíťazil
https://www.youtube.com/watch?v=QANHAnNynWw&list=FLF1nF20nPakY0xx8WEXpMlw