Podla oznámení z moskovskej nemocnice,  zomrel včera v Moskve Michail Gorbačov vo veku 91 rokov.

Gorbačov bol na čele Sovietskkeho zväzu od roku 1985 do roku 1991 a s jeho osobou sa spája pokus o hlbokú reformu režimu. Prestrojka a glasnosť sa stala nástrojmi, ktoré mali vrátiť život  odumierajúcemu ruskému politickému bloku. Zároveň mala znamenať zjednotenie rozpolteného sveta bielych Európanov.

Reformy v ZSSR boli prerušené pučom z augusta 1991, keď sa skupina komunistov starej línie pokúsila zvrátiť históriu. To sa jej nepodarilo, ale naopak vykoľajili vlak reforiem a celá oblasť skolabovala. Moci sa chopil chrapuň, mafián a ožran Jeľcin a nasledujúci revolučný vývoj roztrhal nielen režim, nielen blok východoeurópskych krajín, ale aj samotný Sojuz, samotné Rusko. Tak platí, že ako pri zrode komunistického experimentu 1917 boľševici skurvili, čo sa dalo, tak pri jeho mierovom ukončení v roku 1991 zas tvrdé jadro skurvilo, čo ešte fungovalo. Vina sa úplne neprávom pripisuje Gorbačovovým reformám.

V roku 1990 získal Nobelovu cenu za mier a je pravda, že počas jeho moci sa výrazne uvoľnilo šialenstvo studenej vojny, a aj samotná reforma moskovského komunistického režimu sa diala absolútne unikátne mierovou cestou, a tak si cenu zaslúžil. Žiaľ, Západ, a konkrétne USA, nezostali na tejto vlne a vyvolali napätie vedúce až po ich súčasnú vojnu s Ruskom.

Rusi dnes neprávom spájajú Gorbačova s obdobím svojho úpadku, ktoré nastalo až po jeho odchode. Ak má nejakú vinu, tak v predošlých rokoch svojej kariéry aparátčika, teda do svojich 54. rokov, keď bol súčasťou režimu, ktorý nedokázal vytvoriť v ZSSR politický konsenzus s ľudom.

Napriek tomu je Gorbačov bezpochyby jedna z najvýznamnejších osôb politiky 20. storočia, ak nie tá najpozitívnejšia.

Dožil sa dlhého veku, čo nie je vždy dar,  ako možno aj v jeho prípade, keď musel vidieť dlhoročnú zahanbujúcu slabosť Ruska, a na druhej strane nekonečnú podlosť a zradu Ameriky, ktorá nedodržala doslovne nič z toho, čo mu slúbila.

R.I.P.