Chmelár: Extrémni centristi ako Čaputová a Kiska sú dnes pre demokraciu nebezpečnejší ako neonacisti

Toľko konín, čo tam zaznelo, bolo aj na mňa priveľa a priznám sa, že to bola asi prvá politická debata, ktorú som nedokázal dopozerať do konca, reaguje publicista a politický analytik Eduard Chmelár na debatu Denníka N s názvom „Láska, pravda, chlieb a soľ“.

Čaputa s opovrhnutím hľadí na kňaza.

 

Vždy, keď je Zuzana Čaputová v koncoch, vytiahne zelenú agendu. To majú jej progresívni voliči radi, to je tak strašne cool, hovoriť o zelenej streche paláca, včeličkách v záhrade alebo pocite previnenia, keď po každom lete lietadlom vysadíte zopár stromčekov... Je to skutočne cool hovoriť v čase, keď vám preferencie padajú tak rýchlo, ako nepadali ani Andrejovi Kiskovi, radšej o tom, ako ste prostredníctvom kalkulačky vypočítali uhlíkovú stopu svojej kancelárie. Patríte k tým, ktorých dávajú takéto informácie do kolien? Tak počúvajte pozornejšie. Prezidentka totiž využila alebo skôr zneužila situáciu na to, aby zopakovala, že jedným zo spôsobov, ako vyriešiť klimatickú krízu, je odpojiť sa od ruskej ropy a plynu... Žasnem, že táto bezočivá lož zostala bez akejkoľvek reakcie prítomných novinárov.

Už som o tejto téme napísal veľa, veľmi zrozumiteľne to vysvetlili slovenskí priemyselníci i vedenie Slovnaftu. Nebudem preto podrobnejšie rozpitvávať, že alternatívy sú mnohonásobne drahšie, nielen preto, lebo by sme prišli o zisky z tranzitu, ale aj preto, lebo plynárenské spoločnosti v EÚ majú s Ruskom dlhodobé zmluvy, ktoré vypršia po roku 2030 a obsahujú klauzulu, ktorá ich núti platiť aj za zazmluvnený, ale neodobraný plyn – takže by sme prišli o stámilióny, možno až miliardy ročne. Budem však teraz hovoriť o geopolitike, aby bolo úplne jasné, o čo ide. Ak nám chce Zuzana Čaputová navravieť, že odtrhnutie sa od ruských zdrojov energie je cesta k emisnej neutralite, tak bezostyšne klame. Tieto zdroje totiž nemajú nahradiť (a ani nemôžu) vrtuľky a slnečné kolektory, ale skvapalnený bridlicový plyn z USA, ktorého technológia ťažby prináša vážne ohrozenie kvality pôdy a podzemných vôd. Aj samotná preprava skvapalneného plynu vyznačujúca sa obrovskou spotrebou pohonných hmôt pre tankery a kamióny výrazne zaťažuje životné prostredie (jeden tanker spotrebuje až 57 ton paliva za deň!). Takáto politika nás od environmentálnych cieľov spoľahlivo vzďaľuje, nehovoriac o enormnom raste zbrojenia, ktoré odčerpáva práve prostriedky určené na boj s klimatickou zmenou.

Ani iné európske štáty nerozmýšľajú o nejakých environmentálnych alternatívach. Britský premiér Boris Johnson bol vyjednávať v Saudskej Arábii, aby pomohla znížiť závislosť Európy od „krvavého Putinovho režimu“. Nikomu to neprišlo bizarné, že o to prosí jeden z najkrvavejších režimov sveta, v ktorom neexistuje ani parlament, v ktorom odporcov režimu zalievajú zaživa do asfaltu, nepohodlných novinárov rozštvrtia, za jediný deň dokážu popraviť aj 81 ľudí. Momentálne vedie Rijád najkrvavejšiu vojnu súčasnosti v Jemene, kde zahynulo už 400 000 ľudí, z toho vše 100 000 detí, takže naozaj, krajina na moralizovanie ako vyšitá. No a keďže nemôžeme byť závislí na zločineckom Putinovom režime, tak aj nemecká vláda uzavrela dohodu o dodávkach plynu s Katarom, kde je povolené otroctvo, bičovanie, kameňovanie a za homosexualitu je trest smrti. Hotový raj pre liberálov. Len hlupák uverí tomu, že hlavnou motiváciou Západu je starosť o ľudské práva v Rusku, a nie dávny neokolonialistický sen dostať Rusko na kolená.

Otvorene to povedal aj Martin Šimečka vo včerajšej diskusii s prezidentkou, ktorú dokonca v priamom prenose (!) vysielala verejnoprávna televízia.

Šimečka sa priznal k tomu, že by rád videl Rusko odzbrojené, rozdelené, skrátka neexistujúce. Toľko konín, čo tam zaznelo, bolo aj na mňa priveľa a priznám sa, že to bola asi prvá politická debata, ktorú som nedokázal dopozerať do konca. Šimečka sa v nej predstavil presne tak, ako ho už dlhodobo vnímam – ako nedoštudovaný, polovzdelaný, intelektuálne vysoko preceňovaný hochštapler, ktorý svoju bezradnosť v téme často skrýva za pohŕdanie. Tváriť sa ako svetový mysliteľ a ponúkať len znôšku arogantného balastu možno stačí pre Denník N, ale opierať sa o neho v prezidentskej kancelárii je hanba. Zuzana Čaputová stráca zázemie a spoliehať sa môže už iba na lojalitu Progresívneho Slovenska.

Šimečkov blud, že nacionalizmus je nezlučiteľný s demokraciou a že všetci nacionalisti v našich dejinách boli antidemokratickí, popiera základné historické fakty, že demokracia vznikla a dodnes sa najvýraznejšie prejavuje práve na národnej úrovni, že práve zrod národných hnutí sa kryje so zrodom demokracie. Šimečka pohŕda Slovenskom, lebo o ňom nevie nič, je hlúpy, hoci sa tvári ako svätý za dedinou. Odkedy mu dal Andrej Kiska metál, objavil v sebe spasiteľské komplexy a svoje komentáre začal označovať ako „Odkaz MMŠ“, akoby svet doteraz čakal na jeho prorocké posolstvá. Ale to, čo ponúka, je len exkrement previazaný mašľou.

Pre povrchného diváka to možno vyzerá dobre. Neveriacky som krútil hlavou, keď so zamračenou tvárou mudrca hovoril neuveriteľné hlúposti o OSN (netrafil sa ani do obdobia jej vzniku, keďže po prvej svetovej vojne vznikla úplne iná organizácia). Zamrazilo ma, keď ironizoval slovo mier a obecenstvo sa zasmialo. Mier je na smiech? Ale vtedy som pochopil, že aké obecenstvo, taký „intelektuál“. Šimečka sa vôbec nezmenil. Od čias, keď si so Štefanom Hríbom vymysleli vlastnú reláciu v Slovenskej televízii (pre mladších – ešte pred Lampou), sedeli tam vo vyťahaných svetroch rozvalení v kreslách, jedli oriešky a chipsy, rozprávali s plnými ústami, nebolo im vôbec rozumieť, ale oni si mysleli, že práve to z nich robí intelektuálov – je to ten istý poloblázon, ktorému však médiá vylepšili imidž. Dnes má tie isté komplexy nedoštudovaného chlapca, ktorý univerzitným profesorom a popredným umelcom nadáva do luzy a ktorý vyslovuje „Slovensko“ s takým zvláštnym prídychom odporu ako niečo, čomu nerozumie – podobne ako hlava tohto štátu.

A tak nečudo, že Zuzana Čaputová, ktorá už ani nepredstiera, že je prezidentkou všetkých, ktorá sa čím ďalej, tým viac radikalizuje, ktorá sa uchyľuje k preberaniu manipulatívnych statusov pochybných novinárov a ktorej pokrytectvo už odhaľuje čoraz väčšie množstvo ľudí, sa vracia presne do tej istej ideologicky extrémnej bublinky, z ktorej vzišla. Je úplne jedno, že dnes vzývajú Progresívne Slovensko, včera sa na pódiu zišli všetci pôvodní voliči OKS (Čaputová, Šimečka, Wienk, Stanke), odtrhnutí od reality, odtrhnutí od vlasti, odtrhnutí od jej ľudu – a nemôže to vyznieť inak ako to cítite. Čelíme stále tomu istému problému, keď si jedna malá úzko vyprofilovaná skupinka monopolizuje verejný priestor a ostrakizuje väčšinu legitímnych politických a spoločenských prúdov.

Práve toto potrebujeme riešiť. Čaputová raz odíde práve tak ako odišiel Kiska, lebo sú to len použiteľné a vymeniteľné bábky, ktoré po splnení úlohy viac nemajú čo povedať. Ale to, čo tu zostane, je nesplnená úloha, ako zjednotiť Slovensko. Lebo títo ľudia, plní pokryteckých lží o láske a boji proti nenávisti, ho nechcú zmieriť, oni chcú zničiť všetkých, ktorí nezmýšľajú ako oni. A tvrdím, že v tejto fáze sú títo extrémni centristi nebezpečnejší ako neonacisti, lebo takéto nepríčetné okrajové skupinky fašistov dokážete spacifikovať, ale títo ľudia sú súčasťou hlavného prúdu, majú moc a demokracia im je cudzia.

 
Norman

V hľadisku bola tma, ale mal som zo záberov dojem, že tam sedeli žiaci nejakých (stredných) škôl. Takí sú najviac kontrolovateľní, z nich sa nik neozve (aj tak by bol vystrihnutý). Vstup zrejme bol povolený len tejto organizovanej skupine - určite nie verejnosti.

Je tak úbohé, že toto robí propagandistické oddelenie režimu. Kedže tie osoby tam, okrem prezidentky, boli aj formálne nuly, je to pre nich jedno. Ale to, že mrochta na prezidentskom stolci takto skončila, je naozaj ďalšia hanba jej pôsobenia.

Ináč mrochta tam použila zaujímavý termín "personálny substrát" (niekde v polovici).

Z webu, z právnej definície okolo štátu:(https://referaty.aktuality.sk/pravo-prednasky/referat-19992)
Štát má personálny substrát, vecný substrát a organizačno-normatívny substrát.

Použitie tohto termínu na verejnosti považujem za nevhodný - ale zároveň ukazuje, ako hľadia na ľudí. Dovolím tio tak trocha interpretovať:
Delia štát na substrát moci, vrátane normatívnych drábov, ktorí vykonávajú moc - a potom na pasívny personálny substrát. A potom teda veci, bohatstvá.
Personálny substrát musí počúvať režim, ináč bude označený za neuznávajúci demokratické hodnoty a pôjde na porážku.

Toto je ich, aj oficiálne, predstava o svete.

nové