Od čias kedy človek vynašiel koleso a začal domestikovať rastliny a zvieratá ktoré slúžili na jeho obživu tak vytvoril proces ktorý mal za následok vznik nadvýroby a to zapríčinilo vytvorenie vlastníctva, prvá arogantná snaha človeka podmaňovať si prírodu a jej zdroje, ovládnuť ich.
S vlastníctvom začala narastať medzi ľuďmi chamtivosť a závisť. Chamtivý chcel vlastniť viac, ten čo závidel ťažko niesol skutočnosť, že niekto má viac blahobytu vyplývajúceho z vlastnenia zo zdrojov prírody a to chcel tiež a žiadal od chamtivého nech sa rozdelí a označil to pojmom spravodlivosť. Spravodlivosť možno dosiahnuť len tým, že sa zdroje ovládnuté chamtivým prerozdelia medzi závistlivých, ktorých ale už pohltila rovnako ich vlastná chamtivosť. Chamtivý sa ale cítil ukrivdený takouto spravodlivosťou, lebo prečo on mal drieť viac ako ostatní za rovnaké zásluhy. Pojem spravodlivosti otočil vo svoj prospech a tvrdil, že spravodlivejšie je, že keď sa každý bude starať len o seba a sám si zabezpečí svoj blahobyt podla svojich vlastných schopností a daností bez toho aby sa o tento blahobyt ďalej musel s niekym deliť, nazval to individualizmus.

Závistlivým nezostalo nič iné len chamtivého okradnúť. Chamtivý to dobre vedel a preto sa pripravil a zabezpečil si svoju osobnú a majetkovú ochranu prísľubom, že niektorým závistlivým prenechá časť zo svojich zdrojov, rozdelí sa s nimi, za výmenu jeho ochrany. Ľudia tomu začali hovoriť služba za privilégia. Závistliví to vedeli a preto našli u chamtivého spoločníkoch spojencov ktorým zase prisľúbili ešte „spravodlivejšie“ prerozdelenie zdrojov a navyše potrestanie chamtivého za chamtivosť. Chamtivý sa aj o tomto dozvedel, tak potom už svojím novým služobníkom ktorým nasľuboval čo to zo svojich zdrojov im teraz navrhol, že závistlivých zbavia ich slobody a okrem vlastnenie časti jeho zdrojov, budú vlastniť aj životy závistlivých. Nakoniec táto situácia vyvrcholila bitkou ktorá skončila mnohými mŕtvymi jak na jednej tak druhej strane. Ale chamtivému, aj keď o časť svojich zdrojov prišiel lebo niečo mu ukradli závistlivý a niečo zase musel dať svojím spojencom za ich služby, tak sa mu podarilo nejakých závistlivých aj zajať. A keďže svojím služobníkom sľuboval odmenu aj v podobe životov závistlivých nechali ich nažive s podmienkou, že ich životy teraz budú v rukách jeho a jeho služobníkov. Mnohý zo strachu o svoje životy s touto podmienkou súhlasili, iný radšej zvolili smrť. Ale keďže chamtivý bol veľmi dobrý v počtoch, tak moc sa mu nepáčilo ako veľa závistlivých volí radšej smrť ako život v reťaziach. Tak spolu so svojimi najbližšími vymyslel niečo čo by bolo ešte horšie ako smrť, a to život v neznesiteľných bolestiach. Počty tých ktorý volili život v službách a v zajatí zrazu vysoko narástol, aj keď zopár zvolilo radšej aj ten život v bolestiach. Pre chamtivého to ale bol už iba marginálny počet, tak im doprial údel ktorý si sami vybrali a viac sa o nich už nezaujímal.

Začala ho trápiť ale iná, dôležitejšia vec a to, že v bitke sa niektorým závistlivým podarilo okradnúť ho o časť jeho zdrojov, ktoré zase kultivovali a použili nato aby zvýšili počty vo svojich radoch o členov ktorým spôsob života chamtivého sa znepáčil a zhnusil. Navyše, boli posilnení zášťou, nenávisťou a aj istým resentimentom keďže prišli o svojich blízkych, priateľov a rodiny. Ich srdcia, už viac napĺňala túžba po pomste a odplate. Vo vnútri skupiny závistlivých sa postupne začala formovať skupina pomstychtivých. Bolo isté, že sa bude schyľovať k ďalšej bitke. Pomstychtivý ale nechceli už nechať nič na náhodu a začali k sebe verbovať viacero členov ktorým prisľúbili zase svoj podiel koristi získanej od chamtivého, lebo im už stačila len pomsta, chceli vidieť chamtivého trpieť, na vlastníctve zdrojov už až tak nezáležalo. Podarilo sa im získať aj takých ktorí od prírody mali viacej sily, ale aj takých ktorí im svojou vynaliezavosťou a prirodzeným umom a intelektom dokázali vyrobiť a poskytnúť nástroje ktoré by im pomohli v nasledujúcej bitke zvíťaziť.

Netrvalo to dlho a naozaj prišla ďalšia bitka, oveľa neľútostnejšia, krutejšia a tvrdšia, mŕtvych bolo ešte raz toľko ako v prvej bitke, ale tentoraz z nej vzišli víťazne koalícia závistlivých a pomstychtivých. Chamtivý bitku aj do veľkej miery podcenil lebo do prvej línii vhodil svojich nových zajatcov z radov závistlivých a tí sa ukázali ako nie spoľahliví bojovníci lebo pri prvej príležitosti keď mohli prejsť na druhú stranu tak aj urobili. Chamtivého a jeho služobníkov sa nakoniec podarilo zajať a jeho zdroje boli takmer úplne skonfiškované a mali byť následne „spravodlivo“ prerozdelené medzi všetkými závistlivými.

Závistliví chceli s chamtivým a jeho služobníkmi urobiť to isté čo oni urobili s ich priateľmi a blízkymi a to je vziať im ich slobodu. Ľudia tomu jak aj na strane chamtivého tak aj na strane závistlivých začali hovoriť otroctvo. Toto ale začali odmietať pomstychtiví, ktorým chamtivý zabil blízkych alebo im spôsoboval ukrutné bolesti. Pomstychtiví tomu začali hovoriť genocída a mučenie, a teda želali si buď smrť chamtivého alebo jeho život v nekončiacom utrpení. Závistliví ale boli proti, lebo koreňom ich závisti bola rovnaká chamtivosť ako toho chamtivého a teda boli zo svojej podstaty rovnaký ako on a považovali ho v podvedomí za svojho, videli v ňom vlastný obraz svojho charakteru a mentality, videli v ňom samich seba a zmocňoval sa v nich strach z toho, že by sa týmto skutkom vytvoril precedens a sami by niekedy v budúcnosti mohli skončiť rovnako. Tak isto začali vo svojej vlastnej chamtivosti uvažovať. že prečo by mali chamtivého zabiť alebo ho mučiť, keď vedia, že má dostatok znalostí, schopností a zdatnosti ako kultivovať a hromadiť zdroje. Závistliví by teda okrem jeho získaných zdrojov týmto získali aj v podobe chamtivého prostriedok ako tieto zdroje ešte znásobiť. Chamtivosť sa začala medzi závistlivými šíriť ako epidémia a individualizmus začal vytláčať zo spoločnosti altruizmus a ešte väčší problém nastal, keď sa už získané zdroje mali začať „spravodlivo“ prerozdeľovať. Ten závistlivý ktorý dostal túto najdôležitejšiu úlohu si počas toho prerozdeľovania tak trochu „nespravodlivo“ prihodil viac sebe a svojej rodine a blízkym. Veď nakoniec si povedal, že takto je to „spravodlivejšie“ lebo ja musím vykonať túto prácu na vyše a viac ako ostatní, takže si zaslúžim aj väčšiu odmenu. Keď sa to zbytok závistlivých dozvedelo okamžite sa zmobilizovali a žiadali potrestanie tohto nespravodlivého prerozdeľovača a niektorí ho dokonca označili za druhého chamtivého, dokonca ešte chamtivejšieho. Tento rozdeľovač zdrojov bol ale veľmi múdri a na túto situáciu sa pripravil a počas rozdeľovania zdrojov prihodil aj niečo tým najsilnejším bojovníkom výmenou za jeho ochranu a zdrojov ktoré si on počas toho rozdeľovania nakradol.

Závistliví si začali uvedomovať, že v ich vlastných radoch vyrástol nový chamtivý a samozrejme museli rovnako ako toho predchádzajúceho pripraviť o zdroje a opäť ich „spravodlivo“ rozdeliť. Lenže začala rásť obava medzi samotnými závistlivými, že či aj potom medzi nimi sa neobjaví ďalší chamtivý a tak vznikala medzi nimi nedôverčivosť. Aby tomu zabránili tak si sadli za jeden stôl a spísali pravidlá ktoré musia záväzne dodržiavať a mali za cieľ v ľudoch minimalizovať tendencie správania ktoré by malo svoje korene v chamtivosti. Ľudia tomu začali hovoriť zákony.

Situácia ale bola oveľa zložitejšia, lebo spor s pomstychtivými o tom ako naložia s chamtivým sa stále prehlboval a nenašlo sa riešenie, až to nakoniec vyvrcholilo bitkou. Rozdeľovač zdrojov to videl a táto bitka mu náramne vyhovovala a pre neho bolo najlepšie aby sa preťahovala čo najdlhšie. A tak zo zdrojov ktoré on ukradol, začal postupne pomáhať strane ktorá práve v danej bitke prehrávala aby ju čo najviac predlžoval a tým pádom bolo viac mŕtvych a menej tých komu by mal zdroje prerozdeliť.

Aby tomu všetkému nebol koniec a situácia sa ešte viac skomplikovala, tak rodina a najbližší chamtivého stihli ešte pred jeho zajatím utiecť aj s niekoľkými zdrojmi a na čas sa uchýliť do bezpečia. Zaprisahali sa, že musia odčiniť krivdu ktorá bola spáchaná na ich živiteľovi a vykonajú krutú odplatu. Chamtivý ich stihol naučiť trikom a schopnostiam ako začať hromadiť zdroje a netrvalo dlho až dokázali obrovským úsilím nahromadiť toľko zdrojov, že si vedeli naverbovať bojovníkov nie len na obranu ale aj na útok. Začali tomu hovoriť armáda.

A tak ako sa závistliví a pomstychtiví medzi sebou bili kvôli názorovým nezhodám a túto bitku ešte predlžoval rozdeľovač zdrojov bola oslabená ich jednota a rodina chamtivého s nimi spravila veľmi rýchlo krátky proces. A však prišli už neskoro, lebo chamtivý bol v zúrivosti jedného pomstychtivého zabitý. Niektorí závistliví stihli utiecť a tomuto masakru sa vyhli lebo s chamtivým za ten čas nadobudli dobré vzťahy. Chamtivý im za ich dobrú starostlivosť v zajatí vyzradil jeho tajomstvo o tom ako hromadiť zdroje. S touto cennou informáciou následne utiekli do ďalekého bezpečia kde ju využili na vlastné hromadenie zdrojov. Rodina chamtivého vedela, že niektorí závistliví prežili a chceli zmasakrovať aj ich. Závistliví to tušili a vedeli, že skôr či neskôr ich dostanú. Rozhodli sa, že musia rovnako aj oni vytvoriť to čo ľudia nazývali armádou.

A tak zrazu proti sebe stáli dve takmer rovnocenné armády, kde raz víťazila jedna, raz druhá. Pri každom takomto víťazstve jedna armád zotročovala ženy a deti z tej druhej armády a naopak. Keď už boje boli neúnosné a obe strany vyčerpané dokázali sa niekedy dohodnúť na pokoji zbraniam, čo ľudia nazvali mier. Ale mier bol veľmi krehký a nech sa ľudia snažili ako chceli, vždy vo svojich radoch jak na jednej strane tak na druhej našli chamtivých, závistlivých a pomstychtivých ktorí mier narušili. Opakovalo sa to takmer s pravidelnosťou keď vymrela generácia ktorá zažila poslednú vojnu a prišla tá ktorá žiadnu nezažila a teda chamtivosť prerástla empatiu a spolupatričnosť ktorú vypestovalo ťažké strádanie spôsobené vojnou.

A keďže boj spôsobuje zdokonalovanie, tak týmito neustálymi vojnami sa prehlbovala zložitosť spoločenstiev ktoré sa ho zúčastňovali, až nakoniec vyvrcholili do podoby súčasnej civilizácie. Toto je v skratke bez zbytočného nánosu história ľudstva od vzniku prvých poľnohospodárskych spoločenstiev ktoré vytvárali nadvýrobu. Je úplne jedno kto, kedy a proti komu viedol boje, príčiny týchto bojov sú opísané v tomto krátkom a stručnom texte a keď si aj niekto bude myslieť, že tie dôvody vojen sú oveľa zložitejšie a majú príčiny determinované v komplikovanosti a nejasnosti v povahe človeka a v samotných medziľudských vzťahov, tak sa jednoducho len vyhovára a snaží sa ospravedlňovať vlastnú chamtivosť a egoizmus. Môžme si pozrieť hoci ktoré historické obdobie, či už to budú peloponézske vojny, alebo punské vojny, tridsať ročná vojna, alebo sedem ročná vojna, dokonca aj samotné zámorské objavy, alebo aj tragická druhá svetová vojna, neboli nikdy ničím iným iba vedenie sporov o kontrolu zdrojov vo forme pôdy, nerastného bohatstva alebo samotného obyvateľstva a to všetko bolo zaobalené nánosom ideológii ktoré pramenia zo subjektívnej predstavy o spravodlivosti. Nič iné iba obyčajná snaha vlastniť a teda chamtivosť alebo z nej vyplývajúca závisť a na krutosti týchto sporov dopĺňajúca krvilačná túžba po odplate. To je koreňom všetkých problémov ľudstva a daňou civilizačného pokroku. Vývoj nie je možný bez utrpenia, a prírodné zákony hovoria, že boj je nekonečný.

"Prečo sa človek bojí? Lebo lipne na egu a telesných potrebách."

A ako by asi tak vyzeral život človeka, slona, leva, myši, muchy alebo mikróbu, keby sa vzdali svojho ega a stratili by inštinkt pre zabezpečenie svojich telesných potrieb?