Už nielen jednoduchou zahraničnopolitickou propagandou, ale aj výberom domácich tém a spôsobom ich spracovania sa súčasné takzvané slobodné médiá dostali na úroveň socialistických plátkov. Na vzorový materiál pre študentov Fakulty masmediálnej komunikácie v žánri komunálna kritika ašpiruje tento raz grc z denníka s rafinovaným názvom Denník N. Pripomeňme, že tento žáner sa (ako za socializmu, tak aj teraz) používa na vyvolávanie zdania, že sa dotyčné médium zaujíma o rôzne nešváry, ktoré špatia mestá i vidiek a je takpovediac v jednom šíku s ľudom.

Redachtor Denníka N vyrazil - nie do ulíc, to by bolo veľa chodenia, ale na jednu bratislavskú ulicu. Tá je známa ako hlavný výbeh kaviarenských hníd, a preto ostro sledovaná. Redachtor išiel - a napaprčil sa. Štúrova ulica totiž vyzerá presne takto.

A ja sa pýtam, kde bol dotyčný bachratý strýc z Denníka N v júli a auguste, keď centrum Bratislavy vypaľovali vyše 50-stupňové horúčavy? Prečo vtedy neprešiel po celej ulici a nenafotil, kto a v akých podmienkach tam pracoval? Prečo sa tých ľudí nespýtal, odkiaľ sú, prečo sa nešiel pozrieť, kde bývajú, čo jedia, prečo ho netrápilo, ako majú zabezpečené ochranné pracovné pomôcky a pitný režim, prečo sa nezaujímal, aký peniaz dostanú za prácu - navyše v extrémnych podmienkach.

Pretože akí ľudia tú dlažbu ukladali a čo za to dostali - tak tá dlažba vyzerá.

Keď začnú dlažbu ukladať namiesto domácich osadníkov invazisti z Čvargistanov, ktorí im vyžerú ešte aj túto poslednú šancu na mizerný zárobok, potom bude Denník N úplne v riti. Pretože si nebude môcť dovoliť ani len kritiku šlendriánskej roboty.