Sto rokov zlyhania
V tieto dni boli tie mohutné sviatky 100 rokov od založenia Československa v roku 1918.
Ako viete, Česi urobili mohutnú onaniu armády, za ktorú by sa ani Hitler nemusel hanbiť. A naši slovenskí pampaláši, všetci traja najvyšší, behali ako mopslíci: v RTVS nahrali debatu, kde hodinu viedli ospevné ódy na Československo a potom utekali do Prahy, aby tam pajácovali pri prehliadke, pri odovzdávaní vyznamenaní a kde všade ešte (Kiskove šaškovanie v Lucerne na rockovom koncerte ani nespomínajúc, to je jeho osobná degradácia, gitarista jeden).
Takže - otvorme oči, čo to vlastne oslavovali?
Oslavovali zlepenec, ktorý bol od začiatku odsúdený na zánik. Československo bol zlý nápad, guláš, ktorý nikdy nedržal pohromade - len násilím. To nebolo len Česko a Slovensko - boli to aj Nemci, Maďari, Rusíni a iné etniká, ktoré k sebe nepatrili. Československo bola ukážka, ako to dopadne, keď spoločnosť či štátne útvary idú formovať slobodomurári, od reálnej spoločnosti a zmyslu pre prirodzené blaho národov odtrhnutí mafiáni.
Za druhé: Československo, aj prvé aj druhé, socialistické, malo ohromný negatívny dopad na Slovensko. Zastavila jeho vývoj, spôsobilo jeho deformitu, zakrnenie jeho politických schopností. Ja naozaj nie som nejaký radikálny nacionalista, ale cirka 70 rokov područia pod Čechmi bol zväčša stratený čas, ktorý teraz hlavne slovenskému národu chýba. Bola to ešte väčšia strata, ako predošlé jestvovanie v Rakúsko-Uhorsku - pretože v minulosti, aj keď Slovensko bolo zastrčená a nepodporovaná provincia, až toľko toho Slovenskej pospolitsti neušlo. Ale v dynamickom 20. storočí, keď sa naozaj fromovali a rozvíjali hlavne menšie európske národy, Slovákom chýbal každý rok, čo strávili &ko kolónia v Československu. Tvrdenie, že nám Češi "pomáhali", je už vôbec nepochopenie toho, čo národ, ako boli vtedy Slováci, v prvom rade potrebuje.
A treba explicitne pripomenúť, že kým prvé Československo sa dá chápať ako výsledok zločinného a dementného rezania Európy po prvej svetovej vojne, teda zločin Angličanov a Američanov z nenávisti voči Európe, vytvorenie druhého socialistického ČSSR po druhej svetovej vojne bol už úplne nezmyselný čin, ktorý nemal žiadny zmysel, dokonca ani z hľadiska Ruska a dokazuje, že Moskva Európe nikdy nerozumela a konala absurdne.
Konštatovaním o stratených rokoch by to mohlo skončiť, ale žiaľ, ako dokazujú aj tieto oslavy a správanie sa nielen politikov, doteraz slovenské mocenské vrstvy a ideologické elity nepochopili. Nepochopili históriu, doteraz sú ako malé zotročené deti.
Nie je to teda ani tak obvinenie Čechov, ba ani slobodomurárov či komunistov - tí robili to, čo bola ich vnútorná podstata, aké boli ich obmedzené schopnosti. Tento článok je v prvom rade obvinenie dnešných slovenských predstavitelov, ale aj širších vrstiev slovenského národa. Slovensko akoby stále zostalo na úrovní detského leporela, stále si o politike a svete maľuje primitívne detinské predstavy, doslovne naivné umenie.
Nebudem tu hromadiť mnohé argumenty, toto ľudia buď akceptujú, alebo nie, mojím cieľom nie je kohokoľvek presviedčať.
Nuž ale hovorím, národ sa nedá len tak presvedčiť, tieto zabudované otrocké paterny si slovenský národ pestuje a ešte ich aj ofukuje, je to jeho tragédia. Je všeobecnou slušnosťou kecať o Československu romantické bláboly a povedať pravdu si môže dovoliť len naozaj nezávislý portál, ako my. Tak len nakoniec pripomeniem, že ako vidíme, Československo je navždy v prepadlisku dejín a nik ho nechce naozaj ani náhodou späť. To je definitívny dôkaz, že sa oslavovalo sto rokov narodenia čoho? Narodenia mŕtveho potratu.
Foto z osláv v Prahe, 2018. Naozaj, z týchto osláv.
masky padajú a pomaly nám svitá. Bude potrebná revízia hrdinov.
Ďakujem za túto otvorenosť. Nikomu nie je z tých osláv dobre,ani na českej strane.
Keď si povedal A (Československo -špinavý slobodomurársky projekt),povedzme si aj B-Uhorsko-nástroj na hmotné a nehmotné vyciciavanie severanov,nás,Slovenov.
Tak to vyzerá,že jediný aký taký svojprávny moment v našich dejinách boli roky pred príchodom CM. Prosperujúce Nitrianske kráľovstvo.To budem oslavovať.
Stále sa špekuluje, či sa nemala radšej federalizovať R-U monarchia. Možno - ale vraj by sme potom mali menšie hranice a konflikty by tak či ostali, Maďari by nemuseli byť spokojní, Češi by mali svoje špecifické predstavy, atď, atp....Tiež by som R-U ja osobne veľmi nevyzdvihoval. Na jednej strane tých "tisíc rokov útlaku", čo tu aj Pellegrini akosi furt omieľa (podobne ako Fico, Slota a iní) je len ďalší martyrologický mýtus, ktorým sa vyžívame v tom akí sme my stále chudáci. Popravde, už mi tento prístup naozaj lezie na nervy. :-D Treba sa vedieť prihlásiť aj k Uhorsku, aj to sme predsa my. Ale za jej posledných vyše 100 rokov, kedy tu prebiehala maďarizácia si žiadnu pochvalu veru nezaslúži. Bol to obyčajný pokus o genocídu (Veru tak. Kým čechizácia je na polemiku, tak v prípade maďarizácie by aj podľa dnešného Trestného zákona bola skutková podstata tohto tč naplnená), vlastne čiastočne aj dokonaný, dnes by nás bolo rozhodne viac (veď aj hentí naši Maďari na juhu sú len pomaďarčení Slováci) nebyť tohto bezohľadného svinstva za ktoré sa Maďari dodnes akosi poriadne neospravedlnili (čo je ich hanba).
Samozrejme to, čo Norman napísal o 1.ČSR platí, ale tiež to neznamená, že ten systém predtým tiež nestál za hovno: zaostalá, polo-feudálna provincia plná národnostných konfliktov, pokusov o genocídu nad tým všetkým inbrídingom zdegenerovaní Hasburgovci, na ktorých sa veru veľmi spoľahnúť nedalo. Ďakujem, neprosím.
presne tak, sprostý martyrologický mýtus, ktorý bol už pred časom zanechaný, ktorý je škodliví - ale zmekčilec pellegrini ho vytiahol.
Samozrejme, tiež by som RU neidealizoval, je to už proste minulosť, priam stredovek.
Ale popravde nevidím rozdiel medzi čechizáciou a maďarizáciou. Len jazykový typ je odlišný, ale to, že čeština je blízky slovanský jazyk nijako neznižuje kriminalitu toho pokusu, ktorý je minimálne kultúrna "genocída", kultúrne vykorenenie. A zároveň ekonomické zotročenie.
Dnes sme mimochodom v tom istom postavení voči Amerike - ten ich jazyk je vtláčaný na každom kroku každému a ekonomicky patríme ich korporáciám.
"1000 rokov poroby"...možno ak zoberieme celý feudálny systém ako porobu, ale tak ten bol predsa dlho aj všade inde. Akože ja chápem, prečo sa ten mýtus ujal - bolo to isté vyhranenie sa voči Maďarom a účelové zveličenie, aby sa tu ľudia ešte viac mobilizovali pred ich šovinizmom, ktorí tak ťažko prehnali. Ale dnes už to vyznie naozaj ako klišé - nielen každý historik sa musí nad tým pousmiať, ale fakt už aj bežní ľudia snáď chápu aká je to prehnaná floskula.
Ale to vôbec nie je len vec nejakých politikov zo Smeru či SNS. A nejde len o tento mýtus. Aj celá tá martyrológia okolo Tisa živená kotlebami a inými obdobnými typmi pôsobí už dlhodobo vyslovene ubíjajúco až otravne. Neviem, asi to fakt bude tým, že nie som katolík a masochista, hehe.
Maďarizácia bola naozaj brutálnejšia ako čechizácia. Akože násilné odoberanie detí nie je sranda. A celkovo mala väčší potenciál nás poškodiť, lebo Slováci ešte v tom čase nemali natoľko silné povedomie o sebe a sebavedomie. V čase, keď už Češi začali s čechizáciou boli už Slováci sebavedomejším národom, skúsenejším aj vďaka predošlej skúsenosti s Maďarmi, takže skôr a ľahšie to všetko prekukli. Česi vedeli, že to čo Maďari si dovoliť nemôžu, tak išli na to možno sofistikovanejšie, miernejšie...akože nejaké následky to očividne zanechalo, keď tu máme existencie ako Havran alebo Vasky, ale inak podľa mňa väčšiu šancu uspieť s tým nemali.
Tisíc nie,ale to,čo sa dialo po 1867.To stačilo.To bola genocída.Inak by z dvoch miliónikov Slovákov začiatkom 20.st.neemigrovalo 250 000 ĺudí.Nemali čo jesť,umreli by doma hladom.
Ale otočme list.( Včera zase bolo na tričko a takto teplo má byť ešte min.14.dní.)
Nezabúdajme,že máme vodu.Toto je momentálne najdôležitejšie.
Roland,toto poznáš?
http://www.reconquista.sk/wp-content/uploads/2018/03/R1.pdf včera som to zachytila na IV,tak ti to posielam,
pre informáciu.
Áno, poznám. A už som dokonca pre nich stihol napísať jeden text. :-)
No prečo.-).Si to,čo čítaš a píšeš.
Slovo je taký malý zázrak,možno dokonca veľký.Každopádne ma to potešilo,nech sa mladej a odvážnej redakcii darí, verím,že sa môže Reconquista stať alternatívou k Zem a Vek.
Prečítal som si tú Reconquistu. Články zaujímavé, ale udrelo mi do očí meno Jakub Škrabák. Pokiaľ viem, je to súčasný šéf Pospolitosti, a ako dobre vieme (a podaktorí nevieme), Pospolitosť veľmi rázne podporuje ukrajinský majdan. Nem dobre.
Na druhej strane treba oceniť, že Pospolitosť - na rozdiel od kotlebovcov - nemá problém s tým, aby na jej čele boli hinduisti. :-)
„Československo sa zrodilo z podvodu."
Mary Heimannová, historička
8. októbra 2009 vyšli v americkom akademickom nakladateľstve Yale University Press nové dejiny Československa od americkej autorky historičky Mary Heimannovej (1962), pôsobiacej na Strathclyde University v Glasgowe v Škótsku Czechoslovakia: The State that Failed (Československo: Štát, ktorý zlyhal).
Kniha je svojou argumentáciou presvedčivá a brilantne a čítavo napísaná.
Nové dejiny Československa od Mary Heimannovej sú neobyčajne podnetným materiálom na diskusiu. Pozrime sa na ne.
Česi vždy boli expertmi zvaľovať svoje zlyhanie na druhých
Heimannová argumentuje, že základným problémom českého spoločenstva bol jeho vypätý nacionalizmus a etnická neznášanlivosť, ktoré českí politici slepo a tvrdohlavo vynucovali na obyvateľstve. Zásadne si nevšímali pragmatické, kompromisné, pluralitné riešenia. Neboli schopní uplatňovať inkluzivitu a radikálne sa vymedzovali proti každému, kto bol akokoľvek iný. Tento postoj neuplatňovali len voči Nemcom, ale aj židom, Rómom, Maďarom, Slovákom, Poliakom aj Rusinom. Tvrdohlavé presadzovanie českého nacionalizmu priviedlo československý štát opakovane na pokraj skazy. Česi vždy boli expertmi na to zvaľovať svoje zlyhanie na "zradu" alebo "útlak" druhých. Lenže Heimannová dokazuje, že Mníchov si Česi zavinili sami. Voči menšinám sa chovali najmä v rokoch 1938-1939 aj v povojnovom období 1945-1948, neuveriteľne kruto, bez toho, aby ich k tomu ktokoľvek nútil. Ale vezmime to poporiadku.
Extrémny nacionalizmus vládol v Rakúsku a potom v Rakúsko-Uhorsku na všetkých stranách. Revolúcia z roku 1848 bola neúspešná, pretože namiesto toho, aby sa občania Rakúska zjednotili proti cisárovi v úsilí o získanie demokratických slobôd, všetky etnické skupiny v Rakúsku sa v tom roku navzájom zúrivo pohádali. Preto zvíťazil Bachov absolutizmus.
Romantický nacionalizmus vládol v Rakúsku predovšetkým medzi Nemcami už od konca osemnásteho storočia, kedy časť Nemcov začala presadzovať pangermánskou predstavu, že ľudia, ktorí hovoria nemecky, sú navzájom "mysticky spojení" do jediného národa, bez ohľadu na to, v ktorom štáte žijú. Rakúske mocnárstvo však podľa Heimannovej túto myšlienku nepresadzovalo a proti ideológii pangermánstva aktívne presadzovalo ostatné jazyky.
Vznik československého štátu na základe neznášanlivej ideológie
Česi si počas devätnásteho storočia vypracovali mocnú ideológiu, ktorej tvorcom bol predovšetkým Palacký. Práve podľa Palackého bolo husitstvo v pätnástom storočí silným nacionalistickým hnutím. To bola mýtická, nepodložená argumentácia. Výrazy "České země" či "Česko" neboli podľa Heimannovej do 19. storočia bežne používanými pojmami. Ján Hus sa v českej národno-oslobodzovacej mytológii stal základným symbolom českej rozhodnosti a nezávislosti a Ján Žižka akýmsi raným nacionalistom a primitívnym socialistom. Lenže spory husitov s katolíckou Európou neboli nacionalistické, boli náboženské. Avšak v českej komunite vznikla mytológia národného oslobodzovania, ktorá vyvrcholila v dvadsiatom storočí. Český šovinizmus konca devätnásteho storočia priniesol v storočí dvadsiatom tragické dôsledky.
O vznik nezávislého československého štátu v roku 1918 sa možno dosť zaslúžili americkí židia. Aspoň to tvrdí sám Tomáš Garrigue Masaryk v Čapkových Hovoroch s TGM. Masaryk sa totiž r. 1899 zastal v Rakúsku židovského vandráka Hilsnera, ktorý bol nespravodlivo obvinený z rituálnej vraždy mladého dievčaťa Anežky Hrúzovej. Masarykovo energické vystupovanie proti antisemitizmu v Hilsnerovom prípade bolo medzinárodne široko medializované a po rokoch sa Masaryk Čapkovi zveril, že "svetovú tlač väčšinou ovládajú alebo financujú židia, poznali ma z Hilsnerovho prípadu a oplatili mi, čo som pre nich urobil, tým, že písali priaznivo o našej veci - alebo o nej aspoň nepísali nepriaznivo. Veľa nám to politicky pomohlo."
Masaryk bol podľa Heimannovej nemilosrdný politický manipulátor a prezliekač kabátov. Do britskej tlače počas prvej svetovej vojny pretláčal propagandu o útlaku v Čechách a vyžíval sa v tom: "Mučeníctvo a krv vždy vyvolávajú sympatie." Rozbiť Rakúsko-Uhorsko a vytvoriť samostatný československý štát sa Masaryk rozhodol úplne arbitrárne, s minimom spolupracovníkov a absolútne bez akéhokoľvek mandátu z českých krajín. Keď totiž r. 1916 zomrel rakúsky cisár František Jozef I., jeho nástupca, cisár Karol I. začal prejavovať "menšinovým národom" v mocnárstve sympatie. Karol I. zrušil trest smrti, vynesený nad českými revolucionármi Kramářom a Rašínom, a v Rakúsku vznikla pravdepodobnosť širšej autonómie. Českí politici v Prahe sa zúčastnili korunovácie Karola I. r. 1916 a ešte v januári 1917 zdôraznila Asociácia českých poslancov, že "český národ vidí podmienky svojho rozvoja len pod žezlom Habsburgovcov". 29. mája 1917 oznámil cisár Karol, že zamýšľa zvolať rakúsky parlament, a napriek tomu, že Masaryk a Beneš prikazovali českým poslancom zo zahraničia, aby otvorenie parlamentu bojkotovali, tí ho nielenže neposlúchli, ale dokonca požiadali, aby bolo Rakúsko reštrukturované na novú štátnu konfederáciu, v rámci ktorej by boli Čechy spojené so Slovenskom.
Masarykovi sa podarilo presvedčiť západných spojencov o potrebe rozbitia Rakúska až potom, keď české légie spektakulárne ovládli po boľševickej revolúcii v Rusku Transsibírsku magistrálu, a Masaryk tak získal na medzinárodnej scéne vplyv, pretože "jeho légie" mohli prispieť k vojnovým cieľom spojencov. K rozbitiu Rakúska a založenie Československa r. 1918 došlo podľa Heimannovej iba preto, že západní spojenci zneužili české légie v Rusku a kauzu Československa pre svoje bezprostredné, krátkodobé vojenské ciele na konci prvej svetovej vojny. Masarykove argumentácie západným spojencom, že je vytvorenie Československa potrebné preto, aby fungovalo ako "hrádza nemeckej rozpínavosti na Východ" je zo spätného pohľadu, keď vieme, čo o dvadsať rokov neskôr nasledovalo, naozaj smiešne. Českí poslanci podporili Masarykovu myšlienku rozbitie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie samostatného Československa až na poslednú chvíľu, v júli 1918. 16. októbra 1918 ponúkol cisár Karol I. rakúskym národom autonómiu a bola nádej, že bude prijatá. Masaryk sa v panike pokúsil na poslednú chvíľu zabrániť dohode medzi Rakúskom a spojencami vyhlásením nezávislosti Československa.
Vznik Československa v októbri 1918 bol pre Masaryka pozoruhodným víťazstvom, ale nebolo na ňom nič nevyhnutného. Pri vytvorení nového štátu Masaryk drsne ignoroval záujmy Nemcov, Maďarov a Poliakov, žijúcich na území Československa, a hovoril za Slovákov a Rusínov, bez toho, aby k tomu mal od nich mandát. Spojenci skoro ľutovali, že v strednej Európe vytvorili sporný, nestabilný štát. Ako povedal britský premiér Lloyd George: Do Československa boli zahrnuté státisíce protestujúcich Maďarov a niekoľko miliónov rozhnevaných Nemcov.
Československo, ktoré vzniklo r 1918, bolo etnicky a nacionálne veľmi nerovný štát. Masaryk a Beneš nasľubovali Slovákom a Rusínom autonómiu, nič z toho však nikdy nesplnili. Menšiny boli nespokojné. Pritom nemecké obyvateľstvo v Československu netvorilo menšinu: Nemcov bolo v Československu viac ako Slovákov. Preto musela vzniknúť fikcia "československého národa", aby sa Česi a Slováci nemuseli počítať samostatne. Česi a Slováci boli teoreticky tzv. "štátotvornými prvkami", hoci Nemcov bolo viac. Aj keď bolo v Československu Nemcov viac než Slovákov, neexistovala žiadna nemecká tretia sloha československej štátnej hymny. Sloboda jednotlivých občanov bola zabezpečená, ale v praxi išlo o tvrdú nadvládu "československého" (v skutočnosti českého) národa. Medzivojnové Československo nebolo inkluzívny nadnárodný štát.
Profesionálna historička Mary Heimannová sa narodila roku 1962 v Haagu, vyštudovala Vassar College a Oxfordskú univerzitu a vydala rad publikácií zaoberajúcich sa dejinami náboženstva v Británii. Prednáša moderné dejiny na Strathclyde University v Glasgow a je členkou Kráľovskej historickej spoločnosti.
(Krátené. Titulok NIFMV)
Zdroj:
http://voltaire.netkosice.sk/index2.html
24.10.2018
Výborný text, N.O. O tomto som písal aj na FB - že ak by to “murári” Beneš s Masarykom mysleli s tými svojimi deklarovanými masonickými hodnotami naozaj vážne, tak by predsa neignorovali Clevelandskú dohodu (1915) alebo Pittburskú dohodu (1918) na základe ktorých mali Slováci získať autonómiu, neupierali by im ich slobodu a rovnosť v novom štáte a to častokrát celkom bezohľadným spôsobom.
Hej, 1.ČSR možno bola na svoju dobu slobodným a demokratickým štátom - ale len a len pre Čechov, to je ten problém.
Len jedno - rozbitie RakuskoUhorska nebola náhoda alebo náhodné želanie nejakého masyryka - rozbite starých ríš bol základný účel Prvej svetovej vojny od začiatku.
A naopak, masarykovia, leninovia a im podobní boli len náhodní agenti, ktorí v tom diele figurovali, dali sa najať.
to kvilenie podchladenych "cechoslovakov" sa uz neda pocuvat, clovek by si myslel, ze sme zili v Svajciarsku...je to zvlastne, ako to ludi drzi, tato nostalgia ci co je to.
Pozrel som si tú debatu v RTVS s našimi troma najvyššími a musím sa zase rehotať z toho pretláčania sprostej kisky zo strany globalistov. Akože na Dankovi sa za jeho prejav smejeme právom, ale dokonca aj ten bol v tej diskusii intelektuálny nadpriemer oproti tomu čo tam predvádzalo to bomogo označované za prezidenta. Veľmi pekne vidieť ako zle na tom bude, keď mu nikto nenapíše prejav a musí spontánne reagovať na otázky. :-)