Ľudia sú ako stromy

Norman
Ľubov

kým som si text preložila a každý deň sa pri tom zastavím.Každý deň sa mi to viac páči.

Keď pred pár rokmi pílili u nás asi 30 stromov na hlavnej ulici,nepretvarujem sa,fyzicky ma to bolelo.Ostatní kolegovia,akoby nič,smiali sa,ohovárali,fajčili ,nič si ani nevšimli. Vtedy som si uvedomila,hop,si nejaká iná,empatia k stromom,dobre,ale s mierou. Potom istá pani lekárka dala vypíliť štyri nádherné 80 ročné borovice,robili jej tieň. To by ste ma nepoznali,aká viem byť ,keď mi naozaj zovrie krv!Tej ešte nikto tak nevynadal ako ja.A po smrti ju budem chodiť strašiť,ešte som s ňou neskončila !
Vo chvíli,keď stretnete nejaký strom a celkom spontánne sa mu v duchu pozdravíte,nič mystické,stačí obyčajný "Dobrý deň",získane veľmi silného spojenca:).

Norman

Ale ono to nie je o tom, že stromy sú ako ľudia, ale o tom, že ľudia sú ako stromy.
Neohybní, kriví, zakorenení.

Ale hlavne o tom, že je to ich osud a nestojí to za to ich skrúcať na druhú stranu ani sa trápiť nad tým, či ich to bolí, alebo nie, či napĺňajú nejakú svoju cestu alebo nie, či sú vo svojej forme prospešní, dokonca šťastní - alebo naopak.

Je to proste len les, zvlnené more foriem.

Norman

som zmenil názov z "ľudia sú len stromy".
To "len" tam bolo nesprávne, pretože stromy sú samozrejme rovnocenné.