Už asi mesiac som vedel, že výstava kníh Bibliotéka je pod tlakom prorežimných vydavateľstiev - a to z dôvodu, že je tam už pár rokov viditeľne prítomné aj vydavateľstvo Torden.
Nedávno uplynulo 35 rokov od najzásadnejšej udalosti, ktorá ovplyvňuje situáciu vo východnej a strednej Európe dodnes. V čase, keď padol berlínsky múr a v ČSSR sme štrngali kľúčami, tak 30.
Na Pravde zverejnili fotku skupinky ľudí, ktorí sa hrdia, že šíria režimnú propagandu. Keďže sa pohybujeme na hrane horúcej tretej svetovej, je to od nich riadna hlúposť.
Dnes som pozeral debaty v TV. Ta3, RTVS ba aj Markíza.
No, popravde, na TA3 nebola debata, ale vstupy Dírera z Kyjeva, tam som to po dvoch ľuďoch prepol - bolo to hlavne nudné. V Markíze bol Sulík versus Taraba. Sulík na všetko kašle, je to ťažký lenivec a v podstate naozaj sú takéto debaty úplne zbytočné. No a potom tu ešte bola diskusia O 5 minút 12 na RTVS. Ale nebudem o nej písať, dám priestor Blahovi, ktorý nad ňou relatívne vypenil.
Český film Bratři bol menovaný Českou filmovou a televizní akademiou (ČFTA) v septembri 2023 hrde do boja o Oscara (kategória zahraničný film). Nie je síce "holocaust related" , ale politiky a antikomunizmu je v ňom toľko, že by predsa, "dáli to búh", nejaká cena zas mohla připadnout aj hovádkam to českým, zas nohy americké bozkávajúcim.
Nemôžem si pomôcť, ale kedže humoru je naozaj málo, musím sem ponúknuť tieto dva poklady, aj keď sú po nemecky (no ale čo, veď sme vždy otvorene zastávali progermánsku agendu).
pri vystúpení politikov na VZ OSN je sála rôzne plná či prázdna. V poslednom čase napríklad aj nemecký kancelár Scholz vystúpil pred takmer prázdnym auditóriom. Rovnako aj Zelenskyj.
Poznáme ten primitívny naratív. Zlé Rusko zablokovalo vývoz obilia po mori z dobrej Ukrajiny, ktoré dobrá Ukrajina darovávala hladujúcim africkým deťom.
Upozornil na to Taraba: Jaroslav Spišiak bol v debate s Tódovou a zahlásil, že politici majú podliehať korporáciám, oligarchom, a keď sa im vymknú z moci a stávajú sa samostatní, tak je vraj zle.
Boris Kollár, dokázateľne bývalý mafián, z toho odvodený pochybný milionár, podivný otec okolo desiatky detí a človek, ktorý dokázateľne komunikoval so 16. ročnou z ústavu pre narkomanov o zúrivom sexe, ktorý od nej chcel, a s cigánskym transgender prostitútom o tom, ako sa navzájom vyfajčia, ktorému sa podarilo ukradnúť politickú stranu a konzervatívny prorodinný program, ten mal už viacero prúserov.
Ovládanie akéhokoľvek systému znamená, že do toho systému dokážete zapísať program, podľa ktorého sa bude správať. A že mu dokážete zadávať príkazy, alebo proste vstupné informácie, ktoré systém podľa toho programu vykoná či bude na ne reagovať tak, ako si vy želáte.
Vonku je dosť zima a tak si utrieďujem veci. A sledujem po čase trocha ucelenejšie debaty v televízii. Najprv RTVS "O 5 minút 12", potom Markíza "Na telo".
Je tu jeden aspekt problému referenda s vysokým kvórom účasti (tých 50 %): keď sa takto hlasuje účasťou a neúčasťou, je vlastne verejne známe, kto má aký názor.
Po dvoch rokoch Covidu, keď sviatok bibliofilov, "medzinárodný knižný veľtrh" Bibliotéka, prakticky nebol, začala včera výstava Bibliotéka 2022 s cieľom vrátiť sa k pôvodnej sile.
Aby nás azda niekto nemohol obviniť, že tu nedávame priestor nejakým nie zrovna našim ľuďom, tu dajme ideologické pokyny redaktora DenníkN, Matúša Kostolmého:
Odhalenie týždenníka Plus 7 dní, že policajný prezident Štefan Hamran poskytol novinárovi Marekovi Vagovičovi policajné auto na súkromné účely, je len ďalším doplnením mozaiky, ž
Mnohí na Slovensku pociťujú problém súčasnosti ako nejaký konflikt liberealizmu s kresťanstvom. Vraj je tu moc liberállneho rozkladu ale máo kresťanskej tradície.
Treba zaznamenať, že po odchode ministra hospodárstva Sulíka sa zvyšok vlády rozhodol na neho zhodiť všetku vinu a z úst Matoviča už zaznelo, že Slovensko sa rúti proti "betónovej stene".
Morfické polia mi už pred časom doniesli informáciu, že vyjde kniha o Hlavných Správach. A ajhľa, naozaj v týchto týždňoch vychádza Prípad zakázané Hlavné správy. Autorom je známa osobnosť slovenskej kultúrnej (alternatívnej) scény, hlavný redaktor Hlavných správ, Ivan Lehotský.
Dnes sa výrazne odvšadiaľ valí pojem "liberálnosť", je ním oštempľované všetko, čo ide zo Západu, z Ameriky. Všetci to poznajú, len mi tak napadlo, že tento problém má niekoľko vrstiev.
Dugin nie je politik, nie je štátny funkcionár, nie je na čele žiadneho veľkého hnutia či strany. Nemá žiadne blízke vzťahy k Putinovi, k súčasnej ruskej vláde. Alexander Dugin je sociológ, filozof, ale určite nie oficiálny filozof hlavného prúdu.
Ako je to vo vojne? V takej klasickej chaotickej "ručnej" vojne minulosti? Veliteľstvo, či situácia prikazuje zaútočiť, bežať proti ústrediu ozbrojeného nepriateľa.
Že se Američané v českém rybníčku chovají jako na dobytém území, jsme si zvykli. Je to se vzpomínkou na vylodění v Normandii a následný pochod Evropou i pochopitelné.
Francúzsko má prezidentský režim. Prezident je funkcia, ktorá rozhoduje - francúzska republika je teda v určitom zmysle maskovaná monarchia. Královstvo s rotujúcim kráľom.
Hlavné správy na svojom Telegrame uverejnili 25. marca ironické Verejné poďakovanie (uverejnili sme ho aj tu na Nadhľade), a potom ešte príspevky 4. apríla, 15. júna a teraz 16. júna.
To, že policajný prezident za Hegerovej vlády je ušatý dement, v tom majú ľudia jasno. Zrejme je to taký ten menejbystrý hurá-jebni typ policajta. Jeho kariéra bola v zásahoch a poslušnosti.
Čaputová vláde odkázala, aby "ľuďom v chudobe pomohla ešte viac - a to čo najskôr". Tým sa celkom prepadla na úroveň Jakešovej rady "Delejte více a lépe".
Zdalo sa, že vojna v Rusku zmenila situáciu a Smer aj iní upustili od beznádejného plánu zvolať referendum o predčasných vojnách a potom ho vyhrať, presadiť výsledok v parlamente , zorganizovať voľ
Vláda modernej despocie/demokracie je tu hlavne na to, aby neustále kontrolovala osadenstvo a držala ho primerane nakrátko, niektorých blbších lákala klamstvami o kariére a peniazoch, a plošne všet
