Kargo kulty patří mezi snad nejvíce fascinující fenomény světa: nová náboženství, jež se objevila na ostrůvcích rozesetých v Pacifiku po odchodu japonských a amerických sil, které je za 2. světové války obsadily.
Pandémia Covid-19 ako spoločenský fenomén je nepochybný fakt. Bez ohľadu na to, čo si myslíme o pozadí, o reálnom charaktere choroby či víru, či je dôležitý alebo nie - spoločenské deje spojené s touto pandémiou sú nepochybne výrazné.
Je to vlastne takmer vždy ten istý problém. Aj keď sa to už pokúšali popísať rôznou terminológiou, nie je to ono. Ale nedávno som narazil na jeden výraz, na jeden pohľad na vec, ktorý sa výborne hodí.
Ľudstvo vytvorilo nezmerateľné množstvo informácií o svete, teórií o jeho podstate a fungovaní. O hodnotách a o rôznych princípoch. Všetky majú časť pravdy a samozrejme sa aj výrazne mýlia - vždy v závislosti na tom, z akého bodu sa na ne pozeráme.
Trocha som sa hrabal v starých knihách, a prečítal som si nejaké poviedky, vydané ešte začiatkom šesťdesiatych rokov. Je naozaj zaujímavé, čo všetko sa v nich nájde.
Kedže svetová situácia je pokojná, do Európy neprúdia milióny negrov, nehrozí najhorúcejší suchý rok v histórii a moslimovia nechcú viesť atómovú vojnu proti severu, je azda čas pozrieť sa na náš slovenský jazyk.
Kedže oficiálny politický tok sa tento rok ešte nedokázal vyliať z brehov a pre západnú časť Európy definitívne nabral svoj smer do slepej uličky, nie je treba sa ponáhlať.
Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál. K tomuto bombastickému titulku v korporátnej smetiarni patrí nemenej bombastická fotografia tehly.
Pred pár týždňami uverejnilo Smetisko článok, v ktorom prinieslo novú politicky korektnú myšlienku. Niektorí svetoví aktivisti totiž prišli na to, že máme zlý obraz sveta, v tomto prípade doslovne - zlý spôsob zobrazovania guľového glóbusu do roviny mapy.
Vždy tu radi hodnotíme, a keď teda začal ten zaujímavý rok, ktorý bude aj rock aj stone, skúsim venovať polhodinku nielen tejto stránke ale aj alternatíve ako takej. Lebo sme nedávno zas okolo toho debatili, mám dojem.
S miernym oneskorením, ale až dnes nájdené, sem dávam zas cudzie slová k novému roku (k celému novému roku, ba možno aj viac), tentoraz sú od Pavla Kamasa.
Bratislavská sobota, takmer 40 stupňov v tieni. Čo môže byť lepšie, ako spojiť príjemné s užitočným a zájsť do klimatizovaného Slovenského národného múzea na výstavu o rozlúštení jazyka Chetitov, ktorú autorsky pripravilo Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur v Prahe. Výstava o jazyku, to tu ešte nebolo.
Naše poznatky o dnešnom svete, o jeho tajných zákutiach a nevysvetliteľných princípoch, na základe ktorých funguje príroda, to všetko spoznávame vďaka našim gnozeologickým schopnostiam. Treba však povedať, kde je naša poznávacia hranica, či je obmedzená prirodzene, keď náš mozog určité veci nedokáže pochopiť, alebo je obmedzená násilne. Chcem načrtnúť problém dnešnej vedy, pretože čoraz viac začínam pochybovať o tom, čo nám vedci predkladajú na stôl.
