Čaputová vláde odkázala, aby "ľuďom v chudobe pomohla ešte viac - a to čo najskôr". Tým sa celkom prepadla na úroveň Jakešovej rady "Delejte více a lépe". Tá vtedy indikovala bezradnosť a koniec vtedajších komunistov, tak ako Čaputovej žvásty indikujú koniec súčasného angloamerického režimu v Európe.

Ako vieme, Čaputová vrátila Matovičov zákon o ekonomickej podpore, pretože -- lebo je Matovičov. Táto alibistka mala čo robiť, aby aj tu sa rozhodla, a zároveň nerozhodla. Ale s Matovičom to už očividne ďalej nejde. A tak to vrátila - a to je dobre, lebo túto koalíciu nemožno udržať.

Koalícia je rozpadnutá. Na koaličnú radu prestala (na neurčito) chodiť jedna zo 4 strán, ale na Slovenskú sú všetci ako keby nič. Všetci veria tomu, že táto koalícia sa nemôže rozpadnúť, lebo by jej Američania nakopali riť. Je to ale ako veriť, že z auta sa koleso neodtrhne, lebo to nik z vezúcich sa nechce. Preto k tomu nemôže dôjsť,  to je argument, nie?

Nie je. Koleso sa už odtrhlo, nie je presne jasné, prečo vlastne, ale sa už odtrhlo, a teraz zostáva už len jazdiť na troch. Či skôr na 2 a pol kolesách. Hm, umenie, ako dlho bude trvať, kým sa také vozidlo zrúti? Toto má vydržať za týchto podmienok ešte dva roky?

Takže v tomto bode to vyzerá dobre.

Žiaľ, rozpad vlády neznamená nejaký zaručený posun správnym smerom. Slovenská opozícia je totiž úplne nepripravená na prevzatie moci. Stále ju tvoria strany s detinskými zastaralými konceptami, určenými pre iné obdobia. Nie sú pripravení na samostatnú politiku orbánovského štýlu. Nemajú v sebe dostatok hrdosti, aby sa vážne chceli odtrhnúť od angloamerického molocha. Takže ... žiadne zázraky sa s touto opozíciou čakať nedajú. Pred Slovenskom stoja zasa raz prelomové momenty, a ono na to nie je pripravené, zas ich premešká.