Kedže sa v poslednom čase  často spomína pojem "demokracia", azda nám pomôže čiste technicky vysvetliť ešte aj tento pojem. Dá sa namietnuť, že oficiálnych teórií a popisov demokracie je mnoho - ale prakticky sú tie  teórie nanič - sú aj chybné, aj zámerne falošné aj zle vysvetlované, z každého trocha.

Preto nezaškodí najprv pripomenúť zdravý rozum, ktorý drieme v každom človeku a umožňuje skutočné poznanie, ak má dobrú vôľu ho použiť.

Ako v článku o nacizme aj tu platí, že v žiadnom prípade nemienim demokraciu obhajovať, len to chcem dať dohromady, aby sa obvinení zo sympatii k demokracii mohli brániť.

Hm ... to vlastne ani nie je vtip.

Aj u demokracie je možné, podobne, ako sme to urobili v analýze o nacizme, skúsiť vyabstrahovať nejaké základné atribúty. Pri tomto postupe sa ale tie rôzne vlastnosti konkrétnych demokracií rozplývajú a nakoniec zostáva iba jedna trivialita:

-demokracia je charakterizovaná voľbami.

To značí, že kdekoľvek sa robia voľby, tam je nejaká forma demokracie. Nejaká, lebo aj voľby sú samozrejme rôzne, napríklad len formálne, s dlhými prestávkami, len s obmedzeným počtom kandidátov či voličov ... takže také voľby nezaistia ani základne funkcie  zdravej spoločnosti.  A napriek tomu je to demokracia. Ako sa hovorí, o sto-dvesto rokov sa na fakte, že voľby sú len raz za 4 roky, často len s výberom troch-štyroch strán, ktoré samé sú riadené despoticky a na princípe bohatstva a špinavých peňazí ...  v budúcnosti sa na tom budú výrazne rehotať a považovať súčasnú populáciu za debilnejšiu, ako napudrovaných parochňových idiotov na dvore Ľudvíka 17.  A budú mať pravdu.

Pretože nejaké voľby zorganizuje ľahko každý systém, žiadna analýza len tak ľahko nezistí, či je systém  "demokratický". Je to podobne ako s modernou relativistickou definíciou národnosti - systém je demokratický vtedy, ak sa za demokratický sám vyhlási. A pre Ameriku platí - naši sluhovia sú demokratickí, naši oponentie nie - basta.

Vhzľadom na to, že vonkajšia charakteristika demokracie je takáto klzká a nazachytitelná, skúsme sa pozreť na vnútornu funkčnosť systému. Často sa napríklad tvrdí, že demokracia je efektívny systém.

Všeobecne, efektivita spoločenského sytému závisí na dvoch veciach

1. schopnosť dostať z ľudí ich politickú múdrosť.

2. schopnosť motivovať ľudí a zárovň ich udržať v určených medziach a na zabehaných dráhach

Populárna teória demokracie  tvrdí, že v bode 1. je demokracia veľmi efektívna, pretože vo voľbách sa rozum ľudí zlieva a tak vyberá správne riešenia.

V skutočnosti to tak nie je. Kvalifikovaný protiargument je založený na fakte, že  pozitívne vlastnosti sú v populácii rozložené  podľa zvonovej krivky a nie je dobré, aby sa vybralo rozhodnutie priemeru populácie, pretože efektívne je rozhodnutie vediacej elity. V praxi sa táto nevýhoda obchádza tým, že všetky moderné demokracie sú takzvané "zástupné" - ľudia nerozhodujú o riešeniach ale o ľuďoch, ktorí rozhodujú. Tento princíp je ale v podstate "vodcovský princíp", ten, ktorý poznáme aj z článku o nacizme, takže všetky moderné demokracie sú podľa presnej definície a bez akejkoľvek nadsázky či irónie totalitné (nacistické) sytémy. Paradox - ale to teraz nechajme bokom.

Ohľadne bodu 1. máme teda záver, ktorý potvrdzuje aj každodenná prax nás všetkých, že  demokracia nie je efektívna v hľadaní a využívaní  politickej múdrosti a vôle populácie.

Na čom je teda založený ten omyl? Keď si odmyslíme zámernu propagandistickú lož, tak sa tu hlavne omylom zamieňa politcká efektivita (využívanie politickej múdrosti ľudu, hľadanie a preferovanie skutočne schopných),  s ekonomickou efektivitou, so schopnosťou systému prinútiť občanov pracovať ako žeraví. Motivácia a ovládanie más ale je už náš druhý bod.

2. Čo sa týka motivácie a ovládania, tak sa to dosiahne principiálne buď hrozbami, alebo sľubmi. V tomto smere stavajú všetky moderné systémy na sľuboch. Je to z toho dôvodu, že v modernej dobe (posledné 3 storočia) technika masmédií(počnúc novinami)  umožnila masy ľahko manipulovať

Opakujem, všetky moderné systémy sú založené na  demagógii, teda nielen demokracia, ale napríklad aj reálny socializmus či nacizmus. Všetky tieto systémy dokázali to, že masy im slepo verili a iba malá zložka týchto režimov bola založená na treste, na perzekúciach. Ja viem, oficiálna história nahovára čosi iné, ale je to zámerná deformácia, aby súčasný režim vyzeral výnimočne. V realite všetky tie systémy vedeli, že manipulácia más je ľahšia a lacnejšia, ako persekuovanie a trestanie. Napríklad v prípade boľševického Ruska bolo zo začiatku veľa násilia  preto, lebo v jeho klasických dedinských pomeroch a v porevolučnom chaose nebol rozvinutý masmediálny aparát a tak zložka klamania musela byť nahradená terorom - ovšem len do doby, než sa mašinéria propagandy rozbehla. Príklad z modernejších čias: v Iráku museli byť americké vojská tiež len do doby, než sa ich mašinéria propagandy a volieb rozbehla - akonáhle v podobných prípadoch voľby ukážu, že masa je rozpustená, bez štruktúry a bez vôle, vojská môžu odísť. Úlohu okupujúceho vojska preberajú samotné voľby.

V tomto bode teda demokracia zas nie je výnimkou. Stavia tiež na rituáloch, ktorými podsúva masám lož o tom, že žijú dôstojný a slobodný život, že sami rozhodujú a teda nie je dôvod niečo meniť. Najväčším takým rituálom demokracie je samozrejme samotný cirkus volieb. Systémy, ktoré tento rituál nemajú, ho len ťažko nahrádzajú inými ( naboženskými dogmami, monarchistickými mýtmi a podobne). Rituál volieb je ale najlacnejší rituál a zároveň veľmi efektívny.  Je zabalený do spomínaných mýtov o efektivite, preto je veľmi odolný aj voči racionálnej oponentúre.

V tomto a jedine v tomto bode dobrovoľného otroctva je demokracia najefektívnejší systém.

Spomenutá otázka ekonomickej efektivita spadá do tejto témy len čiastočne, pretože aj demokracie sú rôzne bohaté alebo chudobné. Podobne stupeň demokracie má málo spoločné s tým, či je systém založený na sociálnej kooperácii alebo na sociálnej konfrontácii ( na hrozbách chudoby a vábeniach luxusu). V demokracii sú obe varianty možné -  existujú aj sociálne demokracie aj haitské demokracie.

Praktické dopady

Keď v Stalinskom Rusku vládol teror a mnohé iné neduhy, mnohí ľudia hovorili "Ach, keby o tom Stalin vedel, tak by to nedopustil".  Boli naivní, mysleli, že systém je dobrý, len má nejaké choroby, nie je zdravý.

Podobne je to dnes. Tí najnaivnejší sú schopní obviniť plošne všetkých aktuálnych politikov z toho, že oni osobne sú zlodeji a len vďaka tomu sú štáty chudobné - keď politikov vymeníme, bude dobre. Ti rozhľadenejší tvrdia, že treba zmeniť parametre,voľby, referendum tak alebo onak a to vyrieši problémy - ale to je v podstate rovnaká naivita.

Ľudia ľahko vidia a cítia, že pomery nie sú fajn, ba že sa nevyvíjajú dobre. Ale nájsť dôvod je ťažšie, veď vraj máme najlepší flexibilný a efektivný systém, tak v čom to je? Podobne ako za socializmu si mnohí nechcú pripustiť tú horšiu pravdu, neveria, že chyba je v samých princípoch ale dúfajú, že sa problémy vyriešia, keď zavedieme "pravú demokraciu".  To je omyl.

Nehovorím, že systém sa nemá opravovať. Naoapak, som naozaj za politické reformy. Ako príklad tu dávam link na  zaujímavý projekt SkutočnýSnem.sk. Informačné toky treba budovať a zjednodušovať, treba skúšať. Ale tým, že umyjem prípadne prelakujem auto, sa nezmení zásadná chyba v jeho motore.

Naozaj sa tu demokracie nezastávam ani ju neodsudzujem. Upozorňujem na falošné mýty, na dvojznačnosť toho pojmu. Moderná "demokracia" je na jednej strane systém manipulovania más vzniknutý s masmédiamy, na druhej strane  je "demokracia" nevyhnutný  feedback, sú to prvky spoločných stretnutí, rozhodovania kruhov starších, senátov a ľubovolne ináč volaných spoločností - a tie tu boli prakticky odjakživa. Prvý formálny parlament po rozpade antického sveta je historicky doložený na Islande - bola to klasická forma nordického spoločenstva. S nordickým svetom sa presadila do väčšej či menšej miery v Británii, Francúzsku, Nemecku, Rusku či iných východoeurópskych krajinách. Vôľa ľudu a jeho rešpektovanie vždy patrilo k nordickej civilizácii a revolúcie vybuchujúce od konca 18. storočia tento rešpekt nevytvorili - skôr to bol začiatok jeho odumierania. Tieto revolúcie ten princíp začali zneužívať, podobne ako ukradli samotný pojem "demokracia" gréckej antike, s ktorou dnešný moderný nahustený svet nemá už skoro nič spoločné a preto preberanie starých antických  politických pojmov je sprostý podvod.

"Demokracia" je ako slovo len prázdna nálepka. Problémy súčasnej spoločnosti nezmenší jej odstraňovanie, ani jej vylepšovanie. Treba si uvedomiť ten drobný rozdiel v slovách:

problémy vyrieši vylepšovanie štruktúry spoločnosti, ale nie vylepšovanie demokratických prvkov v nej.

Mne samému je to ľúto. Také by to bolo jednoduché, keby to stačilo.

Aby som to zakončil zas analógiou - ak by sme sa príliš či výhradne venovali vylepšovaniu sedadiel a poťahov auta, prakticky by sme zbytočne strácali čas.

(foto na titulke: meander, symbol demokratickej antiky )