Ťažké časy idú po médiách

Odkedy prišla pandémia, šírili sa správy zo všetkých spriatelených médií, že aj keď stúpa čítanosť, klesajú príjmy z reklám. Ale postupne sa to zmenilo na to, že klesá aj čítanosť. Kým pred 10 rokmi nejestvoval na slovenskom poli žiaden naozaj čo len trocha seriózny alternatívný, či aspoň naozaj slobodný a nezávislý portál, dnes, vrátane FB stránok, sú podobných doslovne stovky, tisíce.

Rozdrobenosťou k bezvýznamnosti, divide et impera. Len masmediálne, finančne husto živené ideologické centrá globálnho režimu, tie intenzívne kropia verejnosť, aby bolo isté, čo si tá bude myslieť. A teraz, keď sen noci svätojánskej o večnom raste blahobytu praskol ako balón, z mesiaca na mesiac, ľudia sa už nedokážu koncentrovať ani na čítanie.

Z Nadhľadu sa stal ťažko elitný portál :) Najprv sme skritizovali kresťanov ako politicky neschopných a pomotaných. Potom sme sa priklonili na stranu, že Covid jestvuje, že je to dosť vážny problém a že je politicky doslovne kontraproduktívne z neho robiť umelú konšpiráciu. Okrem toho sme už ogrcali aj kotlebovcov. Geriatri tzv. slovenských síl, teda SNS, Harabin a iní, tí tu tiež nie sú na milosti. Američanov som označoval za aktuálne zlo dávno pred vznikom tohto portálu, a aj keď oceňujem schopnosti Putina, veriť na ruskú spásu nebudem - lebo nikdy žiadna neprišla a ani nepríde. Je ešte nejaká časť alternatívy, ktorá prešla nepoškodená a neurazená?

Ale vážne, nie je to naša vina. To všetko sú politické pokusy rôznych amatérov, ktoré proste oprávnene nevyšli. Slovensko je politicky ako batoľa, ktoré sa občas ešte poserie - je to milé, ale takto dlhodobo je to príliš veľa smradu.

Už mesiace sa snažím urobiť si tu určitý prehľad vo všetkých tých textoch. Mať predstavu o tom, čo sme tu písali, o čom robili záznamy do kroniky. Je to historická kniha. Ale ani neviem, odkiaľ sa vlastne vzalo toľko politiky. Oficiálna politika je len druhoradá, falošná oblasť spoločnosti. Nemožno k nej pristupovať inak, než s opovržlivým nadhľadom. Je ľahké o nej písať, ale je to len efemérny jav, niečo ako počasie. Je to otravujúce v pravom zmysle toho slova. Dá sa jej venovať len tak, ako Nátarája láme kosti démonovi pod jeho palcom - mimochodom.

A keďže verejnosť je teraz zaneprázdnená, behajúc po webe jak šibnutá vrieska, že nechce nosiť rúška, nezmyselne nadáva, že jej nejestvujúci vírus krúti krkom, nič nevníma ... takže  si nemusíme robiť starosti o jej démonov a jej budúcnosť (tú už zobrali do svojich rúk, tí odvážni a vpred kráčajúci hrdínski lumíci).

Cítim sa teda zas o kus slobodnejší. Je to výrazný relax, ánanda, som vďačný všetkej imanentnej inteligencii za túto hru. Je síce rovnako neutrálna ako mliardy miliárd iných, tých našich, ale predsa, v tom je tá pointa, že viem, že má na konci nulový súčet. Absolútnu nulu. 

Nič dokonalejšie nemôže byť. 

 

nové