Protest za odvolanie Gašpara

Neviem, už dávno som nevidel detičky, ako volajú na gašparka v bábkovom divadle. Je to vždy také milé, naozaj,  ako sa malé deti dokážu vžiť do fikcie, ako s ňou splynú - je to dôkaz o inteligencii a sile imaginácie ich nového mozgu.

Úplne opačne je tomu, ak fikcii o gašparkovi veria dospelí. Ak niekto v súčasnosti príde niekde na námestie a kričí na gašparka, aby odstúpil, tak je sám len blbý gašpar v rukách iných.

Ale ak je tá komédia podporovaná Indimediami, tak človek začína tušiť, že je to skôr  tragédia živená špinavými peniazmi. A jak ten Slobodný vysielač do toho zaťahujú, tak ho do toho zaťahujú. Presne tak - čo nemôžeme rozbiť, to si kúpime. Čo nemôžeme zosmiešniť, to pošpiníme.

Mňa nemrzí, že to robia. Viem, že sa opakujeme, že to hovoríme mnohí, ale mňa naozaj mrzí, že sú také počty ľudí také sprosté.

Otázkou zostáva, či sa z idiotov dajú urobiť užitoční idioti. Na to odpovedať neviem.

 

 
Autor: 
sxg
ale na slobodnom, to Noro fčera sfuknul.
sxg
Norman

ale na celé Indimédia.

 

Tu nejde o to, že sa kope za jednu stranu lokálnej politiky, tu ide o to, že odvádzanie energie do žabomyších vojen je - zločin. Bodka.

 
slaven1

Dávam Lajk :)

Stefan
Zaújmavý prípad. Ale trochu som sa musel pousmiať pri čítaní odkazu na web pojednávajúci o tej zakázanej knihe, že sa to vraj stalo prvý raz od zamatovej revolúcie. Ešte krátko pred rozbitím Československa boli v ponuke v nejakej knižnici(škoda, jej meno som zabudol) v Bratislave, Protokoly sionskych mudrcov. K tomuto som neprišiel v štýle JPP(jedna pani povedala...), ale toto bolo odvisielané vtedy v zprávach. Nejakí tajní vtrhli do predajne a žiadali -protokoly...- odstrániť z predaja v zmysle paragrafu o zákaze šírenia náboženského etnického a rasového štvania. Keď roztrasený majiteľ pokračoval v odstraňovaní škodlivého materiálu i na výtlačkoch s protičeskými štvavými materiálmi, znova ho zdupali tentokrát v zmysle paragrafu o slobode slova a prejavu, že ako si dovoľuje takéto niečo odstraňovať. Aj tú ponovembrovú disidentku, ktorú som spomínal pri téme dvadsiateho výročia vzniku druhej Slovenskej republiky, tak tú tiež umlčali nejak v tom období. Chystala objsiahlejšiu knihu s názvom Quo vadis "Česko-Slovensko" a nakoniec sa dalo zakúpiť niečo také ako samizdatový zošit tlačený na nekvalitnom papieri. Žiadne vydavateľstvo jej to nebolo ochotné vydať, musela ešte aj čeliť hrozbám bezpečnosti voči jej synovi. Nakoniec jej s tým vydávaním pomohli Sládkovi Republikáni.