V Pakistane bola v noci zo dňa 22.6 na 23.6 pred hotelom zastrelená výprava horolezcov pozostávajúca z 2 Slovákov (Anton Dobeš a Peter Šperka), 3 Ukrajincov, 2 Číňanov, Nepálčana, Litovca, Američana a Pakistanca. Expedícia smerovala na Nanga Parbat, 9 najvyšší vrch sveta.

Lekcia z propagandy

Udalosť bleskurýchle využili „novinári“ zo smetiska, aby nás hneď v prvej vete, ba čo viac, v prvom slove „in-formovali“, že našich horolezcov zabil islam. Presne takéto smeti sú ukážkový prípad profesionálnej propagandy – miešanie pravdy s klamstvom za účelom dostania čitateľa na svoju stranu. Učebnicová manipulácia verejnej mienky na podporu „ich” veci – démonizovania moslimského náboženstva .

Lož má o to väčší dopad, že verziu zo smetiarne prebrali ďalší, napr. horolezecký spolok James. Nechcem aby sa táto tragická udalosť pamätala ako „islamskí militanti zabili“.

Za čo bojuje západ v Afganistane a Pakistane?

11.9.2001 svetové zákulisie s veľkým rachotom oklamalo svet. Následne sa Spojené štáty, spolu so svojou vojnovou korisťou – Západnou Európou, vybrali zabíjať a pestovať drogy do Afganistanu. So zväzkom, na ktorý sme dlho romantizovane hľadeli, ako na „bohatý a civilizovaný západ“, sme sa v roku 2004 s veľkou pompou plne integrovali. Získali sme tak možnosť degenerovať, ale už nie bohatnúť spoločne. Zväzok sa po vytriezvení javí ako zadlžená (zotročená) a neživotaschopná civilizáciu na ústupku.

Kto je kto v Pakistane?

Pakistanci sa nevidia „islamsko-teroristicky“, ako nám nahovára hypno-mediálna sféra. Ľudia, pre ktorých je Pakistan domovom, sa našou terminológiou vnímajú ako „partizáni“ či „hnutie odboja“. Vidia sa ako bojovníci proti „okupantom“.

„Okupantov“ predstavuje NATO. Organizácia, pod rúškom ktorej tu Spojené štáty prostredníctvom bezpilotníkov každý deň zabíjajú nevinných ľudí. Miestni obyvatelia odpovedajú: Partizánskym spôsobom bojujú proti spoločenstvu, ktorého členom je aj Slovenská republika.

Nezabúdajme, že nie je tak dávno, čo podobné akcie prebiehali aj v Podkarpatí. 3 generácie dozadu sa v Tatrách písali aj takéto scenáre:

Podstatná časť povstalcov po potlačení prešla do hôr. Uskutočňovali diverzné akcie, napádali nepriateľa. Činnosť vyše 40 partizánskych jednotiek usmerňoval hlavný štáb partizánskeho hnutia dislokovaný v Nízkych Tatrách...

– Kľak, SNP

Rola Slovenska

„Ale veď Slováci nikoho v Afganistane nestrieľajú,“ mohol by argumentovať zhypnotizovaný Slováčisko. Myslím, že keď niekomu NATO zabije manželku, takéto detaily ho nezaujímajú. A obzvlášť nezaujímajú mladého nevzdelaného človeka, ktorý nepoznal našu mierovú históriu spred 29. marca 2004.

Slovensko (a Litva) sa teraz nachádzajú na rovnakej lodi ako USA, Británia, Francúzsko, Španielsko, Belgicko, Holandsko, Taliansko, Nemecko,... síce nie je za kormidlom, ani neobsluhuje lodné delo. Na palube je, „vezie sa“, a svet to vidí.

Kto zabil?

Stoja za tým skutočne miestny partizáni – hnutie Tehrik-i-Taliban – ako uvádza Hlas Ruska? Veľmi sa mi tomu nechce veriť: ak sa chceli pomstiť, za čo sa revanšovali Ukrajine, Nepálu a Čine? Autor a jeho ciele sú neisté.  

Ešte jedno je dôležité. V správach informujúcich o udalosti je často uvedené, že zahynuli iba Ukrajinci, Číňania a Rus. Väčšina sveta nevie, že zomreli aj Slováci. Niežeby to svet nezaujímalo, len mu to nepovedali – všetky obede sa podarilo identifikovať až keď udalosť „vychladla“. Smrť horolezcov sa preto týka hlavne Slovenska. Myslím si, že z nášho pohľadu nie je dôležité kto zabil, podstatné je čo sme stratili a kto nám bol zobraní.

Kto nám bol zobraný?

Zobrané nám boli výnimočné osobnosti. Horolezcov vnímam ako nositeľov zvláštnych vedomostí o živote, vedomostí, ktoré neučia na škole v meste. Ľudia s častým výskytom v horách sú tak, akosi prirodzene, bližšie ku hviezdam a k bohu.

Náhodná smrť

Zvykli sme si, že z regiónu Stredozeme chodia prevažne správy o smrti. Občas aj o smrti našich vojakov. Vojaci v boji môžu padnúť (aj vtedy, ak bojujú iba za žold). Je to udalosť očakávaná. Zomrieť môžu aj horolezeci – ani ich smrť nie je prekvapením. Neočakávame však, že horolezeci zomrú pred hotelom v doline dávkou zo samopalu.

Neočakávanú situáciu úprimne hodnotí miestny sprievodca (1:03): "Je to miesto kam si idete očistiť svoju dušu, je to ako požehnanie. Kráčate hore, vidíte hory, zbavujete sa všetkých pnutí a starostí. Jeden by nečakal terorizmus na tomto mieste. Táto udalosť je vskutku niečo za našou predstavivosťou."

Pre koho bola udalosť neočakávaná a náhodná? Bola náhodnou pre útočníkov? Nie – pravdepodobne bola nimi aspoň minimálne plánovaná. Náhoda to bola pre Dobeša, Šperku a ďalšie obete. Pre koho ešte? Pre Slovensko – pretože to nie len Psotka a Demján vystúpia na Everest, to aj „my“ vystúpime.

Náhoda je správa. Jej obsah by v tomto prípade mohol znieť: „Slovensko v roku 2013 na Nanga Parbat nevystúpi. Dobeš a Šperka už viac nebudú v Tatrách zachraňovať zblúdilých turistov v šľapkách s ponožkami.“

Pochopí správu adresát?