Pozrel som si nedávno zopár videí so scientológmi, resp. ľuďmi, ktorí boli kedysi súčasťou tohto bizardného kultu. Jedna zo skutočností, ktorú si na týchto ľudí treba všimnúť je, že svojou mentalitou či celkovým nastavením sú to takmer vždy typickí "libtardi" či "slniečkári".
Okrem iného spomínate to, že „elity“ naozaj ľudí považujú za stádo, ktoré reaguje nevypočítateľne, iracionálne, vášnivo a preto je potrebné ovplyvňovať ho a získať nad ním plnú kontrolu. Máme my ľudia naozaj tendenciu reagovať stádovito? Sme ľahko ovplyvniteľní? V čom táto naša ľudská „slabosť“ spočíva?
Od voleb nic nečekám! Problém je v systému liberálně tržní ekonomiky, vládě neviditelné ruky trhu, zkorumpovaných stranách. Ten volby nemohou vyřešit. Ať volíte kteroukoli větší stranu, výsledkem je stejná politika. Vždy vyhraje ČEZ, J&T nebo PPF... Politici jsou figurky. Ten, kdo tady rozhoduje, jsou podnikatelské skupiny. A jestli na sobě má politik tričko ODS nebo ČSSD, je úplně lhostejné. Stranický systém je natolik prorostlý korupcí, že se vůbec reformovat nedá. Doufám, že lidé pochopí nebezpečí, kterému jsou vystaveni
Už asi mesiac som vedel, že výstava kníh Bibliotéka je pod tlakom prorežimných vydavateľstiev - a to z dôvodu, že je tam už pár rokov viditeľne prítomné aj vydavateľstvo Torden.
Kargo kulty patří mezi snad nejvíce fascinující fenomény světa: nová náboženství, jež se objevila na ostrůvcích rozesetých v Pacifiku po odchodu japonských a amerických sil, které je za 2. světové války obsadily.
Jedna z definícií hovorí, že inteligencia je schopnosť prispôsobiť sa zmene okolností. Zvlášť nepríjemné udalosti sú testom, ako je človek alebo spoločnosť schopná reagovať.
Ak chcete ovládať štát, potrebujete mať v prvom rade mnoho peňazí. Peniaze si ľahko zabezpečíte, ak sa začnete hrať na ich unikátneho znalca, najlepšie ak ich následne monopolne vyrábate (a požičiavate štátu). Prinajhoršom ich môžete získať tak, že o ne hráte tam, kde nielen masívne podvádzate, ale kde aj robíte rozhodcu, teda na takzvanej burze.
Zas je tu výročie revolúcie, ktorú nik nechce oslavovať. Niežeby neznamenala historický zlom, niežeby sa azda všetci chceli vrátiť do reálneho socializmu (to, ako sa hovorí, tí ľudia naozaj nechcú a tí, čo si naozaj myslia, že chcú, nevedia, čo to bolo).