Pozrel som si nedávno zopár videí so scientológmi, resp. ľuďmi, ktorí boli kedysi súčasťou tohto bizardného kultu. Jedna zo skutočností, ktorú si na týchto ľudí treba všimnúť je, že svojou mentalitou či celkovým nastavením sú to takmer vždy typickí "libtardi" či "slniečkári".
Okrem iného spomínate to, že „elity“ naozaj ľudí považujú za stádo, ktoré reaguje nevypočítateľne, iracionálne, vášnivo a preto je potrebné ovplyvňovať ho a získať nad ním plnú kontrolu. Máme my ľudia naozaj tendenciu reagovať stádovito? Sme ľahko ovplyvniteľní? V čom táto naša ľudská „slabosť“ spočíva?
Od voleb nic nečekám! Problém je v systému liberálně tržní ekonomiky, vládě neviditelné ruky trhu, zkorumpovaných stranách. Ten volby nemohou vyřešit. Ať volíte kteroukoli větší stranu, výsledkem je stejná politika. Vždy vyhraje ČEZ, J&T nebo PPF... Politici jsou figurky. Ten, kdo tady rozhoduje, jsou podnikatelské skupiny. A jestli na sobě má politik tričko ODS nebo ČSSD, je úplně lhostejné. Stranický systém je natolik prorostlý korupcí, že se vůbec reformovat nedá. Doufám, že lidé pochopí nebezpečí, kterému jsou vystaveni
Že se Američané v českém rybníčku chovají jako na dobytém území, jsme si zvykli. Je to se vzpomínkou na vylodění v Normandii a následný pochod Evropou i pochopitelné.
Už asi mesiac som vedel, že výstava kníh Bibliotéka je pod tlakom prorežimných vydavateľstiev - a to z dôvodu, že je tam už pár rokov viditeľne prítomné aj vydavateľstvo Torden.
Dnes sa výrazne odvšadiaľ valí pojem "liberálnosť", je ním oštempľované všetko, čo ide zo Západu, z Ameriky. Všetci to poznajú, len mi tak napadlo, že tento problém má niekoľko vrstiev.
Kargo kulty patří mezi snad nejvíce fascinující fenomény světa: nová náboženství, jež se objevila na ostrůvcích rozesetých v Pacifiku po odchodu japonských a amerických sil, které je za 2. světové války obsadily.
Jedna z definícií hovorí, že inteligencia je schopnosť prispôsobiť sa zmene okolností. Zvlášť nepríjemné udalosti sú testom, ako je človek alebo spoločnosť schopná reagovať.
Černošské hnutia pod značkou „Black lives matter“ v posledných týždňoch znásobili svoju aktivitu a lokálne sa týmto anarchistickým a seba rasovo označovaným čiernym silám podarilo dosiahnuť viaceré pouličné aj mediálne víťazstvá.
Anton Lauček si dal robotu a spísal neúroveň kultúry plutokratického veku. Je to trocha frustrujúce, ale keď je to tak spísane, tak to stojí za prečítanie.
V televízii besnie propaganda akejsi Revolúcie spred 30-tich rokov. 17. november je zajtra a tak pribúdajú rôzne propagačné filmíky o páde "totalitného režimu".
Výkladov dejov, prebiehajúcich v ostatných desaťročiach, je mnoho. Používajú rôzny slovník a naratív, niekedy pomáhajúci, niekedy naopak. Často sa spomína, že negatívne politické hnutia prítomnosti sú nasledovníci politických hnutí minulosti, že sú to nejakí neomarxisti, neoconi alebo podobne.
Tak toto sa naozaj nepodarilo. Reč je o najnovšom vystúpení švédskej aspergerky Thunbergovej na klimatickom summite OSN v New Yorku, ktoré skončilo jej emocionálnym fiaskom.
To nekonečné rozdeľovanie nových "generácií" na generáciu X, Y, Z a podobné mileniánske či milánske či aké generácie už azda prestalo. Už pred časom na nich jednotne prischol pojem "snowflakes".
Američania oceňujú celý čas pasívnu politiku, ktorú Európa zastáva voči imigrantom z Afriky a Blízkeho východu. Aj teraz najnovšie ocenili Angelu Doroteu Merkel čestným doktorátom a prestížnym pozvaním, aby mala na Harvardskej univerzite v Cambridgi prestížnu reč, tzv. Commencement speach.
Kto z vás nezaregistroval Gretu Thunberg? Tú strašidelne vyzerajúcu 16-ročnú aspergerku zo Švédska, ktorú dnes globalistický establishment podlo zneužíva na pretláčanie „macronovskej“ tyranie v mene ekológie – samozrejme len ak ide o dnešnú Európu.
Politický disent začína vágnym pocitom, že niečo nie je v poriadku, pričom tento pocit zdieľa i signifikantné množstvo obyčajných ľudí mimo tento disent. Problém s vágnymi pocitmi však spočíva v tom, že ich môžete usmerniť rôznymi smermi.
Ak chcete ovládať štát, potrebujete mať v prvom rade mnoho peňazí. Peniaze si ľahko zabezpečíte, ak sa začnete hrať na ich unikátneho znalca, najlepšie ak ich následne monopolne vyrábate (a požičiavate štátu). Prinajhoršom ich môžete získať tak, že o ne hráte tam, kde nielen masívne podvádzate, ale kde aj robíte rozhodcu, teda na takzvanej burze.
Slová prekladateľa: Nasledujúci preklad špeciálne venujem všetkým tým „nithusom“, „skeptikom“, "I fucking love science" babenkám a redakcii In vivo magazínu. Prajem príjemné čítanie. :-)
Zas je tu výročie revolúcie, ktorú nik nechce oslavovať. Niežeby neznamenala historický zlom, niežeby sa azda všetci chceli vrátiť do reálneho socializmu (to, ako sa hovorí, tí ľudia naozaj nechcú a tí, čo si naozaj myslia, že chcú, nevedia, čo to bolo).
K už zverejneným videám a článkom opisujúcim riadený úpadok bielych národov sa tematicky hodí video opisujúce zneužívanie alkoholu a propagáciu alkoholizmu na oslabenie sily národa a na dosiahnutie jeho úpadku, s cieľom konečného zničenia.
Video opisuje ruské reálie, takže je v ruskom jazyku a so slovenskými titulkami, ale je poučné a aktuálne aj pre nás.
Tetovací salony - zvláště v dnešní době je rozšířenou módou mít na svém těle tetování s různými motivy. Také mladí muži si často nechávají "zdobit" tělo pomocí jehly a barvy. Vojenští nadšenci mají často na rameni obrázky padáků, mečů a jiných vojenských rekvizit
No čím ďalej Multikulťo čítal, tým menej sa mu šach páčil. Biele figúrky proti čiernym - to je čistý rasizmus, no niečo strašné! S tým, treba niečo urobiť! Hm.... Ale čo? Tie figúrky musia byť niečím odlišné, aby každý hráč vedel, ktoré sú jeho... A vtom Multikulťovi v jeho bystrej vo veľkej Amerike za veľkou vodou vyštudovanej hlave skrsla skvostná myšlienka - nie sú dôležité výsledky, ale ich interpretácia. I vymyslel Multikulťo nové pravidlá, podľa ktorých sa bude súťažiť a budú sa uverejňovať výsledky šachových turnajov.
Aj keď v súčasnosti vzdelávanie nie je najakútnejší problém - mladí budú mať onedlho iné starosti, ako použiteľnosť diplomov - predsa len nasledujúce video je veľmi vydarené. Nie je totiž ani najmenej o vzdelávaní, ale o profile hodnôt celej bielej spoločnosti za posledných pár desaťročí.
Po svete prebehla vlna zhnusenia po správe, že nejaký americký zubár bol na poľovačke v Zimbabwe a zastrelil tam známeho a obľúbeného leva. Ten lev mal obojok s GPS, bol sledovaný vedcami, a mal, ako domáce zviera aj meno - Cecil.
Feminizmus vo svojej modernej forme začal pred sto rokmi, keď industrializácia prestala vyžadovať tvrdú prácu a začala potrebovať zručnú prácu. Predtým práca znamenala hodiny fyzickej námahy, teraz vyžadovala sedenie za stolom. Táto zmena umožnila, aby aj najslabšia žena pracovala.
Chcel by som upozorniť na zauíjmavé texty, ktoré začali vznikať na stránke amahara.cz, tento je viacmenej úvodný:
V minulém díle jsem okrajově zmínil důležitost dělení společenského a technologického vývoje, a konstatoval, že ten společenský již nějaký ten rok klesá strmě ke dnu. Tentokrát se budu věnovat právě kategoriím vývoje, pokroku apod.; a v komparaci s několika historickými modely prokážu rozklad sociálně-ekonomického systému Okcidentu.
Fascinující, jak je ta "demokracie" zkažená, pokrytecká a shnilá...
Skandinávie je už desítky let porobená muslimskými imigranty z Afriky, obrovská vlna násilné kriminality, masová vlna znásilnění a sexuálních vražd - ticho.
Masovým fenoménom sa stáva vývojový deficit: Žiaci základných škôl a mladiství, ktorí prichádzajú do mojej praxe, majú pohľad na svet na úrovni 16 mesačného dieťaťa. Nemajú žiadnu toleranciu frustrácie, žiadne vedomie o nesprávnosti, empatiu. Alebo sa neustále vnímajú ako obeť. A predovšetkým si myslia, že sa všetko bude točiť okolo nich a utíšenia ich potrieb.
Buzerantskí beneluxovia sa zas namiesto zaberania sa niečím podstatným venovali vytváraniu konfliktov a odvádzaniu pozornosti od skutočnej politiky smerom ku svoje psychopatickej agende.
Pol tisícky diskusných príspevkov, to sa len tak nevidí. Zvlášť k téme, ktorá je v zásade nudná a nezaujímavá - k vydaniu novej elementárnej knihy pre prvákov pod názvom Hupsov šlabikár. Dôvod diskusných vášní: niekto si dovolil povedať, že u psychicky zdravých dospelých príčetných ľudí nepatrí rozvod medzi udalosti, ktoré sú dobré a želateľné a trvá na tom, aby šesťročné deti nedostávali dávky pro-rozvodovej propagandy, navyše podprahovo v knihe, ktorá ich má naučiť písmenká.
Ako sa dalo predpokladať, po masívnej globálnej buznakampani, ktorá núti verejnosť povinne sa zapodievať intímnosťami sexuálne uchýlenej časti populácie, prichádza na rad ďalšia. Tento raz sa ide bojovať za "práva" tzv. polyamorikov.
V januári 2013 zavraždili adoptívni rodičia Shattovci v Texase trojročného Maxima Kuzmina. Dieťa, vyvezené z Ruska v roku 2012, jeho náhradná matka napchávala veľkými dávkami Risperdalu, používaného na liečbu schizofrénie u dospelých a nakoniec ho dobila na smrť.
John Martin, človek - milión, žil v rodnom Londýne v historickom bezvedomí spôsobenom mainstreamovým vzdelaním a štátnou propagandou. "Ach, aký som rád, že som Angličan. Príslušník národa, ktorý sa môže hrdiť veľkolepou históriou a skvelou súčasnosťou," pomyslel si občas. Až prišiel deň, keď sa tomuto dobrému človeku dostala do rúk kniha Dona Jordana a Michaela Walsha White Cargo. "Kde sú naše štátne (a verejné) školy," vykríkol s troma otáznikmi, keď ju dočítal. "Kde sú naše historické knihy? Prečo sa o tomto hovorí tak zriedkavo?" Ono sa o tom nehovorí prakticky vôbec. Dôkazom je skutočnosť, že predmetnú knihu si John Martin prečítal štyri roky po jej vydaní. Stalo sa tak v čase, keď sa Británia pripravovala na mocné oslavy svojej kráľovskej kontinuity okiadzaním starej tetky Betky.
Po detailných prípravách, riadených albánskym/ austronézskym psychopatom Hashimom Thacim podporovaným Západom, a súhlasnom stanovisku KFOR, že nebude do diania zasahovať, odštartovali 17. marca 2004 albánske hordy v Kosove etnické čistky.
Koncom júna 2009 v Bratislave, v budove starej Národnej rady, po tretí raz udeľovali Cenu Predsedu Národnej rady SR za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania. Odovzdávanie cien sa udialo v dôstojnom prostredí za účasti významných hostí. Lenže aj celkom mimo záujmu slovenských médií. Aké symptomatické!