Potravinový mäsový priemysel je industriálna krutosť.
Ja osobne tiež zjem aj mäso, ako píše Roland, spoločenská konvencia. Jem ryby aj kurence - občas. Ba, ak by to odo mňa chceli, som schopný zjesť aj ľudské mäso či krv - veď v tom nie je rozdiel, že. Alebo je?
Príroda beží na rôznych princípoch. Za prvé je množstvo ba väčšina druhov zvierat, ktoré mäso nejedia. Prečo by ho mala jesť práve mysliaca bytosť?
Rozum je zodpovednosť, rozum dáva moc ale rozumná bytosť by práve preto mala v prvom rade vedieť, že nemá zneužívať túto moc na vytvorenie priemyselného pekla.
Bohužial, masový chov a spotreba mäsa je spojený s krutosťou. Tá krutosť je objektívne jestvujúca psychologická entita, ktorá sa prejavuje. Priemyselné peklo pre zvieratá, priemyselné peklo pre ľudí. Masové zabíjanie zvierat, masové zabíjanie ľudí.
Žiadne racionálne dôvody pre to, aby to tak bolo, nie sú. Narkománia, zvyk? Aj alkoholizmus a iné narkománie sú zlo, chorobná slabosť - a zločin. "Ak to niekomu pomôže" - ak niekomu pomôže šťanie na ulici, tak nech to robí? Alebo ak niekomu pomôže jedenie ľudského mäsa - napríklad pri nejakých náboženských rituáloch - tak nech si ich zabíjajú a jedia?
Karnivor diety ako liek? Neverím.
Ale dobre, nech má právo človek jesť aj mäso - teda nie ľudí, ani nie vyšších cicavcov, najlepšie žiadnych cicavcov ... no dobre, ak si ich uloví, a/alebo, ak si ich sám podreže. Podreže, nožom, nech vidí, aké to je. Každý osobne, deti aspoň prítomné.
Prípadne - deťom sa zakazuje aj alkohol, aj iné veci, prečo nie aj mäso. Je to len narkotikum, nastavenie na škvarené mäso, tuk, od detstva sú tomu deti vystavené. Prečo by také otročenie zlozvyku malo byť legálne?
Potravinový reťazec nie je protiargument. To, že v prírode existuje nejaký potravinový reťazec, ešte automaticky neznamená, že súčasný priemyselný chov je „prirodzený“. Práve naopak — potravinový reťazec tak, ako prirodzene funguje v prírode, ukazuje, že to, čo ľudstvo robí na priemyselnej úrovni, je choré a neprirodzené.
Carnivore diéta je hovadina, typická „fad“ diéta priživovaná tupým internetom. Samozrejme, že ak niekto predtým jedol ultraspracovanú stravu plnú cukru, chémie a podobne, tak mu takáto zmena prinesie krátkodobý efekt. Ale to nie je dôkaz, že táto diéta niečo lieči — je to skôr ako prekrytie otvorenej rany, nie jej reálne hojenie. Áno, istá miniatúrna časť populácie, ktorá má autoimunitné ochorenia a veľa potravín nedokáže stráviť bez problémov, môže z toho krátkodobo profitovať — ale bude to na úkor iných vecí (viď krvné testy cholesterolu u ľudí, ktorí sa na toto dali). Carnivore influenceri sú ako plochozemci medzi dietármi.
Rovnako existuje aj zlá vegánska strava a debilita medzi vegánmi — viď popieranie toho, že treba suplementovať B12. Vegánska strava, kde sa dáva pozor na dostatok proteínu a dostatočné porcie, kde gró tvoria strukoviny a teplá strava (nie raw debilita), so suplementovaním B12 problém robiť nebude. Každý jeden vegán či ex-vegán, o ktorých viem a ktorí mali/majú problémy, ich mali/majú buď z niečoho iného, alebo preto, že to jednoducho robili/robia zle.
asi také jednoduché.
Celá príroda beží na princípe potravinového reťazca.
Praktické príklady potlačenia prejavov ťažkých chorôb pomocou karnivor diéty sú myslím zrejmé.
Takže - ak to niekomu pomôže - nech je mäsa koľko mu obličky dovolia.
Sója a spol. nebude asi riešením pre každého.
Aj keď vieme, že v Indii sú skupiny ľudí žijúce dlhodobo - generačne - bez mäsa.
Máme v rodine dokonca vegána - lebo veď mlieko/syr, tvaroh, srvátka - všetky potraviny kde sa toto spomenie v zložení/ je vykorisťovanie kráv, atď..
Ale neteší ma to vôbec - zdravotný stav povedal by som "zatiaľ udržateľný" - ale vitalita, energia, vytrvalosť - zlomok normálnej.
Mne stačí čoraz menej mäsa - radšej ryby /ako keby boli ryby zo sóje :-) / - ale jem ho a úplne by som sa ho asi dobrovoľne celkom nevzdal.
Ja to hovorím stále: mať empatiu k zvieratám je základným predpokladom na to, aby mal človek empatiu aj k ľuďom. Nedávno som pozeral jeden odporúčaný dokument o tom, v akom hrôzostrašnom stave sú nielen zvieratá na bitúnkoch, ale aj ľudia, ktorí tam pracujú. Je tam dialóg medzi otcom a synom — otec celý život pracoval na bitúnku a syn je vegán a aktivista za práva zvierat. Veľmi zaujímavé a odhaľujúce: https://www.youtube.com/watch?v=3qb-9Q0YhVA
Mnohí budú argumentovať tým, že jesť mäso je prirodzené a „tradícia“. Veď v pohode, nad kmeňom v Amazónii, ktorý si uloví kapybaru, nikto moralizovať nebude. Megapriemysel bitúnkov, mäsokombinátov, kožušinových či kožiarskych tovární však nemá historický precedens. Je to úplný opak prirodzenosti, rovnováhy a akejkoľvek „tradície“. A to je dôležité pochopiť. Má to brutálne devastačné následky na všetko — na životné prostredie, zvieratá aj ľudí. Dokonca aj ten posratý covid (a mnohé ďalšie zoonotické hnusoby) bol pravdepodobne dôsledkom toho, že holá opica nevie čo so sebou a masovo žerie to čo by nemala.
Osobne sa snažím minimalizovať konzumáciu mäsa, ako sa len dá, hoci úplne sa ho vzdať je ťažké — ani nie kvôli chuti (mne to úprimne ani veľmi nechutí), ale kvôli extrémnemu spoločenskému tlaku. Človek príde na narodeninovú oslavu alebo na sviatky k rodine či známym a vždy tam musí byť minimálne nejaký rezeň, šunka alebo vývar. No viniť jednotlivcov veľmi nedáva zmysel — toto je systémový problém. A obávam sa, že s rozmachom rôznych trendových "influencerských" a "wellness" debilít typu carnivore diet, sa to asi veľmi nezlepší.
kto dokáže tvrdiť, že je tam množstvo rýnskych dialektov ale žiadne turkické?
Jidiš je proste novotvar, jazyk, ktorým židia začali hovoriť až v Nemecku (v nemeckých oblastiach). O tom sa nedá pochybovať, že ? Nebudú predsa nemecky hovoriť v Taliansku, Francúzsku či Rusku, že.
Téma našej diskusie je to, odkial ich prišla väčšina do Nemecka a území pod nemeckým vplyvom. To je hlavná téma. Tá doba, odkedy začali hovoriť nemecky, tá doba je už pre bašu tému takmer nezaujímavá.
A aj židom ako Koestler pripadalo jasné, že väčšina židov prišla z východu. Akou rečou hovorili pred jidiš je nejasné. Dosť možno v bežnom živote používali slovanské jazyky (tak. ako lokálni židia na tých miestach dnes. Už vtedy stratili všetku turkickú slovnú zásobu. Podobne ako stratili svoju aramejčinu, hebrejčinu alebo čím hovorili v Levante.
Jidiš je to posledné, čo je v tejto problematike zaujímavé. Migrácia "židov" z východu je nepochybná, a ak by sme sa aj nedohodli na kvantite turkických génov v ich krvi, tak určite zo sebou brali turkickú krutú kultúru.
to hovoríš o vzrastoch populácie v novších časoch. Ale je uveriteľné, že by sa cudzo náboženské etniká z Levanty rozvíjali v stredoveku na divokom Východe? Celý čas, počas nájazdov Mongolov, Turkov a podobne? Ak by to boli potomci nejakého domáceho, zvyknutého etnika, tak áno - ale ľudia od brehov Stredomoria?
casto argumentuju, ze urodnu podu ziskali aj vysusenim mociarov, zamorenych komarmi, ktore prenasali malariu. Tu treba povedat, ze palestinci kvoli malarii zili vacsinou na kopcoch, ale po case, mozno kvoli narastu populacie by museli zist zcasti aj do nizsich oblasti, ak by sa podmienky zlepsili (dostupnosti liekov, dostupnejsia medicina od anglicanov), a mohli aj oni sami zacat vysusovat mociare. Ak by im niekto, napr. Katar nakupil polnohosp. techniku a zavlazovacie zariadenia, tak tiez to mohli zacat robit vo velkom, akurat by to zacali robit o 30-50 rokov neskor ako zidia
Navrh z 1946 bol:
z tychto 100% (ABCD) dostanu
Palestinci 66% v rozlohe
a kvalita v tom bola zastupena 0%.10% fialovej A, 43%.18% slabofialova B, 66%.46% oranzova C, 90%.26% slabooranzova D
Tie % znamenaju, ze palestinci dostali 0% z najurodnejsiej pody (fialovej), ktora tvori 10% rozlohy vsetkej polnohosp. pody, 43% z kategorie B, ktora tvori 18% polnohosp. pody...atd
Mozno skonstatovat, ze ak palestinci boli na pode A tak boli odsunuti, boli ciastne odsunuti z B, ponechali im iba cast B triedy, ktoru uz pravdepodbne uzivali, a dalej im bola pridelena hlavne C trieda, ktoru pravdepodobne vacsinou uz uzivali a zcasti mozno este nie a to iste plati pre triedu D.
Štúdia Palestíny pod tureckou vládou odhaľuje, že už na začiatku 18. storočia, dávno predtým, ako sa začali židovské nákupy pôdy a rozsiahla židovská imigrácia, sa postavenie palestínskeho fellahu (roľníka) začalo zhoršovať. Ťažké daňové bremeno, ktoré sa pridávalo k chronickej zadlženosti voči úžerníkom, nútilo rastúci počet farmárov, aby sa dostali pod ochranu bohatých mužov alebo moslimského náboženského nadačného fondu (Waqf), čo malo za následok, že boli nakoniec nútení vzdať sa svojho vlastníctva k pôde, ak nie svojho skutočného pobytu na nej a jej obrábania.
Až do prijatia tureckého zákona o katastri nehnuteľností v roku 1858 neexistovali žiadne oficiálne listiny, ktoré by potvrdzovali právne vlastníctvo človeka k pozemku; na preukázanie takéhoto vlastníctva stačila samotná tradícia – a zvyčajne sa tak aj stalo. A napriek tomu bola situácia palestínskych farmárov neistá, pretože medzi rodinami, klanmi a celými dedinami neustále prebiehali krvné pomsty, ako aj pravidelné vpády dravých beduínskych kmeňov, ako napríklad neslávne známy Ben Sakk’r, o ktorom H. B. Tristram (The Land of Israel: A Journal of Travels in Palestine, Society for Promoting Christian Knowledge, Londýn, 1865) napísal, že „dokážu zhromaždiť 1 000 jazdcov a vždy sa pripojiť k svojim bratom, keď je v pohybe nájazd alebo vojna. Svoje súčasné majetky získali postupne a vo veľkej miere vyhnaním felahínov (roľníkov), zničením ich dedín a premenou ich bohatých obilných polí na pastviny.“ (s. 488.)
Tristam ďalej predstavuje pozoruhodný a veľmi odhaľujúci opis podmienok v Palestíne na oboch stranách rieky Jordán v polovici 19. storočia – opis, ktorý vyvracia arabské tvrdenie o pokojnom, normálne sa rozvíjajúcom palestínskom vidieckom hospodárstve, ktoré bolo údajne narušené židovskou imigráciou a osídlením.
Pred niekoľkými rokmi bol celý Ghor v rukách feláhov a veľká časť z neho sa pestovala na obilie. Teraz je celý v rukách beduínov, ktorí sa vyhýbajú akémukoľvek poľnohospodárstvu, okrem niekoľkých miest, ktoré tu a tam obrábajú ich otroci; a s beduínmi prichádza bezprávie a vykorenenie všetkej tureckej autority. Na východnej strane sa teraz neuznáva žiadna vláda; a pokiaľ Porta nebude konať s väčšou pevnosťou a opatrnosťou, ako je jej zvykom... Palestína bude spustošená a odovzdaná nomádom.
To isté sa teraz deje na planine Sharon, kde na severe aj na juhu pôda prestáva byť obrábaná a celé dediny rýchlo miznú z povrchu zemského. Od roku 1838 bolo takto z mapy vymazaných nie menej ako 20 dedín a stacionárne obyvateľstvo vyhubené. Beduíni veľmi rýchlo zasahujú všade, kde sa dá jazdiť na koni; a vláda je úplne bezmocná odolať im alebo brániť svojich poddaných. (s. 490)
Pokiaľ ide o opisy iných častí krajiny, vďačíme za správu Kráľovskej komisie Palestíny z roku 1937 – hoci pre nedostatok miesta môžeme citovať len tie najstručnejšie pasáže. V kapitole 9, odseku 43 správa cituje svedectvo o stave Prímorskej nížiny v roku 1913:
Cesta vedúca z Gazy na sever bola len letnou cestou vhodnou na prepravu ťavami a vozmi... žiadne pomarančové háje, sady ani vinice neboli vidieť, až kým sa človek nedostal do dediny Yabna... Ani v jednej dedine v celej tejto oblasti sa voda nepoužívala na zavlažovanie... Domy boli celé z hliny. Nikde nebolo vidieť žiadne okná... Používané pluhy boli drevené... Výnosy boli veľmi nízke... Hygienické podmienky v dedine boli hrozné. Školy neexistovali... Miera detskej úmrtnosti bola veľmi vysoká...
Oblasť severne od Jaffy... pozostávala z dvoch odlišných častí... Východná časť, smerom k kopcom, sa kultúrne podobala oblasti Gaza-Jaffa... Západná časť, smerom k moru, bola takmer púšťou... Dedín v tejto oblasti bolo málo a riedko osídlených. Po oblasti bolo roztrúsených mnoho ruín dedín, pretože kvôli rozšíreniu malárie mnohé dediny opustili ich obyvatelia.
Hulehská kotlina pod sýrskou hranicou je opísaná ako „zahŕňajúca množstvo arabských dedín a rozsiahly papyrusový močiar, ktorý sa vlieva na juh do jazera Hule... trojuholníkový pás zeme s rozlohou približne 44 štvorcových míľ... Táto oblasť je zavlažovaná veľmi chaotickým spôsobom sieťou malých, primitívnych kanálov. V dôsledku nadmerného zavlažovania je teraz najviac maláriou postihnutou oblasťou v celej Palestíne. Mohla by sa stať jednou z najúrodnejších.“
Pokiaľ ide o ďalší región v Palestíne – oblasť Beisan (Beit Shean) – citujeme zo správy pána Lewisa Frencha, riaditeľa rozvoja vymenovaného britskou vládou v roku 1931:
Našli sme ju obývanú feláhmi, ktorí žili v hlinených chatrčiach a ťažko trpeli rozšírenou maláriou... Veľké plochy ich pôdy boli neobrábané a pokryté burinou. Neboli tam žiadne stromy, žiadna zelenina. Feláhini, ak sami neboli zlodejmi dobytka, boli vždy pripravení poskytnúť útočisko týmto a iným zločincom. Jednotlivé obrábané pozemky každoročne menili majiteľa. Verejná bezpečnosť bola slabá a údelom feláhov bolo striedanie drancovania a vydierania zo strany ich susedov, beduínov.
Toto bol teda obraz Palestíny v posledných desaťročiach 19. storočia a až do prvej svetovej vojny: krajina, ktorá bola prevažne púštna, s nomádmi, ktorí neustále zasahovali do osídlených oblastí a jej farmárov; nedostatok základných zariadení a vybavenia; roľníci utápajúci sa v chudobe, nevedomosti a chorobách, zaťažení dlhmi (úrokové sadzby niekedy dosahovali až 60 percent) a ohrozovaní bojovnými nomádmi alebo susednými klanmi. Výsledkom bolo rastúce zanedbávanie pôdy a útek z dedín, s rastúcou koncentráciou pôdy v rukách malého počtu veľkých vlastníkov pôdy, ktorí často sídlili v takých vzdialených arabských hlavných mestách, ako sú Bejrút a Damask, Káhira a Kuvajt. Inými slovami, tu existoval sociálny a ekonomický poriadok, ktorý mal všetky znaky stredovekej feudálnej spoločnosti.
Kto zbavil palestínskeho roľníka majetku?
Palestínsky roľník bol skutočne zbavený majetku, ale jeho arabskými spoluobčanmi: miestnym šejkom a dedinskými staršími, vládnym vyberačom daní, obchodníkmi a úžerníkmi; a keď bol nájomcom-roľníkom (ako to zvyčajne bývalo), aj neprítomným vlastníkom. V čase, keď bola sezónna úroda rozdelená medzi všetkých týchto ľudí, pre neho a jeho rodinu zostalo len málo, ak vôbec niečo, a na splatenie starých dlhov sa zvyčajne museli vytvoriť nové dlhy. Potom prišli beduíni a vzali si svoj „podiel“ alebo úplne vyhnali nešťastného feláha z pôdy.
Toto bol „normálny“ priebeh udalostí v Palestíne v 19. storočí. Narušil ho príchod židovského priekopníckeho podniku, ktorý znamenal koniec tohto stredovekého feudálneho systému. Židia tak zohrali objektívnu revolučnú úlohu. Niet divu, že to vyvolalo hnev a aktívny odpor arabských šejkov, neprítomných vlastníkov pôdy, úžerníkov a beduínskych banditov.
Arabské dobytie krajiny prišlo štyri roky po Mohamedovej smrti (632) a trvalo viac ako štyri storočia, pričom kalifovia vládli najprv z Damasku, potom z Bagdadu a Egypta. Na začiatku islamskej vlády sa obnovilo židovské osídlenie v Jeruzaleme a židovskej komunite bolo udelené povolenie žiť pod „ochranou“, čo bol zvyčajný status nemoslimov pod islamskou vládou, ktorý chránil ich životy, majetok a slobodu vierovyznania výmenou za platenie špeciálnych daní z hlavy a pozemkov.
Následné zavedenie obmedzení voči nemoslimom (717) však ovplyvnilo verejné správanie Židov, ako aj ich náboženské obrady a právne postavenie. Uvalenie vysokých daní na poľnohospodársku pôdu prinútilo mnohých presťahovať sa z vidieckych oblastí do miest, kde sa ich situácia sotva zlepšila, zatiaľ čo rastúca sociálna a ekonomická diskriminácia prinútila mnohých Židov opustiť krajinu. Do konca 11. storočia sa židovská komunita v krajine značne zmenšila a stratila časť svojej organizačnej a náboženskej súdržnosti.
porovnaj si to aj narastom poctu palestincov po prichode britskych a zidovskych lekarov na zaciatku 20st
Za 150 rokov z 400-900k na aspon 5mio ak odratame prichod 1-2 mio z okolitych arab. statov po 1sv vojne
ako to presne myslis odkial sa vzali?
za 500-1000 rokov sa dokaze aj mensia komunita 20-50k namnozit na miliony. Zidov tu bolo 10-12mio.
Porovnaj si to s ciganmi, rovanky pripad, tiez ich je mozno 5-10mio, a to boli mozno viac obmedzovani ako zidia.
ale jazyk a prebrate slova v nom mozu sluzit ako priamy (alebo aspon nepriamy) dokaz, potvrdenie toho, ktorou trasou prisli zidia do europy. A trasa prichodu hrala dolezitu rolu v Koestlerovej hypoteze.
A my tu mame na jednej strane silnu pritomnost rynskeho dialektu v jiddish a na druhej strane nezvykle male mnozstvo turkicky slov.
Preco sa nezbavili aj priblbleho rynskeho dialektu a nepresli uplne na stand. nemcinu v 19st?
Zostavil výskumný tím Anglo-amerického vyšetrovacieho výboru v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva, pôdy, zavlažovania a štatistiky palestínskej vlády.
1. PÔDA VYSOKEJ KVALITY. rovinatá alebo mierne zvlnená, s úrodnými pôdami a dostatočným zásobovaním vodou.
Prevládajúce využitie = Intenzívne pestovanie citrusov, krmovín a zeleniny
2. DOBRÁ PÔDA s hlinitými pôdami, podobná ako v (1), ale s nižšími zrážkami
= Citrusy, obilniny a zelenina.
3. DOBRÁ PÔDA s hlbokými aluviálnymi vrstvami vhodnými pre širokú škálu plodín a tam, kde je zavlažovanie dostupné pre intenzívne poľnohospodárstvo
= Obilniny, krmivá a listnaté ovocie
B. PÔDA STREDNEJ KVALITY (ORANZOVA)
4. VRCHOVINY VÁPENCA. so strmými a terasovitými svahmi, veľmi plytkou pôdou a
skalnými výbežkami, s úsekmi hlbších pôd v údoliach
= Obilniny, olivy, vinič a listnaté ovocie
5. VRCHOVINY (SLABOORANZOVA). podobné ako (4), ale s viac holými skalami, strmšími svahmi a menej obrábateľnou pôdou
= Obilniny, olivy, vinič a listnaté ovocie
6. POLOPÚŠTNA NÍŽINA s dobrými sprašovými pôdami, ale pestovanie obmedzené nízkymi a veľmi premenlivými zrážkami
= Jačmeň, pšenica a melóny
C. PÔDA ZLEJ KVALITY (ZLTA)
7. NÍŽINY s obmedzenými sezónnymi plodinami a pastvou; čiastočne rozbitá pôda a čiastočne vysoko slaná pôda a rozsiahle zavlažované plochy obrábateľnej pôdy, ak je zavlažovaná
= Sezónne pastviny s miestami zavlažovania na priaznivých miestach
8. SUCHÉ ERODOVANÉ KOPCE.
(a) Severný pás s dostatočnou vlhkosťou pre obrábané plochy tam, kde je dostatok pôdy
= Sezónne pasenie a miesta obrábania
b) Divočina s veľmi suchými podmienkami
= Obmedzené sezónne spásanie
9. POBREŽNÉ PIESOČNÉ DUNY
10. JUŽNÁ PÚŠŤ ALEBO NEGEB, hlboko erodované vrchoviny a južná riftová priekopa
= Púšť s málo obrábanými plochami iba vtedy, keď je dostatok zrážok
Pôda ////// = nezavlažovaná, dobre situovaná pre vodu (pre dodavky vody aka zavlazovanie)
sa tu pred par mesiacmi bavili o izr-pal konflikte v 1946, vzniku izraela, tak si urobil taku analyzu - nasiel som podrobnu britsku mapu bonity pody v palestine, (bolo tam 4-5 stupnov bonity, od velmi urodnej pri pobrezi vhodnej aj na pestovanie ovocia (co bol vyznamny exportny artikel), potom vhodnej na plodiny, menej vhodnej na plodiny - psenicu atd, dalej pastivny lepsie a slabsie a nakonie pust) jej rozdelenie medzi zidov a palestincov v navrhu od osn, prekryl som to s mapou navrhu na administrativneho rozdelenia, odmeral a odhadol kolko % z jednotlivych bonit dostalo to ktore etnikum, vyslo mi, ze zidia ziskali celkovo lepsiu podu, ale nie moc, dajme tomu 60:40 alebo 55:45 v ich prospech. Z tej najurodnejsej dostali o nieco viac, palestinci mali naopak viac pastvin a zidia dostali takmer celu pustnu oblast. Jedni aj druhy by sa uzivli.
toponymá sú, ale toponymá zostávajú na mieste, že. Teda v južnom Rusku.
Tie pôžičky, čo uvádzaš sú pôžičky 1. z baltských jazykov, alebo 2. zo slovanských jazkov. Ani jedna nie je z "pruštiny", pretože to si nik z jazykovedcov nedovolí povedať. Podobne sú v jidiš pôžičky z iných jazykov a - čuduj sa svete, žiadna nie je z "chazarštiny" (opakujem, rovnako, ako v nemčine žiadna nie je "pruštiny").
.
Koestler, píšeš: "Dospel by pravdepodbne k tomu, ze jiddish sa zacal vytvarat v poryni"
Ale on predsa urobil analýzu a dospel k opačnému názoru. Na základe čoho si ty myslíš, že to mal urobiť lepšie?
On dobre poznal pomery. A v podstate aj my poznáme pomery východnej Európy.
V každom prípade sa ale jidiš tvorila v nemecklom prostredí, to hej, veď je to nemčina. Ale "nemecké prostredie", mocenské aj ekonomické, siahalo ďaleko na východ, už stáročia.
.
Ja by som tiež neveril, že sa z Chazárie vela zachovalo, al keďže je dosť doložené, že väčšina Židov pochádza z východnej Európy a Ruska, tak sa pýtam, odkiaľ sa vzali? Prišli SEM robiť obchody? Z Palestíny? Toľkí? A tu sa im tak dobre darilo, medzi dosť divokými cudzími etnikami? V miestach, kadial sa prehnali ešte aj potom mongolské a turecké nájazdy, A židia z Palestíny si v tomto prostredí labužili?
Nie.
Podobne americkí Mormoni - tí sú údajný ten stratený 13. kmeň židovský, nie? Ale to nik neberie vážne, ich židovský pôvod. Podobne nemožno brať vážne palestínsky-židovský pôvod východoeurópskych židov. Proste sa (nedokonale) prebralo to náboženstvo - a to je všetko.
V iných náboženstvách je to bežná, akceptovaná vec - len na židovstvo to z nejakého neznámeho dôvodu neplatí? :-)
.
"Celkovo v tomto izr-pal konflikte som skor smeroval k tomu, ze askenazi su aspon na 50% semiti a maju teda nejake moralne pravo vratit do izraela odkial ich arabi vytlacili".
Poznáme tento postoj, je v tom aj taká tá predstava, že tam odídu a bude pokoj. Lenže to sa nestane. A za prvé, proste nech by mali tu ktokoľvek akékoľveg gény či náboženstvo, nemá žiadne, ani morálne "právo" niekam sa "vracať. To sú obyčajné križiacke výpravy.
Ale aj ak by sa to dialo inak, nejak mierovo, ekonomicky, tak by to možno fungovalo, ale nemožno hovoriť o "práve". O práve by som hovoril v pripade status qou, teda udržať nejakú súčasnú situáciu, ale nie o "návrate" - teda rozvracaní aktuálneho pokoja. Aj mierová imigrácia a menenie pomerov je vždy, naozaj vždy nebezpečná. Aj keď prichádzajú nejakí bohatí a "civilizovaní" ľudia, aj tak je to pre domácich prevažne nebezpečenstvo.
Ja som Koestelrovu tézu nikdy moc nepoužíval a ani neprijímal, nepovažoval som ju za podstatnú a pre mňa zaujímavú. Ale práve keď sa človek nad ňou zamyslí, tak by mnohým ľuďom moha pomôcť pochopiť realitu. Pretože tá beštialita je nevítaná. To prekonáva aj domáce asýrske či aké historické krutosti. To nie je ani z Porýnia, to je z turkicko-mongolských stepí. Ešte aj tie známe starozákonné tam popísané genocídy boli v reále asi humánnejšie, ako toto.
Koestler staval svoje tézy na viacerých veciach, nielen na jazyku. Jazyk je tá najmenej dokazujúca vec v pôvode. Dnes napríklad celý juh hovorí románskymi jazykmi pochádzajúcimi z latinčiny. Čo to dokazuje o ich pôvode? Dohromady nič.
okrem toho, jidish nebol výhradný jazyk židov. Naopak, dá sa povedať, že hovorili lokálnymi jazykmi , aj doma, rovnako ako kresťania hovorili svojimi jazykmi a málokto ovládal hebrejčinu či latinčinu. Jidiš stúpila do povedomia po tom, ako sa aj nemčina stala jazykom s autoritou v strednej a východnej Európe. Ale vonkoncom nemusí byť pravda, že jidišom hovorili všetky tie rozptýlené židovské etniká na východe .
Jidiš bol aj v Izraeli rýchlo a bezbolestne opustený, zrejme ho nika až tak nepovažoval za nejaký naozaj všeobecne "židovský" jazyk.
My tu všeobecne dávame dôraz na reákne dôkazy - teda gény a mocenské reality. Jazyk je často to posledné, čo svedčí o pôvode etnika.
ze by si postgradualne studoval jazykovedu a tvoj prof. by ti dal za ulohu napisat pracu o povode jiddish alebo celkovo ashkenzi etnika. Nezameral by si sa na analyzu jazyka jiddish hlbsie ako to urobil Koestler?
Ak uz aj neostanu ziadne slova z bezneho zivota, tak casto ostanu aspon toponyma.
Ale par slov
Prusi prebrali nejake bezne slova, aj baltske aj slovanske slova
Pruska Nemcina vs Baltske slova (litovske) vs standard nemcina
Pruska nemcina vs slovanske slova
Kretscham - krcma - Kneipe, Gasthaus, Taverne
Gurke - ogurek, - na zapade nemecka pouzivali Kukurem (z latinciny)
Quark - twarog
Koestler bol mad. zid, poznal jiddish, mohol urobit lepsiu analyzu jiddish ako my tu. Dospel by pravdepodbne k tomu, ze jiddish sa zacal vytvarat v poryni a teda ze zidia prisli aj z talianska a v askenazi bude pritomny silny semitsky prvok.
Ale nie som celkovo proti jeho teorii.
Ak by na judaizmus konvertovala iba vyssia vrstva (co je najpravdepodbnejsie) a potom sa rozhodli, ze sa asimiluju so zidmi a pritom zametu po sebe stopy, tak tym by sa dala vysvetlit nepritomnost chazarskych slov.
Co som sa docital, chazarska elita udajne praktivala babylonsku ciernu magiu, zabija ludi, ktori prechadzali ich uzemim, preberali ich identitu, postvali proti sebe Ruskych a byzatskych vladcov, ktori im dali na vyber - konvertovat na nieco..
Takze, akoby boli donuteni alebo im instikt hovoril zmiznut z oci, utiahnut sa do ilegality.
Celkovo v tomto izr-pal konflikte som skor smeroval k tomu, ze askenazi su aspon na 50% semiti a maju teda nejake moralne pravo vratit do izraela odkial ich arabi vytlacili. Druha vec ako to tam teraz prebieha.
Arabi su tiez semiti a tiez sa s nikym neparali. Ich nabozenstvo je voci inym etnikam 3x agresivnejsie.
Rozmyslanie je najcennejsie co mas, tak asi uplne nestoji prijimat vsetko bez hlbsieho rozmyslania.
Preto tu obcas odmietnem aj rusku takticku propagandu, nie strategicku (kazdy ma zcasti pravdu na svojej strane).
Potravinový mäsový priemysel je industriálna krutosť.
Ja osobne tiež zjem aj mäso, ako píše Roland, spoločenská konvencia. Jem ryby aj kurence - občas. Ba, ak by to odo mňa chceli, som schopný zjesť aj ľudské mäso či krv - veď v tom nie je rozdiel, že. Alebo je?
Príroda beží na rôznych princípoch. Za prvé je množstvo ba väčšina druhov zvierat, ktoré mäso nejedia. Prečo by ho mala jesť práve mysliaca bytosť?
Rozum je zodpovednosť, rozum dáva moc ale rozumná bytosť by práve preto mala v prvom rade vedieť, že nemá zneužívať túto moc na vytvorenie priemyselného pekla.
Bohužial, masový chov a spotreba mäsa je spojený s krutosťou. Tá krutosť je objektívne jestvujúca psychologická entita, ktorá sa prejavuje. Priemyselné peklo pre zvieratá, priemyselné peklo pre ľudí. Masové zabíjanie zvierat, masové zabíjanie ľudí.
Žiadne racionálne dôvody pre to, aby to tak bolo, nie sú. Narkománia, zvyk? Aj alkoholizmus a iné narkománie sú zlo, chorobná slabosť - a zločin. "Ak to niekomu pomôže" - ak niekomu pomôže šťanie na ulici, tak nech to robí? Alebo ak niekomu pomôže jedenie ľudského mäsa - napríklad pri nejakých náboženských rituáloch - tak nech si ich zabíjajú a jedia?
Karnivor diety ako liek? Neverím.
Ale dobre, nech má právo človek jesť aj mäso - teda nie ľudí, ani nie vyšších cicavcov, najlepšie žiadnych cicavcov ... no dobre, ak si ich uloví, a/alebo, ak si ich sám podreže. Podreže, nožom, nech vidí, aké to je. Každý osobne, deti aspoň prítomné.
Prípadne - deťom sa zakazuje aj alkohol, aj iné veci, prečo nie aj mäso. Je to len narkotikum, nastavenie na škvarené mäso, tuk, od detstva sú tomu deti vystavené. Prečo by také otročenie zlozvyku malo byť legálne?
Potravinový reťazec nie je protiargument. To, že v prírode existuje nejaký potravinový reťazec, ešte automaticky neznamená, že súčasný priemyselný chov je „prirodzený“. Práve naopak — potravinový reťazec tak, ako prirodzene funguje v prírode, ukazuje, že to, čo ľudstvo robí na priemyselnej úrovni, je choré a neprirodzené.
Carnivore diéta je hovadina, typická „fad“ diéta priživovaná tupým internetom. Samozrejme, že ak niekto predtým jedol ultraspracovanú stravu plnú cukru, chémie a podobne, tak mu takáto zmena prinesie krátkodobý efekt. Ale to nie je dôkaz, že táto diéta niečo lieči — je to skôr ako prekrytie otvorenej rany, nie jej reálne hojenie. Áno, istá miniatúrna časť populácie, ktorá má autoimunitné ochorenia a veľa potravín nedokáže stráviť bez problémov, môže z toho krátkodobo profitovať — ale bude to na úkor iných vecí (viď krvné testy cholesterolu u ľudí, ktorí sa na toto dali). Carnivore influenceri sú ako plochozemci medzi dietármi.
Rovnako existuje aj zlá vegánska strava a debilita medzi vegánmi — viď popieranie toho, že treba suplementovať B12. Vegánska strava, kde sa dáva pozor na dostatok proteínu a dostatočné porcie, kde gró tvoria strukoviny a teplá strava (nie raw debilita), so suplementovaním B12 problém robiť nebude. Každý jeden vegán či ex-vegán, o ktorých viem a ktorí mali/majú problémy, ich mali/majú buď z niečoho iného, alebo preto, že to jednoducho robili/robia zle.
asi také jednoduché.
Celá príroda beží na princípe potravinového reťazca.
Praktické príklady potlačenia prejavov ťažkých chorôb pomocou karnivor diéty sú myslím zrejmé.
Takže - ak to niekomu pomôže - nech je mäsa koľko mu obličky dovolia.
Sója a spol. nebude asi riešením pre každého.
Aj keď vieme, že v Indii sú skupiny ľudí žijúce dlhodobo - generačne - bez mäsa.
Máme v rodine dokonca vegána - lebo veď mlieko/syr, tvaroh, srvátka - všetky potraviny kde sa toto spomenie v zložení/ je vykorisťovanie kráv, atď..
Ale neteší ma to vôbec - zdravotný stav povedal by som "zatiaľ udržateľný" - ale vitalita, energia, vytrvalosť - zlomok normálnej.
Mne stačí čoraz menej mäsa - radšej ryby /ako keby boli ryby zo sóje :-) / - ale jem ho a úplne by som sa ho asi dobrovoľne celkom nevzdal.
Ja to hovorím stále: mať empatiu k zvieratám je základným predpokladom na to, aby mal človek empatiu aj k ľuďom. Nedávno som pozeral jeden odporúčaný dokument o tom, v akom hrôzostrašnom stave sú nielen zvieratá na bitúnkoch, ale aj ľudia, ktorí tam pracujú. Je tam dialóg medzi otcom a synom — otec celý život pracoval na bitúnku a syn je vegán a aktivista za práva zvierat. Veľmi zaujímavé a odhaľujúce:
https://www.youtube.com/watch?v=3qb-9Q0YhVA
Mnohí budú argumentovať tým, že jesť mäso je prirodzené a „tradícia“. Veď v pohode, nad kmeňom v Amazónii, ktorý si uloví kapybaru, nikto moralizovať nebude. Megapriemysel bitúnkov, mäsokombinátov, kožušinových či kožiarskych tovární však nemá historický precedens. Je to úplný opak prirodzenosti, rovnováhy a akejkoľvek „tradície“. A to je dôležité pochopiť. Má to brutálne devastačné následky na všetko — na životné prostredie, zvieratá aj ľudí. Dokonca aj ten posratý covid (a mnohé ďalšie zoonotické hnusoby) bol pravdepodobne dôsledkom toho, že holá opica nevie čo so sebou a masovo žerie to čo by nemala.
Osobne sa snažím minimalizovať konzumáciu mäsa, ako sa len dá, hoci úplne sa ho vzdať je ťažké — ani nie kvôli chuti (mne to úprimne ani veľmi nechutí), ale kvôli extrémnemu spoločenskému tlaku. Človek príde na narodeninovú oslavu alebo na sviatky k rodine či známym a vždy tam musí byť minimálne nejaký rezeň, šunka alebo vývar. No viniť jednotlivcov veľmi nedáva zmysel — toto je systémový problém. A obávam sa, že s rozmachom rôznych trendových "influencerských" a "wellness" debilít typu carnivore diet, sa to asi veľmi nezlepší.
kto dokáže tvrdiť, že je tam množstvo rýnskych dialektov ale žiadne turkické?
Jidiš je proste novotvar, jazyk, ktorým židia začali hovoriť až v Nemecku (v nemeckých oblastiach). O tom sa nedá pochybovať, že ? Nebudú predsa nemecky hovoriť v Taliansku, Francúzsku či Rusku, že.
Téma našej diskusie je to, odkial ich prišla väčšina do Nemecka a území pod nemeckým vplyvom. To je hlavná téma. Tá doba, odkedy začali hovoriť nemecky, tá doba je už pre bašu tému takmer nezaujímavá.
A aj židom ako Koestler pripadalo jasné, že väčšina židov prišla z východu. Akou rečou hovorili pred jidiš je nejasné. Dosť možno v bežnom živote používali slovanské jazyky (tak. ako lokálni židia na tých miestach dnes. Už vtedy stratili všetku turkickú slovnú zásobu. Podobne ako stratili svoju aramejčinu, hebrejčinu alebo čím hovorili v Levante.
Jidiš je to posledné, čo je v tejto problematike zaujímavé. Migrácia "židov" z východu je nepochybná, a ak by sme sa aj nedohodli na kvantite turkických génov v ich krvi, tak určite zo sebou brali turkickú krutú kultúru.
to hovoríš o vzrastoch populácie v novších časoch. Ale je uveriteľné, že by sa cudzo náboženské etniká z Levanty rozvíjali v stredoveku na divokom Východe? Celý čas, počas nájazdov Mongolov, Turkov a podobne? Ak by to boli potomci nejakého domáceho, zvyknutého etnika, tak áno - ale ľudia od brehov Stredomoria?
na splachnutie
Oranssi Pazuzu - Mestarin kynsi
https://www.youtube.com/watch?v=yshzL4Hf-Wc
ORANSSI PAZUZU - Muuntautuja
https://www.youtube.com/watch?v=ptWbrHlufCY
GUTS (Finland) - Decay (skip 1.)
https://www.youtube.com/watch?v=QlzkVKIMWMo
Sweden
Carnage - Dark Recollections (Full Album) (skip 1)
https://www.youtube.com/watch?v=41eFRyDdFd4
casto argumentuju, ze urodnu podu ziskali aj vysusenim mociarov, zamorenych komarmi, ktore prenasali malariu. Tu treba povedat, ze palestinci kvoli malarii zili vacsinou na kopcoch, ale po case, mozno kvoli narastu populacie by museli zist zcasti aj do nizsich oblasti, ak by sa podmienky zlepsili (dostupnosti liekov, dostupnejsia medicina od anglicanov), a mohli aj oni sami zacat vysusovat mociare. Ak by im niekto, napr. Katar nakupil polnohosp. techniku a zavlazovacie zariadenia, tak tiez to mohli zacat robit vo velkom, akurat by to zacali robit o 30-50 rokov neskor ako zidia
Navrh z 1946 bol:
z tychto 100% (ABCD) dostanu
Palestinci 66% v rozlohe
a kvalita v tom bola zastupena 0%.10% fialovej A, 43%.18% slabofialova B, 66%.46% oranzova C, 90%.26% slabooranzova D
Tie % znamenaju, ze palestinci dostali 0% z najurodnejsiej pody (fialovej), ktora tvori 10% rozlohy vsetkej polnohosp. pody, 43% z kategorie B, ktora tvori 18% polnohosp. pody...atd
Mozno skonstatovat, ze ak palestinci boli na pode A tak boli odsunuti, boli ciastne odsunuti z B, ponechali im iba cast B triedy, ktoru uz pravdepodbne uzivali, a dalej im bola pridelena hlavne C trieda, ktoru pravdepodobne vacsinou uz uzivali a zcasti mozno este nie a to iste plati pre triedu D.
Podmienky v Palestíne pred rokom 1948
Štúdia Palestíny pod tureckou vládou odhaľuje, že už na začiatku 18. storočia, dávno predtým, ako sa začali židovské nákupy pôdy a rozsiahla židovská imigrácia, sa postavenie palestínskeho fellahu (roľníka) začalo zhoršovať. Ťažké daňové bremeno, ktoré sa pridávalo k chronickej zadlženosti voči úžerníkom, nútilo rastúci počet farmárov, aby sa dostali pod ochranu bohatých mužov alebo moslimského náboženského nadačného fondu (Waqf), čo malo za následok, že boli nakoniec nútení vzdať sa svojho vlastníctva k pôde, ak nie svojho skutočného pobytu na nej a jej obrábania.
Až do prijatia tureckého zákona o katastri nehnuteľností v roku 1858 neexistovali žiadne oficiálne listiny, ktoré by potvrdzovali právne vlastníctvo človeka k pozemku; na preukázanie takéhoto vlastníctva stačila samotná tradícia – a zvyčajne sa tak aj stalo. A napriek tomu bola situácia palestínskych farmárov neistá, pretože medzi rodinami, klanmi a celými dedinami neustále prebiehali krvné pomsty, ako aj pravidelné vpády dravých beduínskych kmeňov, ako napríklad neslávne známy Ben Sakk’r, o ktorom H. B. Tristram (The Land of Israel: A Journal of Travels in Palestine, Society for Promoting Christian Knowledge, Londýn, 1865) napísal, že „dokážu zhromaždiť 1 000 jazdcov a vždy sa pripojiť k svojim bratom, keď je v pohybe nájazd alebo vojna. Svoje súčasné majetky získali postupne a vo veľkej miere vyhnaním felahínov (roľníkov), zničením ich dedín a premenou ich bohatých obilných polí na pastviny.“ (s. 488.)
Tristam ďalej predstavuje pozoruhodný a veľmi odhaľujúci opis podmienok v Palestíne na oboch stranách rieky Jordán v polovici 19. storočia – opis, ktorý vyvracia arabské tvrdenie o pokojnom, normálne sa rozvíjajúcom palestínskom vidieckom hospodárstve, ktoré bolo údajne narušené židovskou imigráciou a osídlením.
Pred niekoľkými rokmi bol celý Ghor v rukách feláhov a veľká časť z neho sa pestovala na obilie. Teraz je celý v rukách beduínov, ktorí sa vyhýbajú akémukoľvek poľnohospodárstvu, okrem niekoľkých miest, ktoré tu a tam obrábajú ich otroci; a s beduínmi prichádza bezprávie a vykorenenie všetkej tureckej autority. Na východnej strane sa teraz neuznáva žiadna vláda; a pokiaľ Porta nebude konať s väčšou pevnosťou a opatrnosťou, ako je jej zvykom... Palestína bude spustošená a odovzdaná nomádom.
To isté sa teraz deje na planine Sharon, kde na severe aj na juhu pôda prestáva byť obrábaná a celé dediny rýchlo miznú z povrchu zemského. Od roku 1838 bolo takto z mapy vymazaných nie menej ako 20 dedín a stacionárne obyvateľstvo vyhubené. Beduíni veľmi rýchlo zasahujú všade, kde sa dá jazdiť na koni; a vláda je úplne bezmocná odolať im alebo brániť svojich poddaných. (s. 490)
Pokiaľ ide o opisy iných častí krajiny, vďačíme za správu Kráľovskej komisie Palestíny z roku 1937 – hoci pre nedostatok miesta môžeme citovať len tie najstručnejšie pasáže. V kapitole 9, odseku 43 správa cituje svedectvo o stave Prímorskej nížiny v roku 1913:
Cesta vedúca z Gazy na sever bola len letnou cestou vhodnou na prepravu ťavami a vozmi... žiadne pomarančové háje, sady ani vinice neboli vidieť, až kým sa človek nedostal do dediny Yabna... Ani v jednej dedine v celej tejto oblasti sa voda nepoužívala na zavlažovanie... Domy boli celé z hliny. Nikde nebolo vidieť žiadne okná... Používané pluhy boli drevené... Výnosy boli veľmi nízke... Hygienické podmienky v dedine boli hrozné. Školy neexistovali... Miera detskej úmrtnosti bola veľmi vysoká...
Oblasť severne od Jaffy... pozostávala z dvoch odlišných častí... Východná časť, smerom k kopcom, sa kultúrne podobala oblasti Gaza-Jaffa... Západná časť, smerom k moru, bola takmer púšťou... Dedín v tejto oblasti bolo málo a riedko osídlených. Po oblasti bolo roztrúsených mnoho ruín dedín, pretože kvôli rozšíreniu malárie mnohé dediny opustili ich obyvatelia.
Hulehská kotlina pod sýrskou hranicou je opísaná ako „zahŕňajúca množstvo arabských dedín a rozsiahly papyrusový močiar, ktorý sa vlieva na juh do jazera Hule... trojuholníkový pás zeme s rozlohou približne 44 štvorcových míľ... Táto oblasť je zavlažovaná veľmi chaotickým spôsobom sieťou malých, primitívnych kanálov. V dôsledku nadmerného zavlažovania je teraz najviac maláriou postihnutou oblasťou v celej Palestíne. Mohla by sa stať jednou z najúrodnejších.“
Pokiaľ ide o ďalší región v Palestíne – oblasť Beisan (Beit Shean) – citujeme zo správy pána Lewisa Frencha, riaditeľa rozvoja vymenovaného britskou vládou v roku 1931:
Našli sme ju obývanú feláhmi, ktorí žili v hlinených chatrčiach a ťažko trpeli rozšírenou maláriou... Veľké plochy ich pôdy boli neobrábané a pokryté burinou. Neboli tam žiadne stromy, žiadna zelenina. Feláhini, ak sami neboli zlodejmi dobytka, boli vždy pripravení poskytnúť útočisko týmto a iným zločincom. Jednotlivé obrábané pozemky každoročne menili majiteľa. Verejná bezpečnosť bola slabá a údelom feláhov bolo striedanie drancovania a vydierania zo strany ich susedov, beduínov.
Toto bol teda obraz Palestíny v posledných desaťročiach 19. storočia a až do prvej svetovej vojny: krajina, ktorá bola prevažne púštna, s nomádmi, ktorí neustále zasahovali do osídlených oblastí a jej farmárov; nedostatok základných zariadení a vybavenia; roľníci utápajúci sa v chudobe, nevedomosti a chorobách, zaťažení dlhmi (úrokové sadzby niekedy dosahovali až 60 percent) a ohrozovaní bojovnými nomádmi alebo susednými klanmi. Výsledkom bolo rastúce zanedbávanie pôdy a útek z dedín, s rastúcou koncentráciou pôdy v rukách malého počtu veľkých vlastníkov pôdy, ktorí často sídlili v takých vzdialených arabských hlavných mestách, ako sú Bejrút a Damask, Káhira a Kuvajt. Inými slovami, tu existoval sociálny a ekonomický poriadok, ktorý mal všetky znaky stredovekej feudálnej spoločnosti.
Kto zbavil palestínskeho roľníka majetku?
Palestínsky roľník bol skutočne zbavený majetku, ale jeho arabskými spoluobčanmi: miestnym šejkom a dedinskými staršími, vládnym vyberačom daní, obchodníkmi a úžerníkmi; a keď bol nájomcom-roľníkom (ako to zvyčajne bývalo), aj neprítomným vlastníkom. V čase, keď bola sezónna úroda rozdelená medzi všetkých týchto ľudí, pre neho a jeho rodinu zostalo len málo, ak vôbec niečo, a na splatenie starých dlhov sa zvyčajne museli vytvoriť nové dlhy. Potom prišli beduíni a vzali si svoj „podiel“ alebo úplne vyhnali nešťastného feláha z pôdy.
Toto bol „normálny“ priebeh udalostí v Palestíne v 19. storočí. Narušil ho príchod židovského priekopníckeho podniku, ktorý znamenal koniec tohto stredovekého feudálneho systému. Židia tak zohrali objektívnu revolučnú úlohu. Niet divu, že to vyvolalo hnev a aktívny odpor arabských šejkov, neprítomných vlastníkov pôdy, úžerníkov a beduínskych banditov.
Arabské dobytie krajiny prišlo štyri roky po Mohamedovej smrti (632) a trvalo viac ako štyri storočia, pričom kalifovia vládli najprv z Damasku, potom z Bagdadu a Egypta. Na začiatku islamskej vlády sa obnovilo židovské osídlenie v Jeruzaleme a židovskej komunite bolo udelené povolenie žiť pod „ochranou“, čo bol zvyčajný status nemoslimov pod islamskou vládou, ktorý chránil ich životy, majetok a slobodu vierovyznania výmenou za platenie špeciálnych daní z hlavy a pozemkov.
Následné zavedenie obmedzení voči nemoslimom (717) však ovplyvnilo verejné správanie Židov, ako aj ich náboženské obrady a právne postavenie. Uvalenie vysokých daní na poľnohospodársku pôdu prinútilo mnohých presťahovať sa z vidieckych oblastí do miest, kde sa ich situácia sotva zlepšila, zatiaľ čo rastúca sociálna a ekonomická diskriminácia prinútila mnohých Židov opustiť krajinu. Do konca 11. storočia sa židovská komunita v krajine značne zmenšila a stratila časť svojej organizačnej a náboženskej súdržnosti.
porovnaj si to aj narastom poctu palestincov po prichode britskych a zidovskych lekarov na zaciatku 20st
Za 150 rokov z 400-900k na aspon 5mio ak odratame prichod 1-2 mio z okolitych arab. statov po 1sv vojne
ako to presne myslis odkial sa vzali?
za 500-1000 rokov sa dokaze aj mensia komunita 20-50k namnozit na miliony. Zidov tu bolo 10-12mio.
Porovnaj si to s ciganmi, rovanky pripad, tiez ich je mozno 5-10mio, a to boli mozno viac obmedzovani ako zidia.
ale jazyk a prebrate slova v nom mozu sluzit ako priamy (alebo aspon nepriamy) dokaz, potvrdenie toho, ktorou trasou prisli zidia do europy. A trasa prichodu hrala dolezitu rolu v Koestlerovej hypoteze.
A my tu mame na jednej strane silnu pritomnost rynskeho dialektu v jiddish a na druhej strane nezvykle male mnozstvo turkicky slov.
Preco sa nezbavili aj priblbleho rynskeho dialektu a nepresli uplne na stand. nemcinu v 19st?
(dam to sem ako nove vlakno)
PREDBEŽNÁ MAPA KLASIFIKÁCIE PÔD 1946
Zostavil výskumný tím Anglo-amerického vyšetrovacieho výboru v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva, pôdy, zavlažovania a štatistiky palestínskej vlády.
https://www.nli.org.il/en/maps/NNL_ALEPH990039402430205171/NLI#$FL83894738
A. PÔDA DOBREJ KVALITY (FIALOVA FARBA)
1. PÔDA VYSOKEJ KVALITY. rovinatá alebo mierne zvlnená, s úrodnými pôdami a dostatočným zásobovaním vodou.
Prevládajúce využitie = Intenzívne pestovanie citrusov, krmovín a zeleniny
2. DOBRÁ PÔDA s hlinitými pôdami, podobná ako v (1), ale s nižšími zrážkami
= Citrusy, obilniny a zelenina.
3. DOBRÁ PÔDA s hlbokými aluviálnymi vrstvami vhodnými pre širokú škálu plodín a tam, kde je zavlažovanie dostupné pre intenzívne poľnohospodárstvo
= Obilniny, krmivá a listnaté ovocie
B. PÔDA STREDNEJ KVALITY (ORANZOVA)
4. VRCHOVINY VÁPENCA. so strmými a terasovitými svahmi, veľmi plytkou pôdou a
skalnými výbežkami, s úsekmi hlbších pôd v údoliach
= Obilniny, olivy, vinič a listnaté ovocie
5. VRCHOVINY (SLABOORANZOVA). podobné ako (4), ale s viac holými skalami, strmšími svahmi a menej obrábateľnou pôdou
= Obilniny, olivy, vinič a listnaté ovocie
6. POLOPÚŠTNA NÍŽINA s dobrými sprašovými pôdami, ale pestovanie obmedzené nízkymi a veľmi premenlivými zrážkami
= Jačmeň, pšenica a melóny
C. PÔDA ZLEJ KVALITY (ZLTA)
7. NÍŽINY s obmedzenými sezónnymi plodinami a pastvou; čiastočne rozbitá pôda a čiastočne vysoko slaná pôda a rozsiahle zavlažované plochy obrábateľnej pôdy, ak je zavlažovaná
= Sezónne pastviny s miestami zavlažovania na priaznivých miestach
8. SUCHÉ ERODOVANÉ KOPCE.
(a) Severný pás s dostatočnou vlhkosťou pre obrábané plochy tam, kde je dostatok pôdy
= Sezónne pasenie a miesta obrábania
b) Divočina s veľmi suchými podmienkami
= Obmedzené sezónne spásanie
9. POBREŽNÉ PIESOČNÉ DUNY
10. JUŽNÁ PÚŠŤ ALEBO NEGEB, hlboko erodované vrchoviny a južná riftová priekopa
= Púšť s málo obrábanými plochami iba vtedy, keď je dostatok zrážok
Pôda ////// = nezavlažovaná, dobre situovaná pre vodu (pre dodavky vody aka zavlazovanie)
Pôda ##### = teraz čiastočne zavlažovaná
v ploche polnohospod. pody (tj bez puste na juhu) dostali palestinci viac, ale v tom co dostali zidia bola lepsia bonita v priemere zastupena viac
sa tu pred par mesiacmi bavili o izr-pal konflikte v 1946, vzniku izraela, tak si urobil taku analyzu - nasiel som podrobnu britsku mapu bonity pody v palestine, (bolo tam 4-5 stupnov bonity, od velmi urodnej pri pobrezi vhodnej aj na pestovanie ovocia (co bol vyznamny exportny artikel), potom vhodnej na plodiny, menej vhodnej na plodiny - psenicu atd, dalej pastivny lepsie a slabsie a nakonie pust) jej rozdelenie medzi zidov a palestincov v navrhu od osn, prekryl som to s mapou navrhu na administrativneho rozdelenia, odmeral a odhadol kolko % z jednotlivych bonit dostalo to ktore etnikum, vyslo mi, ze zidia ziskali celkovo lepsiu podu, ale nie moc, dajme tomu 60:40 alebo 55:45 v ich prospech. Z tej najurodnejsej dostali o nieco viac, palestinci mali naopak viac pastvin a zidia dostali takmer celu pustnu oblast. Jedni aj druhy by sa uzivli.
toponymá sú, ale toponymá zostávajú na mieste, že. Teda v južnom Rusku.
Tie pôžičky, čo uvádzaš sú pôžičky 1. z baltských jazykov, alebo 2. zo slovanských jazkov. Ani jedna nie je z "pruštiny", pretože to si nik z jazykovedcov nedovolí povedať. Podobne sú v jidiš pôžičky z iných jazykov a - čuduj sa svete, žiadna nie je z "chazarštiny" (opakujem, rovnako, ako v nemčine žiadna nie je "pruštiny").
.
Koestler, píšeš: "Dospel by pravdepodbne k tomu, ze jiddish sa zacal vytvarat v poryni"
Ale on predsa urobil analýzu a dospel k opačnému názoru. Na základe čoho si ty myslíš, že to mal urobiť lepšie?
On dobre poznal pomery. A v podstate aj my poznáme pomery východnej Európy.
V každom prípade sa ale jidiš tvorila v nemecklom prostredí, to hej, veď je to nemčina. Ale "nemecké prostredie", mocenské aj ekonomické, siahalo ďaleko na východ, už stáročia.
.
Ja by som tiež neveril, že sa z Chazárie vela zachovalo, al keďže je dosť doložené, že väčšina Židov pochádza z východnej Európy a Ruska, tak sa pýtam, odkiaľ sa vzali? Prišli SEM robiť obchody? Z Palestíny? Toľkí? A tu sa im tak dobre darilo, medzi dosť divokými cudzími etnikami? V miestach, kadial sa prehnali ešte aj potom mongolské a turecké nájazdy, A židia z Palestíny si v tomto prostredí labužili?
Nie.
Podobne americkí Mormoni - tí sú údajný ten stratený 13. kmeň židovský, nie? Ale to nik neberie vážne, ich židovský pôvod. Podobne nemožno brať vážne palestínsky-židovský pôvod východoeurópskych židov. Proste sa (nedokonale) prebralo to náboženstvo - a to je všetko.
V iných náboženstvách je to bežná, akceptovaná vec - len na židovstvo to z nejakého neznámeho dôvodu neplatí? :-)
.
"Celkovo v tomto izr-pal konflikte som skor smeroval k tomu, ze askenazi su aspon na 50% semiti a maju teda nejake moralne pravo vratit do izraela odkial ich arabi vytlacili".
Poznáme tento postoj, je v tom aj taká tá predstava, že tam odídu a bude pokoj. Lenže to sa nestane. A za prvé, proste nech by mali tu ktokoľvek akékoľveg gény či náboženstvo, nemá žiadne, ani morálne "právo" niekam sa "vracať. To sú obyčajné križiacke výpravy.
Ale aj ak by sa to dialo inak, nejak mierovo, ekonomicky, tak by to možno fungovalo, ale nemožno hovoriť o "práve". O práve by som hovoril v pripade status qou, teda udržať nejakú súčasnú situáciu, ale nie o "návrate" - teda rozvracaní aktuálneho pokoja. Aj mierová imigrácia a menenie pomerov je vždy, naozaj vždy nebezpečná. Aj keď prichádzajú nejakí bohatí a "civilizovaní" ľudia, aj tak je to pre domácich prevažne nebezpečenstvo.
Ja som Koestelrovu tézu nikdy moc nepoužíval a ani neprijímal, nepovažoval som ju za podstatnú a pre mňa zaujímavú. Ale práve keď sa človek nad ňou zamyslí, tak by mnohým ľuďom moha pomôcť pochopiť realitu. Pretože tá beštialita je nevítaná. To prekonáva aj domáce asýrske či aké historické krutosti. To nie je ani z Porýnia, to je z turkicko-mongolských stepí. Ešte aj tie známe starozákonné tam popísané genocídy boli v reále asi humánnejšie, ako toto.
Koestler staval svoje tézy na viacerých veciach, nielen na jazyku. Jazyk je tá najmenej dokazujúca vec v pôvode. Dnes napríklad celý juh hovorí románskymi jazykmi pochádzajúcimi z latinčiny. Čo to dokazuje o ich pôvode? Dohromady nič.
okrem toho, jidish nebol výhradný jazyk židov. Naopak, dá sa povedať, že hovorili lokálnymi jazykmi , aj doma, rovnako ako kresťania hovorili svojimi jazykmi a málokto ovládal hebrejčinu či latinčinu. Jidiš stúpila do povedomia po tom, ako sa aj nemčina stala jazykom s autoritou v strednej a východnej Európe. Ale vonkoncom nemusí byť pravda, že jidišom hovorili všetky tie rozptýlené židovské etniká na východe .
Jidiš bol aj v Izraeli rýchlo a bezbolestne opustený, zrejme ho nika až tak nepovažoval za nejaký naozaj všeobecne "židovský" jazyk.
My tu všeobecne dávame dôraz na reákne dôkazy - teda gény a mocenské reality. Jazyk je často to posledné, čo svedčí o pôvode etnika.
ze by si postgradualne studoval jazykovedu a tvoj prof. by ti dal za ulohu napisat pracu o povode jiddish alebo celkovo ashkenzi etnika. Nezameral by si sa na analyzu jazyka jiddish hlbsie ako to urobil Koestler?
Ak uz aj neostanu ziadne slova z bezneho zivota, tak casto ostanu aspon toponyma.
Ale par slov
Prusi prebrali nejake bezne slova, aj baltske aj slovanske slova
Pruska Nemcina vs Baltske slova (litovske) vs standard nemcina
Purwe - purvas (mociar, blato) - Schlamm
Gire - giria (velky les) - Wald
Schill - smiltis (piesok), smilts (pies. duna) - Sand
Strull - srautas ( rychly potok) - Bach
Miske - miskas (zmiasany les ihl-list)
Schlappe - slapas (bazina) -Sumpf
Pruska nemcina vs slovanske slova
Kretscham - krcma - Kneipe, Gasthaus, Taverne
Gurke - ogurek, - na zapade nemecka pouzivali Kukurem (z latinciny)
Quark - twarog
Koestler bol mad. zid, poznal jiddish, mohol urobit lepsiu analyzu jiddish ako my tu. Dospel by pravdepodbne k tomu, ze jiddish sa zacal vytvarat v poryni a teda ze zidia prisli aj z talianska a v askenazi bude pritomny silny semitsky prvok.
Ale nie som celkovo proti jeho teorii.
Ak by na judaizmus konvertovala iba vyssia vrstva (co je najpravdepodbnejsie) a potom sa rozhodli, ze sa asimiluju so zidmi a pritom zametu po sebe stopy, tak tym by sa dala vysvetlit nepritomnost chazarskych slov.
Co som sa docital, chazarska elita udajne praktivala babylonsku ciernu magiu, zabija ludi, ktori prechadzali ich uzemim, preberali ich identitu, postvali proti sebe Ruskych a byzatskych vladcov, ktori im dali na vyber - konvertovat na nieco..
Takze, akoby boli donuteni alebo im instikt hovoril zmiznut z oci, utiahnut sa do ilegality.
Celkovo v tomto izr-pal konflikte som skor smeroval k tomu, ze askenazi su aspon na 50% semiti a maju teda nejake moralne pravo vratit do izraela odkial ich arabi vytlacili. Druha vec ako to tam teraz prebieha.
Arabi su tiez semiti a tiez sa s nikym neparali. Ich nabozenstvo je voci inym etnikam 3x agresivnejsie.
Rozmyslanie je najcennejsie co mas, tak asi uplne nestoji prijimat vsetko bez hlbsieho rozmyslania.
Preto tu obcas odmietnem aj rusku takticku propagandu, nie strategicku (kazdy ma zcasti pravdu na svojej strane).
Stránky