Stav (odhad) populacie v 1900 vs dnes
Volga Tatari 1.5–2mio .. 5.5–6mio
Bashkiri 1–1.3mio .. 2mio
Chuvasi 1–1.2mio .. 1.5–1.7mio
Azerbaijdzanci 2–2.5mio .. 25–30mio
Krym tatari 200–250k .. 500–600k
Kumyks 100–150k .. 500–600k
Karachays 50–70k .. 200–300k
Balkari 40–60k .. 120–140k
Nogaisi 80–120k .. 100–120k
Chazari by z tychto mali najblizsie asi ku Kumanom, Karachays, Balkars
Tatari maju plochejsu tvar, to nezodpoveda vyzoru ashkenzi.
Ukrainu obyvali vo velkom kozaci,tych je teraz 2-7mio po celom rusku, su potomkovia Kumanov(Kumyks), a miesali sa so slovanmi, a nech na 50% su cisti kumani, tj ich turkicka cast predstavuje 4 mio.
Dalsi vyznamni region medzi kaspikom a ciernym morom je dagestan, terajsia populacia je 3mio, z toho 30% avarov, ostatne narodnosti okrem kumykov su pod 10%.
Cecensko, terajsia populacia 1,5mio (to su kaukazci, ale na porovnanie, ako sa dokazala vyvinut ich populacia)
Vsetky tieto turkicke narody su mozno zivotaschopne, bojovne, ale v oblastiach, kde sa vyzaduje intelekt nijako specialne nevynikaju, ziadne vyrazne osobnosti svetovo zname.
Dalsie priklad, Bulharsko, kde sa pomiesali turkicki bulhari so slovanmi
Pocet bulharov (uz zmiesanych bulharov a slovanov) v 1880 - 2mio, v 1989 9mio.
V 1934 ich bolo okolo 4mio. Peak 9mio dosiahli az za socializmu v 1989.
Populacia Ashkenazi v 1900 bola uz vtedy okolo 10-13mio. Daleko viac ako terajsie turkicke etnika v rusku a na Ukraine (ktore zazili aj priaznive obdobia socializmu, dostupne lekarstvo...)
Teda (ak by mali byt v 1900 ashkenazi celkovo "chazarski", tak ta chazarska povodna zlozka si pocas 500-1000 rokov si musela najst, mat nejaku nosnu cast zivotaschopneho cudzieho etnika, na ktorej sa zviezli ako na konovi, podobne ako mali (nasli si) povolszski bulhari svoju nosnu cast v slovanoch.
Trochu historie.
Ked rimania rozprasili zidov, odviezli cast zajatcov do dnesneho talianska. Preto ta nezvykla pritomnost zidov na apenin. polostrove. Preco by tam inak vobec isli vo velkom? Taliansko nie je nicim zaujimave oproti Palestine. Jedno velke mesto rim, a par zaujimavych miest zalozenych grekmi v dnesnej katanii, kalabrii a sicilii. Ale viac vacsich miest bolo vo vychodnej casti rimskej rise, Alexandria, damask, grecke mesta v turecku..
Na apeninskom polostrov si zidia zacali brat miestne zeny. Aj dna vyskumy naznacuju, ze najblizsie maju Ashkenazi k talianom.
Moderny bankovy system bol vymysleny v talianskych mestach - Venezia, Florencia..
Tu odpozorovali know-how.
Existovala obchodna trasa smerom na sever, ktora obchadzala hornate svajciarko, cez franzcuzsko a viadla dalej do beneluxu, nemecka..
Po tej uplne prirodzene zacali migrovat zidia. Z francuzska ich v 10-11st vyhnali a tak sa ocitli v nemeckom poryni, kde sa zacal konstruovat jiddish.
Preco mohli lepsie prezit morove obdobia. Nebude to aj v tom, ze ich nabozenstvo viedlo k vacsiej hygiene (obradne umyvanie) a priebercivosti v strave a navyse zili v uzavretych komunitach?
Museli ale najst sposob obzivy, ak sa ma vysvetlit ich populacny narast na 10-13mio.
Ak neberieme v uvahu obchod a bankovnictvo, tj mali peniaze, neskor ich zacali poziciavat vladnucej vrstve a vymahat si zaruky, ochranu, tak co este mali. Vedeli lepsie pisat a citat oproti miestnemu obyvatelstvu. Stale sa ucili nieco z tory, talmudu.
To sa dalo vyuzit a najst si miesto v statnej sprave. Aj polsky kral Kazimir ich preto pozval do polska, dal nejake zaruky, a zidia tam ovladli statnu spravu, uradnictvo, vyberanie dani, kroniky...
V tomto by mali vynikat bojovne povahou, ale inak primitivnejsie a nevzdelane etnika ako su turkicke narody? Ved chazaria nemala ani pisomnu rec kodifikovanu a to boli relativne velka risa.
Zober si oblast vedy, vsetky oblasti od filozofie, matematiky po lekarstvo, a literaturu, vsade je dost zidov.
Maju cvik v intelekte a aj vyznamnu zlozku fantazie (vid dali podnet k celej jednej vetve nabozenstva uz pred 2000 rokmi, aj ked zakladnu ideu jedneho boha pravdepodobne prebrali od sumerov).
Koestler sa povazoval za chazara(podla vyzoru)? Ako by si opisal vyzor erdogana vs netanjahu?
Bol spisovatel Lem chazar? A dalej napr Asimov, strugackij, tarkovskij, Stravinsky, Gogol, enzejstein, trockij, bulgakov, dostojevskij, Mahler, Schoenberg..Kafka, Erwin Kish, Ustinov(spisovatel)?
Je intelekt a fantasia, ktore je stravitelna pre cely svet nejakou crtou turkickych narodov. Poznas nejake osobnosti z turecka, co je najuspesnejsi turkicky stat?
Mozno poznas z iranu armanska (chacaturian, kasparov), napr. armeni stoja za povsimnutie.
Semiti maju svoj intelekt a fantaziu (boli aj arabski matematici, filozofi.. maju nabozenstvo). Co maju turkicke narody? Ziadne nabozenstvo, minimum znamych osobnosti vo vsetky moznych oblastiach.
Smerujem k tomu, ze nosna cast Ashkenazi je semitska, a ak je zcasti chazarska, tak o nic viac ako je nemecka, slovanska, talianska...
Co sa tyka krutosti v sucasnom izraeli, to mi pripada skor, ze sa to naucili v Europe pocas revolucii v rusku, a v 2sv vojne (napr. aj varsavske geto ako priklad) alebo prip od britskej, holandsej, belgicej, nemeckej kolonialnej spravy.
Ale bola ruska revolucia v krutosti originalna? Co francuzska revolucia?
Po 2sv vojne, v 1946 prislo do izraela urcite par psychopatov, a vela ludi s PTSD. Na yt je nap. video rozhovoru s velitelom izr. komanda z 1946, uz ma aj 90 rokov. Pozri si a uvidis aky budes mat z neho dojem
Samotne spravanie palestincov. Vela v tomto konflikte je "naaranzovane". Samotny pojem palestinskeho naroda vymysleli v kgb, Arafat si preto tolko dovolil v jordansku, mal plany s libanonom, bol agent. Sucasny hamas financovany katarom so suhlasom a po dohode s izraelom.
Palestinci su natolko inteligentni, ze detom dovolia hadzat po izr. vojakoch kamene.
Skusili by ceske deti v protektorate hadzat kamene po wehrmachte. Ale cesi nie su tak blbi aby takto provokovali.
Inak, keď už sme pri LGBTI — ak na vás každú chvíľu nevyskakuje na sociálnych sieťach Ficov transgenderový „dvojník“, aka "kráľovná Slovenska", tak vám len ticho závidím. To, čo zo začiatku pôsobilo aspoň trochu vtipne, premenila miestna mediálna žumpa na takú zhovadilú trápnosť, že by sa za to hanbil aj samotný internetový cringe.
Tranďák je dennodenne všade propagovaný, stal sa z neho akýsi maskot miestnej "Zomri" lúzy. Teraz si ešte robí „turné“ po Európe a samozrejme hlavne po Slovensku: https://www.youtube.com/watch?v=hXxwC_IhNhg
A veru nečudo, keď zistil, koľko kreténov sa nájde v akejsi malej, dovtedy pre neho neznámej krajine ochotných platiť mu ťažké prachy za nič. Len korporátna žumpa si akosi zabudla preveriť, že tranďák mal byť podporovateľ Trumpa a anti-coviďák („based tranny“, ako hovoria za Atlantikom). „Based tranny“ si teda v prvom rade urobila prču nie z Fica, ale zo všetkých tých idiotov, ktorí sa okolo neho zomkli. Mediálna korpo-žumpa sa zase zhovadila na plnej čiare, a ani nevie ako. :-D
...a v roku 1956 zakázali všetko mäso, ryby a vajíčka.
Mesto nevyzerá, že by chorľavelo. Je ako šťastné teliatko, ktoré nikto nebude o pár rokov ťahať hákom po zemi celé skrvavrné, vystresované a vysilené na bitúnok, aby bolo potom zožrané akože inteligentnými bytosťami, ktoré si myslia, že z toho hororu, ktorý do seba nasúkajú, budú zdravé.
Povráva sa, že raz sa k Zemi blížili mimozemštania a šéfovi výpravy dodal jeho tím namerané dáta o tamojšom živote. Ten si ich prezrel a udivil sa. Oni žerú mäso. "Otočte to preč. Je to beznádejná planéta."
Ešte dodám, že ja teda konzumujem aj vajíčka (snažím sa z otvoreného chovu, ak sa dá - priplatím si) a mliečne výrobky (istú dobu som sa ich aj snažil obmedzovať, ale bolo to ťažké :-)) - a nemôžem napísať, že málo, pričom si uvedomujem, že aj toto je problematické. Na rovinu uznávam, že som pokrytec a mám čo zlepšovať. Ale som aj realista a pragmatista - väčšina ľudí nebude vegánmi (ale bol by to ideálny svet - v podstate návrat do rajskej záhrady, toto pochopili aj niektoré kresťanské sekty ako adventisti), takže aj menšie kroky treba oceniť.
Ono rozumná diskusia nie je o extrémoch typu „všetci musia byť vegáni“ vs. „jedzme čo najviac mäsa“, ale o tom, ako sa dá realisticky dnes znížiť utrpenie zvierat, obmedziť priemyselnú brutalitu a zároveň zabezpečiť ľuďom funkčnú a zdravú stravu.
Potravinový mäsový priemysel je industriálna krutosť.
Ja osobne tiež zjem aj mäso, ako píše Roland, spoločenská konvencia. Jem ryby aj kurence - občas. Ba, ak by to odo mňa chceli, som schopný zjesť aj ľudské mäso či krv - veď v tom nie je rozdiel, že. Alebo je?
Príroda beží na rôznych princípoch. Za prvé je množstvo ba väčšina druhov zvierat, ktoré mäso nejedia. Prečo by ho mala jesť práve mysliaca bytosť?
Rozum je zodpovednosť, rozum dáva moc ale rozumná bytosť by práve preto mala v prvom rade vedieť, že nemá zneužívať túto moc na vytvorenie priemyselného pekla.
Bohužial, masový chov a spotreba mäsa je spojený s krutosťou. Tá krutosť je objektívne jestvujúca psychologická entita, ktorá sa prejavuje. Priemyselné peklo pre zvieratá, priemyselné peklo pre ľudí. Masové zabíjanie zvierat, masové zabíjanie ľudí.
Žiadne racionálne dôvody pre to, aby to tak bolo, nie sú. Narkománia, zvyk? Aj alkoholizmus a iné narkománie sú zlo, chorobná slabosť - a zločin. "Ak to niekomu pomôže" - ak niekomu pomôže šťanie na ulici, tak nech to robí? Alebo ak niekomu pomôže jedenie ľudského mäsa - napríklad pri nejakých náboženských rituáloch - tak nech si ich zabíjajú a jedia?
Karnivor diety ako liek? Neverím.
Ale dobre, nech má právo človek jesť aj mäso - teda nie ľudí, ani nie vyšších cicavcov, najlepšie žiadnych cicavcov ... no dobre, ak si ich uloví, a/alebo, ak si ich sám podreže. Podreže, nožom, nech vidí, aké to je. Každý osobne, deti aspoň prítomné.
Prípadne - deťom sa zakazuje aj alkohol, aj iné veci, prečo nie aj mäso. Je to len narkotikum, nastavenie na škvarené mäso, tuk, od detstva sú tomu deti vystavené. Prečo by také otročenie zlozvyku malo byť legálne?
Potravinový reťazec nie je protiargument. To, že v prírode existuje nejaký potravinový reťazec, ešte automaticky neznamená, že súčasný priemyselný chov je „prirodzený“. Práve naopak — potravinový reťazec tak, ako prirodzene funguje v prírode, ukazuje, že to, čo ľudstvo robí na priemyselnej úrovni, je choré a neprirodzené.
Carnivore diéta je hovadina, typická „fad“ diéta priživovaná tupým internetom. Samozrejme, že ak niekto predtým jedol ultraspracovanú stravu plnú cukru, chémie a podobne, tak mu takáto zmena prinesie krátkodobý efekt. Ale to nie je dôkaz, že táto diéta niečo lieči — je to skôr ako prekrytie otvorenej rany, nie jej reálne hojenie. Áno, istá miniatúrna časť populácie, ktorá má autoimunitné ochorenia a veľa potravín nedokáže stráviť bez problémov, môže z toho krátkodobo profitovať — ale bude to na úkor iných vecí (viď krvné testy cholesterolu u ľudí, ktorí sa na toto dali). Carnivore influenceri sú ako plochozemci medzi dietármi.
Rovnako existuje aj zlá vegánska strava a debilita medzi vegánmi — viď popieranie toho, že treba suplementovať B12. Vegánska strava, kde sa dáva pozor na dostatok proteínu a dostatočné porcie, kde gró tvoria strukoviny a teplá strava (nie raw debilita), so suplementovaním B12 problém robiť nebude. Každý jeden vegán či ex-vegán, o ktorých viem a ktorí mali/majú problémy, ich mali/majú buď z niečoho iného, alebo preto, že to jednoducho robili/robia zle.
asi také jednoduché.
Celá príroda beží na princípe potravinového reťazca.
Praktické príklady potlačenia prejavov ťažkých chorôb pomocou karnivor diéty sú myslím zrejmé.
Takže - ak to niekomu pomôže - nech je mäsa koľko mu obličky dovolia.
Sója a spol. nebude asi riešením pre každého.
Aj keď vieme, že v Indii sú skupiny ľudí žijúce dlhodobo - generačne - bez mäsa.
Máme v rodine dokonca vegána - lebo veď mlieko/syr, tvaroh, srvátka - všetky potraviny kde sa toto spomenie v zložení/ je vykorisťovanie kráv, atď..
Ale neteší ma to vôbec - zdravotný stav povedal by som "zatiaľ udržateľný" - ale vitalita, energia, vytrvalosť - zlomok normálnej.
Mne stačí čoraz menej mäsa - radšej ryby /ako keby boli ryby zo sóje :-) / - ale jem ho a úplne by som sa ho asi dobrovoľne celkom nevzdal.
Ja to hovorím stále: mať empatiu k zvieratám je základným predpokladom na to, aby mal človek empatiu aj k ľuďom. Nedávno som pozeral jeden odporúčaný dokument o tom, v akom hrôzostrašnom stave sú nielen zvieratá na bitúnkoch, ale aj ľudia, ktorí tam pracujú. Je tam dialóg medzi otcom a synom — otec celý život pracoval na bitúnku a syn je vegán a aktivista za práva zvierat. Veľmi zaujímavé a odhaľujúce: https://www.youtube.com/watch?v=3qb-9Q0YhVA
Mnohí budú argumentovať tým, že jesť mäso je prirodzené a „tradícia“. Veď v pohode, nad kmeňom v Amazónii, ktorý si uloví kapybaru, nikto moralizovať nebude. Megapriemysel bitúnkov, mäsokombinátov, kožušinových či kožiarskych tovární však nemá historický precedens. Je to úplný opak prirodzenosti, rovnováhy a akejkoľvek „tradície“. A to je dôležité pochopiť. Má to brutálne devastačné následky na všetko — na životné prostredie, zvieratá aj ľudí. Dokonca aj ten posratý covid (a mnohé ďalšie zoonotické hnusoby) bol pravdepodobne dôsledkom toho, že holá opica nevie čo so sebou a masovo žerie to čo by nemala.
Osobne sa snažím minimalizovať konzumáciu mäsa, ako sa len dá, hoci úplne sa ho vzdať je ťažké — ani nie kvôli chuti (mne to úprimne ani veľmi nechutí), ale kvôli extrémnemu spoločenskému tlaku. Človek príde na narodeninovú oslavu alebo na sviatky k rodine či známym a vždy tam musí byť minimálne nejaký rezeň, šunka alebo vývar. No viniť jednotlivcov veľmi nedáva zmysel — toto je systémový problém. A obávam sa, že s rozmachom rôznych trendových "influencerských" a "wellness" debilít typu carnivore diet, sa to asi veľmi nezlepší.
kto dokáže tvrdiť, že je tam množstvo rýnskych dialektov ale žiadne turkické?
Jidiš je proste novotvar, jazyk, ktorým židia začali hovoriť až v Nemecku (v nemeckých oblastiach). O tom sa nedá pochybovať, že ? Nebudú predsa nemecky hovoriť v Taliansku, Francúzsku či Rusku, že.
Téma našej diskusie je to, odkial ich prišla väčšina do Nemecka a území pod nemeckým vplyvom. To je hlavná téma. Tá doba, odkedy začali hovoriť nemecky, tá doba je už pre bašu tému takmer nezaujímavá.
A aj židom ako Koestler pripadalo jasné, že väčšina židov prišla z východu. Akou rečou hovorili pred jidiš je nejasné. Dosť možno v bežnom živote používali slovanské jazyky (tak. ako lokálni židia na tých miestach dnes. Už vtedy stratili všetku turkickú slovnú zásobu. Podobne ako stratili svoju aramejčinu, hebrejčinu alebo čím hovorili v Levante.
Jidiš je to posledné, čo je v tejto problematike zaujímavé. Migrácia "židov" z východu je nepochybná, a ak by sme sa aj nedohodli na kvantite turkických génov v ich krvi, tak určite zo sebou brali turkickú krutú kultúru.
to hovoríš o vzrastoch populácie v novších časoch. Ale je uveriteľné, že by sa cudzo náboženské etniká z Levanty rozvíjali v stredoveku na divokom Východe? Celý čas, počas nájazdov Mongolov, Turkov a podobne? Ak by to boli potomci nejakého domáceho, zvyknutého etnika, tak áno - ale ľudia od brehov Stredomoria?
casto argumentuju, ze urodnu podu ziskali aj vysusenim mociarov, zamorenych komarmi, ktore prenasali malariu. Tu treba povedat, ze palestinci kvoli malarii zili vacsinou na kopcoch, ale po case, mozno kvoli narastu populacie by museli zist zcasti aj do nizsich oblasti, ak by sa podmienky zlepsili (dostupnosti liekov, dostupnejsia medicina od anglicanov), a mohli aj oni sami zacat vysusovat mociare. Ak by im niekto, napr. Katar nakupil polnohosp. techniku a zavlazovacie zariadenia, tak tiez to mohli zacat robit vo velkom, akurat by to zacali robit o 30-50 rokov neskor ako zidia
Navrh z 1946 bol:
z tychto 100% (ABCD) dostanu
Palestinci 66% v rozlohe
a kvalita v tom bola zastupena 0%.10% fialovej A, 43%.18% slabofialova B, 66%.46% oranzova C, 90%.26% slabooranzova D
Tie % znamenaju, ze palestinci dostali 0% z najurodnejsiej pody (fialovej), ktora tvori 10% rozlohy vsetkej polnohosp. pody, 43% z kategorie B, ktora tvori 18% polnohosp. pody...atd
Mozno skonstatovat, ze ak palestinci boli na pode A tak boli odsunuti, boli ciastne odsunuti z B, ponechali im iba cast B triedy, ktoru uz pravdepodbne uzivali, a dalej im bola pridelena hlavne C trieda, ktoru pravdepodobne vacsinou uz uzivali a zcasti mozno este nie a to iste plati pre triedu D.
Štúdia Palestíny pod tureckou vládou odhaľuje, že už na začiatku 18. storočia, dávno predtým, ako sa začali židovské nákupy pôdy a rozsiahla židovská imigrácia, sa postavenie palestínskeho fellahu (roľníka) začalo zhoršovať. Ťažké daňové bremeno, ktoré sa pridávalo k chronickej zadlženosti voči úžerníkom, nútilo rastúci počet farmárov, aby sa dostali pod ochranu bohatých mužov alebo moslimského náboženského nadačného fondu (Waqf), čo malo za následok, že boli nakoniec nútení vzdať sa svojho vlastníctva k pôde, ak nie svojho skutočného pobytu na nej a jej obrábania.
Až do prijatia tureckého zákona o katastri nehnuteľností v roku 1858 neexistovali žiadne oficiálne listiny, ktoré by potvrdzovali právne vlastníctvo človeka k pozemku; na preukázanie takéhoto vlastníctva stačila samotná tradícia – a zvyčajne sa tak aj stalo. A napriek tomu bola situácia palestínskych farmárov neistá, pretože medzi rodinami, klanmi a celými dedinami neustále prebiehali krvné pomsty, ako aj pravidelné vpády dravých beduínskych kmeňov, ako napríklad neslávne známy Ben Sakk’r, o ktorom H. B. Tristram (The Land of Israel: A Journal of Travels in Palestine, Society for Promoting Christian Knowledge, Londýn, 1865) napísal, že „dokážu zhromaždiť 1 000 jazdcov a vždy sa pripojiť k svojim bratom, keď je v pohybe nájazd alebo vojna. Svoje súčasné majetky získali postupne a vo veľkej miere vyhnaním felahínov (roľníkov), zničením ich dedín a premenou ich bohatých obilných polí na pastviny.“ (s. 488.)
Tristam ďalej predstavuje pozoruhodný a veľmi odhaľujúci opis podmienok v Palestíne na oboch stranách rieky Jordán v polovici 19. storočia – opis, ktorý vyvracia arabské tvrdenie o pokojnom, normálne sa rozvíjajúcom palestínskom vidieckom hospodárstve, ktoré bolo údajne narušené židovskou imigráciou a osídlením.
Pred niekoľkými rokmi bol celý Ghor v rukách feláhov a veľká časť z neho sa pestovala na obilie. Teraz je celý v rukách beduínov, ktorí sa vyhýbajú akémukoľvek poľnohospodárstvu, okrem niekoľkých miest, ktoré tu a tam obrábajú ich otroci; a s beduínmi prichádza bezprávie a vykorenenie všetkej tureckej autority. Na východnej strane sa teraz neuznáva žiadna vláda; a pokiaľ Porta nebude konať s väčšou pevnosťou a opatrnosťou, ako je jej zvykom... Palestína bude spustošená a odovzdaná nomádom.
To isté sa teraz deje na planine Sharon, kde na severe aj na juhu pôda prestáva byť obrábaná a celé dediny rýchlo miznú z povrchu zemského. Od roku 1838 bolo takto z mapy vymazaných nie menej ako 20 dedín a stacionárne obyvateľstvo vyhubené. Beduíni veľmi rýchlo zasahujú všade, kde sa dá jazdiť na koni; a vláda je úplne bezmocná odolať im alebo brániť svojich poddaných. (s. 490)
Pokiaľ ide o opisy iných častí krajiny, vďačíme za správu Kráľovskej komisie Palestíny z roku 1937 – hoci pre nedostatok miesta môžeme citovať len tie najstručnejšie pasáže. V kapitole 9, odseku 43 správa cituje svedectvo o stave Prímorskej nížiny v roku 1913:
Cesta vedúca z Gazy na sever bola len letnou cestou vhodnou na prepravu ťavami a vozmi... žiadne pomarančové háje, sady ani vinice neboli vidieť, až kým sa človek nedostal do dediny Yabna... Ani v jednej dedine v celej tejto oblasti sa voda nepoužívala na zavlažovanie... Domy boli celé z hliny. Nikde nebolo vidieť žiadne okná... Používané pluhy boli drevené... Výnosy boli veľmi nízke... Hygienické podmienky v dedine boli hrozné. Školy neexistovali... Miera detskej úmrtnosti bola veľmi vysoká...
Oblasť severne od Jaffy... pozostávala z dvoch odlišných častí... Východná časť, smerom k kopcom, sa kultúrne podobala oblasti Gaza-Jaffa... Západná časť, smerom k moru, bola takmer púšťou... Dedín v tejto oblasti bolo málo a riedko osídlených. Po oblasti bolo roztrúsených mnoho ruín dedín, pretože kvôli rozšíreniu malárie mnohé dediny opustili ich obyvatelia.
Hulehská kotlina pod sýrskou hranicou je opísaná ako „zahŕňajúca množstvo arabských dedín a rozsiahly papyrusový močiar, ktorý sa vlieva na juh do jazera Hule... trojuholníkový pás zeme s rozlohou približne 44 štvorcových míľ... Táto oblasť je zavlažovaná veľmi chaotickým spôsobom sieťou malých, primitívnych kanálov. V dôsledku nadmerného zavlažovania je teraz najviac maláriou postihnutou oblasťou v celej Palestíne. Mohla by sa stať jednou z najúrodnejších.“
Pokiaľ ide o ďalší región v Palestíne – oblasť Beisan (Beit Shean) – citujeme zo správy pána Lewisa Frencha, riaditeľa rozvoja vymenovaného britskou vládou v roku 1931:
Našli sme ju obývanú feláhmi, ktorí žili v hlinených chatrčiach a ťažko trpeli rozšírenou maláriou... Veľké plochy ich pôdy boli neobrábané a pokryté burinou. Neboli tam žiadne stromy, žiadna zelenina. Feláhini, ak sami neboli zlodejmi dobytka, boli vždy pripravení poskytnúť útočisko týmto a iným zločincom. Jednotlivé obrábané pozemky každoročne menili majiteľa. Verejná bezpečnosť bola slabá a údelom feláhov bolo striedanie drancovania a vydierania zo strany ich susedov, beduínov.
Toto bol teda obraz Palestíny v posledných desaťročiach 19. storočia a až do prvej svetovej vojny: krajina, ktorá bola prevažne púštna, s nomádmi, ktorí neustále zasahovali do osídlených oblastí a jej farmárov; nedostatok základných zariadení a vybavenia; roľníci utápajúci sa v chudobe, nevedomosti a chorobách, zaťažení dlhmi (úrokové sadzby niekedy dosahovali až 60 percent) a ohrozovaní bojovnými nomádmi alebo susednými klanmi. Výsledkom bolo rastúce zanedbávanie pôdy a útek z dedín, s rastúcou koncentráciou pôdy v rukách malého počtu veľkých vlastníkov pôdy, ktorí často sídlili v takých vzdialených arabských hlavných mestách, ako sú Bejrút a Damask, Káhira a Kuvajt. Inými slovami, tu existoval sociálny a ekonomický poriadok, ktorý mal všetky znaky stredovekej feudálnej spoločnosti.
Kto zbavil palestínskeho roľníka majetku?
Palestínsky roľník bol skutočne zbavený majetku, ale jeho arabskými spoluobčanmi: miestnym šejkom a dedinskými staršími, vládnym vyberačom daní, obchodníkmi a úžerníkmi; a keď bol nájomcom-roľníkom (ako to zvyčajne bývalo), aj neprítomným vlastníkom. V čase, keď bola sezónna úroda rozdelená medzi všetkých týchto ľudí, pre neho a jeho rodinu zostalo len málo, ak vôbec niečo, a na splatenie starých dlhov sa zvyčajne museli vytvoriť nové dlhy. Potom prišli beduíni a vzali si svoj „podiel“ alebo úplne vyhnali nešťastného feláha z pôdy.
Toto bol „normálny“ priebeh udalostí v Palestíne v 19. storočí. Narušil ho príchod židovského priekopníckeho podniku, ktorý znamenal koniec tohto stredovekého feudálneho systému. Židia tak zohrali objektívnu revolučnú úlohu. Niet divu, že to vyvolalo hnev a aktívny odpor arabských šejkov, neprítomných vlastníkov pôdy, úžerníkov a beduínskych banditov.
Arabské dobytie krajiny prišlo štyri roky po Mohamedovej smrti (632) a trvalo viac ako štyri storočia, pričom kalifovia vládli najprv z Damasku, potom z Bagdadu a Egypta. Na začiatku islamskej vlády sa obnovilo židovské osídlenie v Jeruzaleme a židovskej komunite bolo udelené povolenie žiť pod „ochranou“, čo bol zvyčajný status nemoslimov pod islamskou vládou, ktorý chránil ich životy, majetok a slobodu vierovyznania výmenou za platenie špeciálnych daní z hlavy a pozemkov.
Následné zavedenie obmedzení voči nemoslimom (717) však ovplyvnilo verejné správanie Židov, ako aj ich náboženské obrady a právne postavenie. Uvalenie vysokých daní na poľnohospodársku pôdu prinútilo mnohých presťahovať sa z vidieckych oblastí do miest, kde sa ich situácia sotva zlepšila, zatiaľ čo rastúca sociálna a ekonomická diskriminácia prinútila mnohých Židov opustiť krajinu. Do konca 11. storočia sa židovská komunita v krajine značne zmenšila a stratila časť svojej organizačnej a náboženskej súdržnosti.
porovnaj si to aj narastom poctu palestincov po prichode britskych a zidovskych lekarov na zaciatku 20st
Za 150 rokov z 400-900k na aspon 5mio ak odratame prichod 1-2 mio z okolitych arab. statov po 1sv vojne
ako to presne myslis odkial sa vzali?
za 500-1000 rokov sa dokaze aj mensia komunita 20-50k namnozit na miliony. Zidov tu bolo 10-12mio.
Porovnaj si to s ciganmi, rovanky pripad, tiez ich je mozno 5-10mio, a to boli mozno viac obmedzovani ako zidia.
ale jazyk a prebrate slova v nom mozu sluzit ako priamy (alebo aspon nepriamy) dokaz, potvrdenie toho, ktorou trasou prisli zidia do europy. A trasa prichodu hrala dolezitu rolu v Koestlerovej hypoteze.
A my tu mame na jednej strane silnu pritomnost rynskeho dialektu v jiddish a na druhej strane nezvykle male mnozstvo turkicky slov.
Preco sa nezbavili aj priblbleho rynskeho dialektu a nepresli uplne na stand. nemcinu v 19st?
detail "k mäsu" - skúste ho jesť také, aké je - bez akejkoľvek soli, korenia, byliniek, omáčok, dresingov :-)
Stav (odhad) populacie v 1900 vs dnes
Volga Tatari 1.5–2mio .. 5.5–6mio
Bashkiri 1–1.3mio .. 2mio
Chuvasi 1–1.2mio .. 1.5–1.7mio
Azerbaijdzanci 2–2.5mio .. 25–30mio
Krym tatari 200–250k .. 500–600k
Kumyks 100–150k .. 500–600k
Karachays 50–70k .. 200–300k
Balkari 40–60k .. 120–140k
Nogaisi 80–120k .. 100–120k
Chazari by z tychto mali najblizsie asi ku Kumanom, Karachays, Balkars
Tatari maju plochejsu tvar, to nezodpoveda vyzoru ashkenzi.
Ukrainu obyvali vo velkom kozaci,tych je teraz 2-7mio po celom rusku, su potomkovia Kumanov(Kumyks), a miesali sa so slovanmi, a nech na 50% su cisti kumani, tj ich turkicka cast predstavuje 4 mio.
Dalsi vyznamni region medzi kaspikom a ciernym morom je dagestan, terajsia populacia je 3mio, z toho 30% avarov, ostatne narodnosti okrem kumykov su pod 10%.
Cecensko, terajsia populacia 1,5mio (to su kaukazci, ale na porovnanie, ako sa dokazala vyvinut ich populacia)
Vsetky tieto turkicke narody su mozno zivotaschopne, bojovne, ale v oblastiach, kde sa vyzaduje intelekt nijako specialne nevynikaju, ziadne vyrazne osobnosti svetovo zname.
Dalsie priklad, Bulharsko, kde sa pomiesali turkicki bulhari so slovanmi
Pocet bulharov (uz zmiesanych bulharov a slovanov) v 1880 - 2mio, v 1989 9mio.
V 1934 ich bolo okolo 4mio. Peak 9mio dosiahli az za socializmu v 1989.
Populacia Ashkenazi v 1900 bola uz vtedy okolo 10-13mio. Daleko viac ako terajsie turkicke etnika v rusku a na Ukraine (ktore zazili aj priaznive obdobia socializmu, dostupne lekarstvo...)
Teda (ak by mali byt v 1900 ashkenazi celkovo "chazarski", tak ta chazarska povodna zlozka si pocas 500-1000 rokov si musela najst, mat nejaku nosnu cast zivotaschopneho cudzieho etnika, na ktorej sa zviezli ako na konovi, podobne ako mali (nasli si) povolszski bulhari svoju nosnu cast v slovanoch.
Trochu historie.
Ked rimania rozprasili zidov, odviezli cast zajatcov do dnesneho talianska. Preto ta nezvykla pritomnost zidov na apenin. polostrove. Preco by tam inak vobec isli vo velkom? Taliansko nie je nicim zaujimave oproti Palestine. Jedno velke mesto rim, a par zaujimavych miest zalozenych grekmi v dnesnej katanii, kalabrii a sicilii. Ale viac vacsich miest bolo vo vychodnej casti rimskej rise, Alexandria, damask, grecke mesta v turecku..
Na apeninskom polostrov si zidia zacali brat miestne zeny. Aj dna vyskumy naznacuju, ze najblizsie maju Ashkenazi k talianom.
Moderny bankovy system bol vymysleny v talianskych mestach - Venezia, Florencia..
Tu odpozorovali know-how.
Existovala obchodna trasa smerom na sever, ktora obchadzala hornate svajciarko, cez franzcuzsko a viadla dalej do beneluxu, nemecka..
Po tej uplne prirodzene zacali migrovat zidia. Z francuzska ich v 10-11st vyhnali a tak sa ocitli v nemeckom poryni, kde sa zacal konstruovat jiddish.
Preco mohli lepsie prezit morove obdobia. Nebude to aj v tom, ze ich nabozenstvo viedlo k vacsiej hygiene (obradne umyvanie) a priebercivosti v strave a navyse zili v uzavretych komunitach?
Museli ale najst sposob obzivy, ak sa ma vysvetlit ich populacny narast na 10-13mio.
Ak neberieme v uvahu obchod a bankovnictvo, tj mali peniaze, neskor ich zacali poziciavat vladnucej vrstve a vymahat si zaruky, ochranu, tak co este mali. Vedeli lepsie pisat a citat oproti miestnemu obyvatelstvu. Stale sa ucili nieco z tory, talmudu.
To sa dalo vyuzit a najst si miesto v statnej sprave. Aj polsky kral Kazimir ich preto pozval do polska, dal nejake zaruky, a zidia tam ovladli statnu spravu, uradnictvo, vyberanie dani, kroniky...
V tomto by mali vynikat bojovne povahou, ale inak primitivnejsie a nevzdelane etnika ako su turkicke narody? Ved chazaria nemala ani pisomnu rec kodifikovanu a to boli relativne velka risa.
Zober si oblast vedy, vsetky oblasti od filozofie, matematiky po lekarstvo, a literaturu, vsade je dost zidov.
Maju cvik v intelekte a aj vyznamnu zlozku fantazie (vid dali podnet k celej jednej vetve nabozenstva uz pred 2000 rokmi, aj ked zakladnu ideu jedneho boha pravdepodobne prebrali od sumerov).
Koestler sa povazoval za chazara(podla vyzoru)? Ako by si opisal vyzor erdogana vs netanjahu?
Bol spisovatel Lem chazar? A dalej napr Asimov, strugackij, tarkovskij, Stravinsky, Gogol, enzejstein, trockij, bulgakov, dostojevskij, Mahler, Schoenberg..Kafka, Erwin Kish, Ustinov(spisovatel)?
Je intelekt a fantasia, ktore je stravitelna pre cely svet nejakou crtou turkickych narodov. Poznas nejake osobnosti z turecka, co je najuspesnejsi turkicky stat?
Mozno poznas z iranu armanska (chacaturian, kasparov), napr. armeni stoja za povsimnutie.
Semiti maju svoj intelekt a fantaziu (boli aj arabski matematici, filozofi.. maju nabozenstvo). Co maju turkicke narody? Ziadne nabozenstvo, minimum znamych osobnosti vo vsetky moznych oblastiach.
Smerujem k tomu, ze nosna cast Ashkenazi je semitska, a ak je zcasti chazarska, tak o nic viac ako je nemecka, slovanska, talianska...
Co sa tyka krutosti v sucasnom izraeli, to mi pripada skor, ze sa to naucili v Europe pocas revolucii v rusku, a v 2sv vojne (napr. aj varsavske geto ako priklad) alebo prip od britskej, holandsej, belgicej, nemeckej kolonialnej spravy.
Ale bola ruska revolucia v krutosti originalna? Co francuzska revolucia?
Po 2sv vojne, v 1946 prislo do izraela urcite par psychopatov, a vela ludi s PTSD. Na yt je nap. video rozhovoru s velitelom izr. komanda z 1946, uz ma aj 90 rokov. Pozri si a uvidis aky budes mat z neho dojem
Samotne spravanie palestincov. Vela v tomto konflikte je "naaranzovane". Samotny pojem palestinskeho naroda vymysleli v kgb, Arafat si preto tolko dovolil v jordansku, mal plany s libanonom, bol agent. Sucasny hamas financovany katarom so suhlasom a po dohode s izraelom.
Palestinci su natolko inteligentni, ze detom dovolia hadzat po izr. vojakoch kamene.
Skusili by ceske deti v protektorate hadzat kamene po wehrmachte. Ale cesi nie su tak blbi aby takto provokovali.
Že on je tu kokot? To nie je ktovieaká lichuotka pre osobu, ktorá sa chce hrať na ženu, byť kokotom.
Inak, keď už sme pri LGBTI — ak na vás každú chvíľu nevyskakuje na sociálnych sieťach Ficov transgenderový „dvojník“, aka "kráľovná Slovenska", tak vám len ticho závidím. To, čo zo začiatku pôsobilo aspoň trochu vtipne, premenila miestna mediálna žumpa na takú zhovadilú trápnosť, že by sa za to hanbil aj samotný internetový cringe.
Tranďák je dennodenne všade propagovaný, stal sa z neho akýsi maskot miestnej "Zomri" lúzy. Teraz si ešte robí „turné“ po Európe a samozrejme hlavne po Slovensku: https://www.youtube.com/watch?v=hXxwC_IhNhg
A veru nečudo, keď zistil, koľko kreténov sa nájde v akejsi malej, dovtedy pre neho neznámej krajine ochotných platiť mu ťažké prachy za nič. Len korporátna žumpa si akosi zabudla preveriť, že tranďák mal byť podporovateľ Trumpa a anti-coviďák („based tranny“, ako hovoria za Atlantikom). „Based tranny“ si teda v prvom rade urobila prču nie z Fica, ale zo všetkých tých idiotov, ktorí sa okolo neho zomkli. Mediálna korpo-žumpa sa zase zhovadila na plnej čiare, a ani nevie ako. :-D
...a v roku 1956 zakázali všetko mäso, ryby a vajíčka.
Mesto nevyzerá, že by chorľavelo. Je ako šťastné teliatko, ktoré nikto nebude o pár rokov ťahať hákom po zemi celé skrvavrné, vystresované a vysilené na bitúnok, aby bolo potom zožrané akože inteligentnými bytosťami, ktoré si myslia, že z toho hororu, ktorý do seba nasúkajú, budú zdravé.
Povráva sa, že raz sa k Zemi blížili mimozemštania a šéfovi výpravy dodal jeho tím namerané dáta o tamojšom živote. Ten si ich prezrel a udivil sa. Oni žerú mäso. "Otočte to preč. Je to beznádejná planéta."
Ešte dodám, že ja teda konzumujem aj vajíčka (snažím sa z otvoreného chovu, ak sa dá - priplatím si) a mliečne výrobky (istú dobu som sa ich aj snažil obmedzovať, ale bolo to ťažké :-)) - a nemôžem napísať, že málo, pričom si uvedomujem, že aj toto je problematické. Na rovinu uznávam, že som pokrytec a mám čo zlepšovať. Ale som aj realista a pragmatista - väčšina ľudí nebude vegánmi (ale bol by to ideálny svet - v podstate návrat do rajskej záhrady, toto pochopili aj niektoré kresťanské sekty ako adventisti), takže aj menšie kroky treba oceniť.
Ono rozumná diskusia nie je o extrémoch typu „všetci musia byť vegáni“ vs. „jedzme čo najviac mäsa“, ale o tom, ako sa dá realisticky dnes znížiť utrpenie zvierat, obmedziť priemyselnú brutalitu a zároveň zabezpečiť ľuďom funkčnú a zdravú stravu.
Potravinový mäsový priemysel je industriálna krutosť.
Ja osobne tiež zjem aj mäso, ako píše Roland, spoločenská konvencia. Jem ryby aj kurence - občas. Ba, ak by to odo mňa chceli, som schopný zjesť aj ľudské mäso či krv - veď v tom nie je rozdiel, že. Alebo je?
Príroda beží na rôznych princípoch. Za prvé je množstvo ba väčšina druhov zvierat, ktoré mäso nejedia. Prečo by ho mala jesť práve mysliaca bytosť?
Rozum je zodpovednosť, rozum dáva moc ale rozumná bytosť by práve preto mala v prvom rade vedieť, že nemá zneužívať túto moc na vytvorenie priemyselného pekla.
Bohužial, masový chov a spotreba mäsa je spojený s krutosťou. Tá krutosť je objektívne jestvujúca psychologická entita, ktorá sa prejavuje. Priemyselné peklo pre zvieratá, priemyselné peklo pre ľudí. Masové zabíjanie zvierat, masové zabíjanie ľudí.
Žiadne racionálne dôvody pre to, aby to tak bolo, nie sú. Narkománia, zvyk? Aj alkoholizmus a iné narkománie sú zlo, chorobná slabosť - a zločin. "Ak to niekomu pomôže" - ak niekomu pomôže šťanie na ulici, tak nech to robí? Alebo ak niekomu pomôže jedenie ľudského mäsa - napríklad pri nejakých náboženských rituáloch - tak nech si ich zabíjajú a jedia?
Karnivor diety ako liek? Neverím.
Ale dobre, nech má právo človek jesť aj mäso - teda nie ľudí, ani nie vyšších cicavcov, najlepšie žiadnych cicavcov ... no dobre, ak si ich uloví, a/alebo, ak si ich sám podreže. Podreže, nožom, nech vidí, aké to je. Každý osobne, deti aspoň prítomné.
Prípadne - deťom sa zakazuje aj alkohol, aj iné veci, prečo nie aj mäso. Je to len narkotikum, nastavenie na škvarené mäso, tuk, od detstva sú tomu deti vystavené. Prečo by také otročenie zlozvyku malo byť legálne?
Potravinový reťazec nie je protiargument. To, že v prírode existuje nejaký potravinový reťazec, ešte automaticky neznamená, že súčasný priemyselný chov je „prirodzený“. Práve naopak — potravinový reťazec tak, ako prirodzene funguje v prírode, ukazuje, že to, čo ľudstvo robí na priemyselnej úrovni, je choré a neprirodzené.
Carnivore diéta je hovadina, typická „fad“ diéta priživovaná tupým internetom. Samozrejme, že ak niekto predtým jedol ultraspracovanú stravu plnú cukru, chémie a podobne, tak mu takáto zmena prinesie krátkodobý efekt. Ale to nie je dôkaz, že táto diéta niečo lieči — je to skôr ako prekrytie otvorenej rany, nie jej reálne hojenie. Áno, istá miniatúrna časť populácie, ktorá má autoimunitné ochorenia a veľa potravín nedokáže stráviť bez problémov, môže z toho krátkodobo profitovať — ale bude to na úkor iných vecí (viď krvné testy cholesterolu u ľudí, ktorí sa na toto dali). Carnivore influenceri sú ako plochozemci medzi dietármi.
Rovnako existuje aj zlá vegánska strava a debilita medzi vegánmi — viď popieranie toho, že treba suplementovať B12. Vegánska strava, kde sa dáva pozor na dostatok proteínu a dostatočné porcie, kde gró tvoria strukoviny a teplá strava (nie raw debilita), so suplementovaním B12 problém robiť nebude. Každý jeden vegán či ex-vegán, o ktorých viem a ktorí mali/majú problémy, ich mali/majú buď z niečoho iného, alebo preto, že to jednoducho robili/robia zle.
asi také jednoduché.
Celá príroda beží na princípe potravinového reťazca.
Praktické príklady potlačenia prejavov ťažkých chorôb pomocou karnivor diéty sú myslím zrejmé.
Takže - ak to niekomu pomôže - nech je mäsa koľko mu obličky dovolia.
Sója a spol. nebude asi riešením pre každého.
Aj keď vieme, že v Indii sú skupiny ľudí žijúce dlhodobo - generačne - bez mäsa.
Máme v rodine dokonca vegána - lebo veď mlieko/syr, tvaroh, srvátka - všetky potraviny kde sa toto spomenie v zložení/ je vykorisťovanie kráv, atď..
Ale neteší ma to vôbec - zdravotný stav povedal by som "zatiaľ udržateľný" - ale vitalita, energia, vytrvalosť - zlomok normálnej.
Mne stačí čoraz menej mäsa - radšej ryby /ako keby boli ryby zo sóje :-) / - ale jem ho a úplne by som sa ho asi dobrovoľne celkom nevzdal.
Ja to hovorím stále: mať empatiu k zvieratám je základným predpokladom na to, aby mal človek empatiu aj k ľuďom. Nedávno som pozeral jeden odporúčaný dokument o tom, v akom hrôzostrašnom stave sú nielen zvieratá na bitúnkoch, ale aj ľudia, ktorí tam pracujú. Je tam dialóg medzi otcom a synom — otec celý život pracoval na bitúnku a syn je vegán a aktivista za práva zvierat. Veľmi zaujímavé a odhaľujúce:
https://www.youtube.com/watch?v=3qb-9Q0YhVA
Mnohí budú argumentovať tým, že jesť mäso je prirodzené a „tradícia“. Veď v pohode, nad kmeňom v Amazónii, ktorý si uloví kapybaru, nikto moralizovať nebude. Megapriemysel bitúnkov, mäsokombinátov, kožušinových či kožiarskych tovární však nemá historický precedens. Je to úplný opak prirodzenosti, rovnováhy a akejkoľvek „tradície“. A to je dôležité pochopiť. Má to brutálne devastačné následky na všetko — na životné prostredie, zvieratá aj ľudí. Dokonca aj ten posratý covid (a mnohé ďalšie zoonotické hnusoby) bol pravdepodobne dôsledkom toho, že holá opica nevie čo so sebou a masovo žerie to čo by nemala.
Osobne sa snažím minimalizovať konzumáciu mäsa, ako sa len dá, hoci úplne sa ho vzdať je ťažké — ani nie kvôli chuti (mne to úprimne ani veľmi nechutí), ale kvôli extrémnemu spoločenskému tlaku. Človek príde na narodeninovú oslavu alebo na sviatky k rodine či známym a vždy tam musí byť minimálne nejaký rezeň, šunka alebo vývar. No viniť jednotlivcov veľmi nedáva zmysel — toto je systémový problém. A obávam sa, že s rozmachom rôznych trendových "influencerských" a "wellness" debilít typu carnivore diet, sa to asi veľmi nezlepší.
kto dokáže tvrdiť, že je tam množstvo rýnskych dialektov ale žiadne turkické?
Jidiš je proste novotvar, jazyk, ktorým židia začali hovoriť až v Nemecku (v nemeckých oblastiach). O tom sa nedá pochybovať, že ? Nebudú predsa nemecky hovoriť v Taliansku, Francúzsku či Rusku, že.
Téma našej diskusie je to, odkial ich prišla väčšina do Nemecka a území pod nemeckým vplyvom. To je hlavná téma. Tá doba, odkedy začali hovoriť nemecky, tá doba je už pre bašu tému takmer nezaujímavá.
A aj židom ako Koestler pripadalo jasné, že väčšina židov prišla z východu. Akou rečou hovorili pred jidiš je nejasné. Dosť možno v bežnom živote používali slovanské jazyky (tak. ako lokálni židia na tých miestach dnes. Už vtedy stratili všetku turkickú slovnú zásobu. Podobne ako stratili svoju aramejčinu, hebrejčinu alebo čím hovorili v Levante.
Jidiš je to posledné, čo je v tejto problematike zaujímavé. Migrácia "židov" z východu je nepochybná, a ak by sme sa aj nedohodli na kvantite turkických génov v ich krvi, tak určite zo sebou brali turkickú krutú kultúru.
to hovoríš o vzrastoch populácie v novších časoch. Ale je uveriteľné, že by sa cudzo náboženské etniká z Levanty rozvíjali v stredoveku na divokom Východe? Celý čas, počas nájazdov Mongolov, Turkov a podobne? Ak by to boli potomci nejakého domáceho, zvyknutého etnika, tak áno - ale ľudia od brehov Stredomoria?
na splachnutie
Oranssi Pazuzu - Mestarin kynsi
https://www.youtube.com/watch?v=yshzL4Hf-Wc
ORANSSI PAZUZU - Muuntautuja
https://www.youtube.com/watch?v=ptWbrHlufCY
GUTS (Finland) - Decay (skip 1.)
https://www.youtube.com/watch?v=QlzkVKIMWMo
Sweden
Carnage - Dark Recollections (Full Album) (skip 1)
https://www.youtube.com/watch?v=41eFRyDdFd4
casto argumentuju, ze urodnu podu ziskali aj vysusenim mociarov, zamorenych komarmi, ktore prenasali malariu. Tu treba povedat, ze palestinci kvoli malarii zili vacsinou na kopcoch, ale po case, mozno kvoli narastu populacie by museli zist zcasti aj do nizsich oblasti, ak by sa podmienky zlepsili (dostupnosti liekov, dostupnejsia medicina od anglicanov), a mohli aj oni sami zacat vysusovat mociare. Ak by im niekto, napr. Katar nakupil polnohosp. techniku a zavlazovacie zariadenia, tak tiez to mohli zacat robit vo velkom, akurat by to zacali robit o 30-50 rokov neskor ako zidia
Navrh z 1946 bol:
z tychto 100% (ABCD) dostanu
Palestinci 66% v rozlohe
a kvalita v tom bola zastupena 0%.10% fialovej A, 43%.18% slabofialova B, 66%.46% oranzova C, 90%.26% slabooranzova D
Tie % znamenaju, ze palestinci dostali 0% z najurodnejsiej pody (fialovej), ktora tvori 10% rozlohy vsetkej polnohosp. pody, 43% z kategorie B, ktora tvori 18% polnohosp. pody...atd
Mozno skonstatovat, ze ak palestinci boli na pode A tak boli odsunuti, boli ciastne odsunuti z B, ponechali im iba cast B triedy, ktoru uz pravdepodbne uzivali, a dalej im bola pridelena hlavne C trieda, ktoru pravdepodobne vacsinou uz uzivali a zcasti mozno este nie a to iste plati pre triedu D.
Podmienky v Palestíne pred rokom 1948
Štúdia Palestíny pod tureckou vládou odhaľuje, že už na začiatku 18. storočia, dávno predtým, ako sa začali židovské nákupy pôdy a rozsiahla židovská imigrácia, sa postavenie palestínskeho fellahu (roľníka) začalo zhoršovať. Ťažké daňové bremeno, ktoré sa pridávalo k chronickej zadlženosti voči úžerníkom, nútilo rastúci počet farmárov, aby sa dostali pod ochranu bohatých mužov alebo moslimského náboženského nadačného fondu (Waqf), čo malo za následok, že boli nakoniec nútení vzdať sa svojho vlastníctva k pôde, ak nie svojho skutočného pobytu na nej a jej obrábania.
Až do prijatia tureckého zákona o katastri nehnuteľností v roku 1858 neexistovali žiadne oficiálne listiny, ktoré by potvrdzovali právne vlastníctvo človeka k pozemku; na preukázanie takéhoto vlastníctva stačila samotná tradícia – a zvyčajne sa tak aj stalo. A napriek tomu bola situácia palestínskych farmárov neistá, pretože medzi rodinami, klanmi a celými dedinami neustále prebiehali krvné pomsty, ako aj pravidelné vpády dravých beduínskych kmeňov, ako napríklad neslávne známy Ben Sakk’r, o ktorom H. B. Tristram (The Land of Israel: A Journal of Travels in Palestine, Society for Promoting Christian Knowledge, Londýn, 1865) napísal, že „dokážu zhromaždiť 1 000 jazdcov a vždy sa pripojiť k svojim bratom, keď je v pohybe nájazd alebo vojna. Svoje súčasné majetky získali postupne a vo veľkej miere vyhnaním felahínov (roľníkov), zničením ich dedín a premenou ich bohatých obilných polí na pastviny.“ (s. 488.)
Tristam ďalej predstavuje pozoruhodný a veľmi odhaľujúci opis podmienok v Palestíne na oboch stranách rieky Jordán v polovici 19. storočia – opis, ktorý vyvracia arabské tvrdenie o pokojnom, normálne sa rozvíjajúcom palestínskom vidieckom hospodárstve, ktoré bolo údajne narušené židovskou imigráciou a osídlením.
Pred niekoľkými rokmi bol celý Ghor v rukách feláhov a veľká časť z neho sa pestovala na obilie. Teraz je celý v rukách beduínov, ktorí sa vyhýbajú akémukoľvek poľnohospodárstvu, okrem niekoľkých miest, ktoré tu a tam obrábajú ich otroci; a s beduínmi prichádza bezprávie a vykorenenie všetkej tureckej autority. Na východnej strane sa teraz neuznáva žiadna vláda; a pokiaľ Porta nebude konať s väčšou pevnosťou a opatrnosťou, ako je jej zvykom... Palestína bude spustošená a odovzdaná nomádom.
To isté sa teraz deje na planine Sharon, kde na severe aj na juhu pôda prestáva byť obrábaná a celé dediny rýchlo miznú z povrchu zemského. Od roku 1838 bolo takto z mapy vymazaných nie menej ako 20 dedín a stacionárne obyvateľstvo vyhubené. Beduíni veľmi rýchlo zasahujú všade, kde sa dá jazdiť na koni; a vláda je úplne bezmocná odolať im alebo brániť svojich poddaných. (s. 490)
Pokiaľ ide o opisy iných častí krajiny, vďačíme za správu Kráľovskej komisie Palestíny z roku 1937 – hoci pre nedostatok miesta môžeme citovať len tie najstručnejšie pasáže. V kapitole 9, odseku 43 správa cituje svedectvo o stave Prímorskej nížiny v roku 1913:
Cesta vedúca z Gazy na sever bola len letnou cestou vhodnou na prepravu ťavami a vozmi... žiadne pomarančové háje, sady ani vinice neboli vidieť, až kým sa človek nedostal do dediny Yabna... Ani v jednej dedine v celej tejto oblasti sa voda nepoužívala na zavlažovanie... Domy boli celé z hliny. Nikde nebolo vidieť žiadne okná... Používané pluhy boli drevené... Výnosy boli veľmi nízke... Hygienické podmienky v dedine boli hrozné. Školy neexistovali... Miera detskej úmrtnosti bola veľmi vysoká...
Oblasť severne od Jaffy... pozostávala z dvoch odlišných častí... Východná časť, smerom k kopcom, sa kultúrne podobala oblasti Gaza-Jaffa... Západná časť, smerom k moru, bola takmer púšťou... Dedín v tejto oblasti bolo málo a riedko osídlených. Po oblasti bolo roztrúsených mnoho ruín dedín, pretože kvôli rozšíreniu malárie mnohé dediny opustili ich obyvatelia.
Hulehská kotlina pod sýrskou hranicou je opísaná ako „zahŕňajúca množstvo arabských dedín a rozsiahly papyrusový močiar, ktorý sa vlieva na juh do jazera Hule... trojuholníkový pás zeme s rozlohou približne 44 štvorcových míľ... Táto oblasť je zavlažovaná veľmi chaotickým spôsobom sieťou malých, primitívnych kanálov. V dôsledku nadmerného zavlažovania je teraz najviac maláriou postihnutou oblasťou v celej Palestíne. Mohla by sa stať jednou z najúrodnejších.“
Pokiaľ ide o ďalší región v Palestíne – oblasť Beisan (Beit Shean) – citujeme zo správy pána Lewisa Frencha, riaditeľa rozvoja vymenovaného britskou vládou v roku 1931:
Našli sme ju obývanú feláhmi, ktorí žili v hlinených chatrčiach a ťažko trpeli rozšírenou maláriou... Veľké plochy ich pôdy boli neobrábané a pokryté burinou. Neboli tam žiadne stromy, žiadna zelenina. Feláhini, ak sami neboli zlodejmi dobytka, boli vždy pripravení poskytnúť útočisko týmto a iným zločincom. Jednotlivé obrábané pozemky každoročne menili majiteľa. Verejná bezpečnosť bola slabá a údelom feláhov bolo striedanie drancovania a vydierania zo strany ich susedov, beduínov.
Toto bol teda obraz Palestíny v posledných desaťročiach 19. storočia a až do prvej svetovej vojny: krajina, ktorá bola prevažne púštna, s nomádmi, ktorí neustále zasahovali do osídlených oblastí a jej farmárov; nedostatok základných zariadení a vybavenia; roľníci utápajúci sa v chudobe, nevedomosti a chorobách, zaťažení dlhmi (úrokové sadzby niekedy dosahovali až 60 percent) a ohrozovaní bojovnými nomádmi alebo susednými klanmi. Výsledkom bolo rastúce zanedbávanie pôdy a útek z dedín, s rastúcou koncentráciou pôdy v rukách malého počtu veľkých vlastníkov pôdy, ktorí často sídlili v takých vzdialených arabských hlavných mestách, ako sú Bejrút a Damask, Káhira a Kuvajt. Inými slovami, tu existoval sociálny a ekonomický poriadok, ktorý mal všetky znaky stredovekej feudálnej spoločnosti.
Kto zbavil palestínskeho roľníka majetku?
Palestínsky roľník bol skutočne zbavený majetku, ale jeho arabskými spoluobčanmi: miestnym šejkom a dedinskými staršími, vládnym vyberačom daní, obchodníkmi a úžerníkmi; a keď bol nájomcom-roľníkom (ako to zvyčajne bývalo), aj neprítomným vlastníkom. V čase, keď bola sezónna úroda rozdelená medzi všetkých týchto ľudí, pre neho a jeho rodinu zostalo len málo, ak vôbec niečo, a na splatenie starých dlhov sa zvyčajne museli vytvoriť nové dlhy. Potom prišli beduíni a vzali si svoj „podiel“ alebo úplne vyhnali nešťastného feláha z pôdy.
Toto bol „normálny“ priebeh udalostí v Palestíne v 19. storočí. Narušil ho príchod židovského priekopníckeho podniku, ktorý znamenal koniec tohto stredovekého feudálneho systému. Židia tak zohrali objektívnu revolučnú úlohu. Niet divu, že to vyvolalo hnev a aktívny odpor arabských šejkov, neprítomných vlastníkov pôdy, úžerníkov a beduínskych banditov.
Arabské dobytie krajiny prišlo štyri roky po Mohamedovej smrti (632) a trvalo viac ako štyri storočia, pričom kalifovia vládli najprv z Damasku, potom z Bagdadu a Egypta. Na začiatku islamskej vlády sa obnovilo židovské osídlenie v Jeruzaleme a židovskej komunite bolo udelené povolenie žiť pod „ochranou“, čo bol zvyčajný status nemoslimov pod islamskou vládou, ktorý chránil ich životy, majetok a slobodu vierovyznania výmenou za platenie špeciálnych daní z hlavy a pozemkov.
Následné zavedenie obmedzení voči nemoslimom (717) však ovplyvnilo verejné správanie Židov, ako aj ich náboženské obrady a právne postavenie. Uvalenie vysokých daní na poľnohospodársku pôdu prinútilo mnohých presťahovať sa z vidieckych oblastí do miest, kde sa ich situácia sotva zlepšila, zatiaľ čo rastúca sociálna a ekonomická diskriminácia prinútila mnohých Židov opustiť krajinu. Do konca 11. storočia sa židovská komunita v krajine značne zmenšila a stratila časť svojej organizačnej a náboženskej súdržnosti.
porovnaj si to aj narastom poctu palestincov po prichode britskych a zidovskych lekarov na zaciatku 20st
Za 150 rokov z 400-900k na aspon 5mio ak odratame prichod 1-2 mio z okolitych arab. statov po 1sv vojne
ako to presne myslis odkial sa vzali?
za 500-1000 rokov sa dokaze aj mensia komunita 20-50k namnozit na miliony. Zidov tu bolo 10-12mio.
Porovnaj si to s ciganmi, rovanky pripad, tiez ich je mozno 5-10mio, a to boli mozno viac obmedzovani ako zidia.
ale jazyk a prebrate slova v nom mozu sluzit ako priamy (alebo aspon nepriamy) dokaz, potvrdenie toho, ktorou trasou prisli zidia do europy. A trasa prichodu hrala dolezitu rolu v Koestlerovej hypoteze.
A my tu mame na jednej strane silnu pritomnost rynskeho dialektu v jiddish a na druhej strane nezvykle male mnozstvo turkicky slov.
Preco sa nezbavili aj priblbleho rynskeho dialektu a nepresli uplne na stand. nemcinu v 19st?
Stránky