Kvik, som tu, pretože Ti dlžím odpoveď o Venetoch :D...ale nie, dalo som sa najať na plavbu (neprezradím v akej funkcii) smer Casablanca a potom do Paramariba. Plavba po oceáne je slušné živobytie. Takže, kým po sviatkoch pôjdem za živobytím, dlžím niečo o Benátskom pôvode. :) Prví nesporní predkovia Benátčanov obývali oblasť okolo Lagúny od 8. stor. pred n. l.  Žili ako na SV Apeninského polostrova, tak pozdĺž pobrežia dnešného Slovinska a Chorvátska. Boli známi ako Venetovia, pre Homéra boli "Enetoi", pretože hlásku "v" klasická gréčtina nepozná. Boli to predovšetkým kupci, rovnako ako nimi neskôr budú i Benátčania. Obchodovali s Grékmi, rovnako ako neskôr búdú Benátky uzatvárať obchody s Byzanciou a s krajinami Východu. Na získavanie k životu nevyhnutnej soli z prímorských oblastí sa špecializovali spôsobom, ktorý vlastne predznamenal neskorší ranostredoveký benátsky monopol na jej produkciu. Obliekali sa do čierneho, i táto farba bude neskôr pre benátských patricijov typická. Kmeňovým hrdinom Venetov sa stal Herkules, legendárný ochranca Benátok, tento poloboh získáva prácou to, čo si iní nárokujú na základe pôvodu. Veneti ako etnikum svoj pôvod odvodzovali od Antenora, ktorý ich odviedol zo zničenej Tróje. (píšem o mýtickom pôvode).  Tešili sa povesti spoľahlivých námorníkov, obživu im poskytovali predovšetkým more. Ako plynuli storočia, vybudovali a obývali postupne mestečká Padova, Altino, Aquileia a Grado. Utečenci práve odtiaľ hľadali neskôr bezpečie práve vo vodách lagúny. Ešte pred útekom sa Veneti celkom romanizovali. Pred 2. storočím pred n. l.  už s Rimanmi uzavreli dohodu. Poddali sa, a už za čias Augustových (na prelome letopočtov) spadala oblasť lagúny do desiatej z jedenástich "regiones" starovekej Itálie (Itália bola v staroveku geografický pojem, nie označenie štátu!!!). Ich regiones mal označenie "Venetia a Histria". Neskôr, v 4. storočí n. l. sa stala súčasťou ríše Východorímskej, následne Byzantskej. V tej dobe už bola lagúna o dĺžke asi 56 km a šírke 11 km čiastočne osídlená. Geologicky vzaté vznikla asi pred 6000 rokmi z riečneho bahna a nánosov, ktoré sem do Jadranu prinášalo 7 riek. Najdôležitejšie z nich, Brenta, Sile a Piava sem celú dobu dopravovali  materiál z Apenín a Álp.Bažiny, mokrade a prílivové oblasti tu navyše chrání pred voľným morom dlhý úzky piesočný val, rozdelený zopár prielivmi (porti). Dnes sú tri - Lido, Malamocca a Chioggie.  Zásadná zmena v živote prvých obyvateľov tejto veľkej lagúny však nastala potom, čo sa sem začali sťahovať vyhnanci z pevniny vo veľkom počte. Neprebiehal jeden hromadný presun, skôr išlo o celý rad migračných "vĺn", ktorý vyvrcholil na konci 6. storočia. Veneti utekali pred nájazdníkmi. Dlhodobo. V roku 403 vpadol do rímskej provincie Venetia král Vizigótov Alarich, slovami rímskeho dejepisca Claudia Claudiana "Sláva kráčala v stopách tohto barbara, pred ktorým sa zem triasla hrôzou". Aquileia a Verona padli do rúk nepriateľa a značná časť ich obyvateľstva ušla do bezpečia na ostrovoch v lagúne. Keď hrozba z Alarichovej strany pominula, niektorí sa domov vrátili, iní sa však rozhodli zostať a začali v lagúne nový život. V roku 446 Hun Attila ovládol rímske provincie od Dunaja po Balkán a o 6 rokov neskôr dobyl Aquileu, vyplienil tiež mestá Altinu a Padovu. Utečenci odtiaľto opäť zamierili do lagúny. Na okraji lagúny sa postupne vystavali nové mestá ako Heraclea, Equilio. Vznikli tu vidiecke komunity, ktorých najvyšší predstavitelia sa radili so zhromaždeniami obyvateľov. Veneti tu pravdepodobne tiež postavili opevnené tábory pre prípad, že by proti nim vytiahli Huni, alebo Góti. Ale sami ostrovania boli hašteriví a súperiví, v lagúne nevládla jednota. Rozhodli sa, že každý ostrov bude mať jedného zástupcu, a títo "tribúni"budú spolupracovať pre dobro všetkých. Koniec koncov, čelili rovnakým nebezpečiam a problémom, z ktorých nie najmenším bolo ohrozenie zo strany mora. Išlo o prvý prejav príslušnosti ku komunite, k celku, ktorý sa jedného dňa tak výrazne prejaví práve v Benátkach. Inak už v skorom štádiu vývoja trvalého osídlenia v lagúne tu žili rodiny bohaté i chudobné. Senátor Flavius Magnus Aurelius Cassiodorus o nich písal, že : "Pretože žijete ako morskí vtáci a domovy máte na vodnej hladine rozptýlené ako Kykladské ostrovy. Pevnosť zeme na ktorej spočívajú zabezpečujú len vŕbové prúty a hate, i napriek tak chatrnej ochrane neváháte vzdorovať divokému moru. Energiu vynakladáte na svoje slaniská, kde sa odparovaním získava soľ, práve na nej je založená Vaša prosperita". Onen filozof a encyklopedista pripojil však i významný detail: "Lode si uväzujete u dverí príbytkov ako kone". Je to pravda. Na ostrove San Francesco del Deserto v 20 storočí sa našla časť dubového rebra a trup z lipového dreva, loď pochádzala z 5. storočia. Benátky v skutočnosti vznikli asi o storočie neskôr, po sérii invázií Lombarďanov na konci 60-tych rokov 6. storočia  a na začiatku nasledujúceho desaťročia. Provinciu Venetiu znovu ovládli cudzie kmene. Avšak na rozdiel od Hunov, títo dobyvatelia nemali v úmysle drancovať a potom sa znova stiahnuť. Chceli tu zostať, usadiť sa. Obsadili oblasť, ktorá sa zhodou okolnosťi dodnes podľa nich označuje - Lombardia. Ich príchod vyvolal hromadný exodus Venetov. Biskup Aquilejský presunul sídlo biskupstva na okraj lagúnvy v Grado. Biskup padovský zamieril do Malamocca a biskup Oderzský priplával do mesta Heraclea.Títo, ako doboví predstavitelia svetskej aj cirkevnej moci vzali zo sebou občanov i kongrerácie a chystali sa na ostrovoch vytvoriť nové komunity. Takže Benátky a Benátčania sa historicky zrodili práve v tomto úteku pred Lombarďanmi (nepleť si to z dnešnými obyvateľmi Lombardie!). Najnovšie archeologické výskumi zaraďujú prvé známky osídlenia do 2. polovice 6. stor. Tieto nálezy boli objavené v blízkosti Castella vo východnej časti mesta a pod námestím Sv. Marka. Existujú tiež dôkazy, že už v týchto prvých rokoch, boli zahájené práce na zvýšenie úrovne terénu a vysušení bažín. Osídlenci chránili drevenými doskami a kolmi pôdu, navážali sutinu zo zbúraných budov, usadeniny, alebo piesok z dún a na ochranu pred morom stavali  drevené palisády . Toto je/bol počiatok mesta. Takže milý Norman, odhliadnuc od toho, že nič staroslovanské som si nevšimol, starovekí Veneti boli geografický susedia a súčasníci starovekých Illýrov na Balkánskom pobreží Jadranu. Ak by tu čisto teoreticky - zatiaľ ale nedokázateľne - i bolo niečo zo Slovanstva, tak to zaniklo romanizáciou v posledných storočiach pred n.l. Nuž, idem dobaliť kufre, budúci týždeň preočkovanie sa proti chorobám tropických zemepisných šírok a potom zasa budem v moci Posseidona. :)