Nie som nejaký nadšenec tzv. novej pravice, nehovoriac o iných podobných hnutiach, kvitnúcich kedysi prevažne v južných krajinách hovoriacich románskymi jazykmi - Francúzsko, Taliansko, Španielsko. Nevyrástol som na tom, nikdy ma to neinšpirovalo.
Tak sú tu zas Vianoce. Mám ich rád, je to výrazne nordický sviatok, čistý a mrazivý. Trvajú niekoľko dní
Ich symbolom je strom, ihličnatý strom posypaný snehovou výzdobou. Na dedinách celý mesiac ožívajú rôzne mystické obrady, ktoré určite nepochádzajú z Blízkeho Východu. Pointou Vianoc je znovuzrodenie svetla, symbolizované ako východ hviezdy či narodenie dieťaťa.
Je plne prirodzené sa opakovane zamýšľať, čo je dôležité a čo druhotné. O čom vlastne treba hovoriť a čo je nepodstatné. Čo je skutočná pravda a čo sú len klasické malomeštiacke surogátne pseudoproblémy.
Je to vlastne takmer vždy ten istý problém. Aj keď sa to už pokúšali popísať rôznou terminológiou, nie je to ono. Ale nedávno som narazil na jeden výraz, na jeden pohľad na vec, ktorý sa výborne hodí.
O poprehadzovaných a ukradnutých slovách sme tu hovorili. Vlastne stále, veď slová sú základ mentálnych foriem.
Jedno z ukradutých slov je "sloboda". Tí, ktorí chcú presadiť kontrolovaný štát bez slobody a bez slobodných ľudí - tí si hovoria "liberáli" a my ten ich nezmysel akceptujeme.
Ľudstvo vytvorilo nezmerateľné množstvo informácií o svete, teórií o jeho podstate a fungovaní. O hodnotách a o rôznych princípoch. Všetky majú časť pravdy a samozrejme sa aj výrazne mýlia - vždy v závislosti na tom, z akého bodu sa na ne pozeráme.
Toto, dámy a pánové, vysvětluje, proč já shledávám starověké evropské (neandrtálské) náboženství tak důležitým. Každé jiné náboženství na této planetě je jen nesprávnou interpretací a mylnou představou náboženství starověké Evropy a někdy dokonce také jeho překroucenou, zlověstnou, zvrácenou a pošpiněnou verzí.
Synergia systémov sa prejavuje rôzne. Žiaden pohyb však nie je bez príčin a bez následkov a aj zdánlivé náhody sú len deje, ktorých kauzalita je menej viditeľná.
Informačné manipulácie nie sú len zamlčiavanie niektorých vecí. Dnes sa už prakticky fakty nedajú celkom zamlčať, vygumovať. Účinnejšie je ich zavaliť balastom, pod ktorýn sa stratia.
Situácia na kontinente je v komplikovanom nerovnovážnom stave. Mení sa demografia obyvateľstva, mocné svetové sily ju zrejme dokonca chcú meniť, domáce obyvateľstvo bude odporovať. Ako teda zachrániť Európu?
Pozývam vás na peknú výstavu starých plagátov. Výstava je v Denníku N.
V Denníku N je všetko povolené. Asi preto neznámy vtipálek práve tam umiestnil výstavu výborných nacistických plagátov, ktoré by nikde inde nemohli byť vystavené.
Trocha som sa hrabal v starých knihách, a prečítal som si nejaké poviedky, vydané ešte začiatkom šesťdesiatych rokov. Je naozaj zaujímavé, čo všetko sa v nich nájde.
"Nikdy som nič podobné nepočul. Nevedel som, že chór môže takto spievať. Je to zázrak sveta," povedal svetoznámy skladateľ a dirigent, Grék Dimitri Mitropulos, keď prvýkrát zažil koncert Speváckeho zboru Sankt Peterburgu.
Myslím, že asi nemusím písať ako kritický bývam k dnešným nacionalistickým disidentom a iným alternatívcom, ktorých prejavy, postoje a celkové správanie považujem niekedy za veľmi kontraproduktívne a miestami až odpudzujúce. Úprimne povedané, keď navštívim Hlavné Správy a vidím tam napr.
Horúčavy, a nielen tie fyzické, stúpajú a tak treba zaznamenať, že sme prešli do predošlého módu kľudu, keď komentovať môžu iba registrovaní prítomní. Je to jediný možný spôsob, ako zanedzuť tisíckam nickov a bezrpízornej úrovni.
Kedže svetová situácia je pokojná, do Európy neprúdia milióny negrov, nehrozí najhorúcejší suchý rok v histórii a moslimovia nechcú viesť atómovú vojnu proti severu, je azda čas pozrieť sa na náš slovenský jazyk.
"Sú to neuveriteľne silné deti", povedal pred chvíľou Narongsak Osatanakorn, ktorý riadil v severnom Thajsku záchrannú misiu v jaskyni Tham Luang. Ako to už býva zvykom, skutočná sila zostala nezmienená. Dvadsaťpäťročný sangha - budhistický mních.
Kedysi bol sviatok každý začiatok v mesiaci, ľudia tak mali lepší pojem o čase. Dnes z nich zostalo len niekoľko viac či menej zachovaných zvyškov, hlavne 1. máj, 1. november, 1. január, 1. apríl. Sviatok hmiel sa mi ale začína čoraz viac pozdávať ako jeden z najautentickejších zachovaných tradícií.
Rozhovor je už pár mesiacov starý. Pani Oppltová, športová strelkyňa a majiteľka obchodu so zbraňami, v ňom spomína, ako jej v roku 1998 vykradli obchod a ľutuje, že nebola schopná sa brániť. Ako dobrý príklad zaobchádzania so zbraňami spomína Texas, kde ten, kto má povolenie nosiť zbraň, ju nielen môže, ale musí nosiť tak, aby bola viditeľná.
Pamätám si na jedno z prvých sociálnych poučení, ktoré som zachytil, keď som tam prišiel nielen na nejaké školenie či veľtrh, alebo len tak sa turisticky potulovať, ale teda pracovať.
V poslednej dobe zaznela debata o "jadre Európy" a o tom, že sa Fico k nej so Slovenskom prihlásil. Vznikli okolo toho nejaké pochybnosti, odmietanie. Najmä v spojení s tým, že nie sú jasné podmienky a že pripojenie sa k jadru je vlastne podvolenie sa invázii hnedých etník.
