Pandémia Covid-19 ako spoločenský fenomén je nepochybný fakt. Bez ohľadu na to, čo si myslíme o pozadí, o reálnom charaktere choroby či víru, či je dôležitý alebo nie - spoločenské deje spojené s touto pandémiou sú nepochybne výrazné.
Predstavme si, že jestvuje určitý prúd znalostí, určitá "zdravá tradícia", ktorá sa ťahá s ľudstvom a neustále bojuje s bežným chaosom. Každý si pod tým v detailoch môže predstaviť niečo iné, a každý to pozná v trocha inej forme, ale niečo také tu povedzme jestvuje.
Je plne prirodzené sa opakovane zamýšľať, čo je dôležité a čo druhotné. O čom vlastne treba hovoriť a čo je nepodstatné. Čo je skutočná pravda a čo sú len klasické malomeštiacke surogátne pseudoproblémy.
Je to vlastne takmer vždy ten istý problém. Aj keď sa to už pokúšali popísať rôznou terminológiou, nie je to ono. Ale nedávno som narazil na jeden výraz, na jeden pohľad na vec, ktorý sa výborne hodí.
Ľudstvo vytvorilo nezmerateľné množstvo informácií o svete, teórií o jeho podstate a fungovaní. O hodnotách a o rôznych princípoch. Všetky majú časť pravdy a samozrejme sa aj výrazne mýlia - vždy v závislosti na tom, z akého bodu sa na ne pozeráme.
Informačné manipulácie nie sú len zamlčiavanie niektorých vecí. Dnes sa už prakticky fakty nedajú celkom zamlčať, vygumovať. Účinnejšie je ich zavaliť balastom, pod ktorýn sa stratia.
Trocha som sa hrabal v starých knihách, a prečítal som si nejaké poviedky, vydané ešte začiatkom šesťdesiatych rokov. Je naozaj zaujímavé, čo všetko sa v nich nájde.
Kedže svetová situácia je pokojná, do Európy neprúdia milióny negrov, nehrozí najhorúcejší suchý rok v histórii a moslimovia nechcú viesť atómovú vojnu proti severu, je azda čas pozrieť sa na náš slovenský jazyk.
Kedysi bol sviatok každý začiatok v mesiaci, ľudia tak mali lepší pojem o čase. Dnes z nich zostalo len niekoľko viac či menej zachovaných zvyškov, hlavne 1. máj, 1. november, 1. január, 1.
Rozhovor je už pár mesiacov starý. Pani Oppltová, športová strelkyňa a majiteľka obchodu so zbraňami, v ňom spomína, ako jej v roku 1998 vykradli obchod a ľutuje, že nebola schopná sa brániť.
Pamätám si na jedno z prvých sociálnych poučení, ktoré som zachytil, keď som tam prišiel nielen na nejaké školenie či veľtrh, alebo len tak sa turisticky potulovať, ale teda pracovať.
Kedže oficiálny politický tok sa tento rok ešte nedokázal vyliať z brehov a pre západnú časť Európy definitívne nabral svoj smer do slepej uličky, nie je treba sa ponáhlať.
Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál. K tomuto bombastickému titulku v korporátnej smetiarni patrí nemenej bombastická fotografia tehly.
Pred pár týždňami uverejnilo Smetisko článok, v ktorom prinieslo novú politicky korektnú myšlienku. Niektorí svetoví aktivisti totiž prišli na to, že máme zlý obraz sveta, v tomto prípade doslovne - zlý spôsob zobrazovania guľového glóbusu do roviny mapy.
V minulých dňoch tu pri téme občianskych nepokojov v Poľsku padla známa veta "Násilie nič nerieši".
Nuž, ťažko povedať, v dnešných časoch štáty aplikujú násilie otvorene, prinajmenšom od prvej Iráckej vojny v roku 1991 je násilie vyhlásené za legálny spôsob riešenia medzinárodných problémov. Okrem toho násilie nás denne zaplavuje z médií, aj to reálne, aj to fiktívne, "umelecké".
Existuje taký pojem, že "blúdivý prúd". Ani neviem, čo to presne znamená - ale možno si to predstaviť, určite nesprávne, ako prúd, ktorý nie aby ako každý normálny náboj sa čo najrýchlejšie niekde vybil, ale behá si v nejakom materiáli, kadiaľ sa mu zachce. Možno niečo ako guľový blesk.
Jestvuje ten termín "alternatíva", ktorý z nedostatku lepšieho slova označuje akúsi protisystémovú opozíciu. Opozícia nie je nič neobvyklé, každý systém ju úplne zákonite má, ale na rozdiel od bežnej formálnej politickej opozície, ktorá spochybňuje len konkrétne dianie, strany a ľudí, je "alternatíva" pomenovanie pre vážnejšiu rozdielnosť v hodnotách a svetonázore.
Kultúrna a etnická integrita je pojem, ktorý musí vstúpiť do verejnej debaty. Kultúrna a etnická integrita je hodnota, ktorá bude musieť byť verejne uznávaná.
Bratislavská sobota, takmer 40 stupňov v tieni. Čo môže byť lepšie, ako spojiť príjemné s užitočným a zájsť do klimatizovaného Slovenského národného múzea na výstavu o rozlúštení jazyka Chetitov, ktorú autorsky pripravilo Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur v Prahe. Výstava o jazyku, to tu ešte nebolo.
Kdesi vo vesmíre bola raz jedna planéta. Celá bola zaplavená oceánom, boli na nej iba dva veľké ostrovy. Na jednom z týchto ostrovov sa postupne vyvinula civilizácia. Boli tam krajiny s mestami i dedinami, polia i lesy, ľudia dobrí aj zlí. Nevedeli, že okrem ich ostrova je na planéte ešte iný ostrov. Až jedného dňa sa odvážni moreplavci vybrali na objaviteľskú plavbu a tento druhý ostrov objavili. Zistili, že je tam rovnako pekná príroda ako na ich ostrove, ale že tam žijú iba nejakí jednoduchí domorodci. A tak sa tam potomkovia smelých objaviteľov usadili.
Posledné udalosti, ako napríklad zvrhnutie vlády na Ukrajine, odlúčenie Krymu a jeho rozhodnutie pripojiť sa k Ruskej Federácií, následná vojenská kampaň proti civilom na východnej Ukrajine, západné sankcie voči Rusku a nedávny útok na rubeľ spôsobili určitý fázový posun v ruskej spoločnosti, o k
Človek, k tomu, aby mohol pochopiť svet, mal by najskôr poznať sám seba, mal by sa naučiť pýtať sa správne otázky. Keď si na ne nevie odpovedať, mal by sa pýtat iných.
Som presvedčený o tom, že ľudia s malým duchom, čo je dnes takmer každý, jednoducho nemôžu uniesť bremeno nezávislého, slobodného, tvorivého a autentického bytia, a práve preto ľahko odovzdávajú svoj osud do rúk Systému.
Minulý mesiac sem dal nick 1488 link na článok Co není probuzení. Už vtedy som to ocenil, ako všetko, čo nám zatiaľ náš priateľ ponúkol. Mám dojem, že je to pohodová stránka a výborný článok a že si jeho obsah zaslúži šírenie.
Keďže ale je predsa len trocha komplikovaný, v americkom kontexte a s nejakými čudnými odbočkami, tak ma napadlo povedať to po našom. Jednoducho som to preložil, presial a zhrnul do nejakých bodov (ktoré som očísloval podľa dôležitosti).
Naše poznatky o dnešnom svete, o jeho tajných zákutiach a nevysvetliteľných princípoch, na základe ktorých funguje príroda, to všetko spoznávame vďaka našim gnozeologickým schopnostiam. Treba však povedať, kde je naša poznávacia hranica, či je obmedzená prirodzene, keď náš mozog určité veci nedokáže pochopiť, alebo je obmedzená násilne. Chcem načrtnúť problém dnešnej vedy, pretože čoraz viac začínam pochybovať o tom, čo nám vedci predkladajú na stôl.
V predchádzajúcom som hovoril o ľudských typoch v závislosti od hodnôt, ktoré vyznávajú, od ich postoja k spoločnosti, od postoja k svojim blížnym, k sebe samým, aj od ich stratégie prežitia. Uviedol som, že v zásade každý z nás môže byť zaradený do jednej zo štyroch základných typových kategórii: sme buď psychopati, tuláci, lunatici alebo gazdovia.
Pri pohľade na súčasný západný svet sa rysujú tri hlavné problémy. Dva sú staré známe, tretí vyvstáva v súčasnosti. Takže je asi čas si zhrnúť, o čo ide a ako nový vývoj posúva staré procesy.
Jen pokud se sami vzdáte, tak jste prohráli. Jste prohráli? Nebo bych měl raději říci: jste ztraceni. Och, i poté co jste ztraceni, jste užiteční, neboť sloužíte jako odstrašující příklad, jako vzor toho, jak by se to nemělo dělat.
V časoch, ked dianie naberá na intenzite, ked také dianie vďaka technológiám prežívame bezprostredne, sme nevdojak stimulovaní viac sa zamýšľať nad súvislosťami aj podstatou pobývania človeka na planéte Zem. Aj keď, pravdupovediac, podstatu, na našej úrovni vedomia, nikdy nebudeme schopní objektívne definovat.
Mám neotrasiteľnú vieru v to, že jednotlivci aj spoločenstvá majú právo slobodne rozhodovať o svojom osude, o spôsobe vlastného života, o hodnotách, ktoré chcú vyznávať.
