Všetci dnes vieme, že myseľ sa delí na vedomie a podvedomie. Rovnako vieme, že spoznanie tohto protikladu bolo oslavované rôznymi takzvanými psychologickými školami Západu len nejako pred sto rokmi.
Aj keď sú dnešní ľudia presvedčení, že žijú v nejakej osvietenej dobe, nie je tomu tak. Doba má mnoho nedostatkov. Vo verejnom povedomí napríklad chýba viacero základných pojmov, respektíve sú tam len povrchne.
Človek používa rôzny slovník a jazyk. Aj svoj, aj cudzí. Raz za čas ho mení podľa toho, ako dozrieva a abstrahuje od zbytočnosti a hnusu. Teraz je čas si zas vyjasniť niektoré pojmy.
Ľudstvo vytvorilo nezmerateľné množstvo informácií o svete, teórií o jeho podstate a fungovaní. O hodnotách a o rôznych princípoch. Všetky majú časť pravdy a samozrejme sa aj výrazne mýlia - vždy v závislosti na tom, z akého bodu sa na ne pozeráme.
Všeobecná mienka je, že táto periférna myseľ znamenala pre človeka dobro a pokrok. Pravda je ale tá, že aj keď je to z určitých dôvodov výhoda, na druhej strane je to nový neharmonizovaný prvok, pravdepodobne so závažnými následkami.
Toto, dámy a pánové, vysvětluje, proč já shledávám starověké evropské (neandrtálské) náboženství tak důležitým. Každé jiné náboženství na této planetě je jen nesprávnou interpretací a mylnou představou náboženství starověké Evropy a někdy dokonce také jeho překroucenou, zlověstnou, zvrácenou a pošpiněnou verzí.
Je skoro jedno, s kým to bolo , v tomto prípade to bol aktívny tajtrlík Šeliga zo Slušných ľudí, ale nejde o neho, ide len o jeden odstavček, ktorý mohol povedať ktokoľvek.
Trocha som sa hrabal v starých knihách, a prečítal som si nejaké poviedky, vydané ešte začiatkom šesťdesiatych rokov. Je naozaj zaujímavé, čo všetko sa v nich nájde.
"Nikdy som nič podobné nepočul. Nevedel som, že chór môže takto spievať. Je to zázrak sveta," povedal svetoznámy skladateľ a dirigent, Grék Dimitri Mitropulos, keď prvýkrát zažil koncert Speváckeho zboru Sankt Peterburgu.
"Sú to neuveriteľne silné deti", povedal pred chvíľou Narongsak Osatanakorn, ktorý riadil v severnom Thajsku záchrannú misiu v jaskyni Tham Luang. Ako to už býva zvykom, skutočná sila zostala nezmienená. Dvadsaťpäťročný sangha - budhistický mních.
Sa tu objavili určité úvahy o únave a znechutení, tak to chcem zachytiť do kroniky. Lebo veru, ako vieme, platí zákon zachovania energie, nič na svete nie je zadarmo a týka sa to aj mentálnej-životnej energie.
Kedže oficiálny politický tok sa tento rok ešte nedokázal vyliať z brehov a pre západnú časť Európy definitívne nabral svoj smer do slepej uličky, nie je treba sa ponáhlať. O veciach je rozhodnuté a je neskoro ľuďom na deravom Titanicu hovoriť, aby si dali pozor na ľadovce.
Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál. K tomuto bombastickému titulku v korporátnej smetiarni patrí nemenej bombastická fotografia tehly. Foto: Jákobova škola inžinieringu.
A tak sme sa vrátili 5000 rokov dozadu.
Prečo 5000? Lebo Sumerovia tam práve vymysleli tehlu.
Pred pár týždňami uverejnilo Smetisko článok, v ktorom prinieslo novú politicky korektnú myšlienku. Niektorí svetoví aktivisti totiž prišli na to, že máme zlý obraz sveta, v tomto prípade doslovne - zlý spôsob zobrazovania guľového glóbusu do roviny mapy.
Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, v ktorej sa veľmi ťažko žilo. Veľa sa kradlo, prepadávalo, ba dokonca i vraždilo. Kedysi však horel v tej zemi oheň šťastia a hral dúhovými farbami. Kto si ním pripálil sviecu, priniesol radosť všade, kam dopadlo jej svetlo. A kto si ním zakúril v kachliach, mal doma teplo, pohodu a pokoj.
Existuje taký pojem, že "blúdivý prúd". Ani neviem, čo to presne znamená - ale možno si to predstaviť, určite nesprávne, ako prúd, ktorý nie aby ako každý normálny náboj sa čo najrýchlejšie niekde vybil, ale behá si v nejakom materiáli, kadiaľ sa mu zachce. Možno niečo ako guľový blesk.
Bratislavská sobota, takmer 40 stupňov v tieni. Čo môže byť lepšie, ako spojiť príjemné s užitočným a zájsť do klimatizovaného Slovenského národného múzea na výstavu o rozlúštení jazyka Chetitov, ktorú autorsky pripravilo Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur v Prahe. Výstava o jazyku, to tu ešte nebolo.
V kravskom lajne žili dva červíky, otec a syn. Vyhrabali sa na povrch a syn hovorí: - Otec, čo je to také pekné zelené okolo nás? - To je trávička, synku. - A otec, a čo je to modré, čo tam ďalej tak pekne žblnkoce? - To je potôčik, synak.
Největší strach nemáme z toho, že jsme neschopní. Největší strach máme z toho, že jsme nepřemožitelní. Je to naše světlo, ne temnota, co nás nejvíc děsí.
Jeden ze systémů ovlivňování lidstva se dá přirovnat k hypnotizaci. Většina lidí je v této naší realitě do značné míry ve stavu, který se podobá situaci, kdy jsou zhypnotizovaní.
