Američania investovali pol roka zbrane, muníciu, inú techniku aj priame peniaze, aby mohli s Kyjevom ukázať, že môžu útočiť na ruskú armádu. Zhromaždili potenciál, ktorý im umožnil zaútočiť ako na juhu, tak hlavne s prekvapivou presilou na severe pri Charkove.

Podobné pokusy o prevzatie aktivity sú vo vojnách prirodzené, a aj ich úspešnosť je ako vlny v oceáne - raz jedna raz druhá strana ťahá pílku. Samozrejme, kopa gaučových generálov sa pýta, prečo Rusi nevedeli o zhromažďovaní takého množstva síl a prečo neurobili protiopatrenia. Druhá časť sa pýta realistickejšie, či je Rusko v stave teraz narýchlo toto prevzatie iniciatívy Kyjevom zvrátiť, alebo či to bude trvať dlhšie. Tretia časť sa pýta najlepšie: či to svedčí o slabosti Moskvy, alebo či to robí Moskva zámerne - zámerne naťahuje vojnu, pretože jej cieľom nie je banda druhotriednych revolucionárov v Kyjeve, ale podrezanie americkej moci vo svete (čo Moskva absolútne jasne a otvorene deklarovala) a napríklad ekonomické zrútenie Európy, podnietenie Číny, aby urobila poriadok na Východe a podobne. Ukrajinský front je v tomto horizonte síce dôležitá, ale len menšia provokácia).

Nech je akýkoľvek hlbší mechanizmus tohto historického stretu, ktorý nemožno takto priamo presne odhaliť, jestvuje niekoľko vrstiev viac jasných, vonkajších, bežných. Jedna z nich je napríklad tá, že touto ofenzívou pol roka od začiatku vojny Kyjev chtiac nechtiac otvoril druhú fázu. V Rusku určite mnohí váhali a z viacerých jasných a pochopiteľných dôvodov nabádali k ostražitosti, opatrnosti a zmierlivosti voči bratom Ukrajincom. To teraz logicky padá, to viac nie je možné, Rusko nemá na výber a musí iniciatívu prevziať späť.

Je jasné, že táto vojna sa vedie jednoznačne medzi NATO a Ruskom - pretože v tomto type vojny sú dôležitejšie počty zbraní, ako počty vojakov. Počty vojakov zatiaľ Ukrajina ako tak má, i keď aj tu už zas nasáva zvonka rôznych žoldnierov a dostáva rôznych špecialistov, ale podstatné sú zatiaľ množstvá a druh zbraní. Ako som napísal, na Ukrajine je teraz stiahnutý posledný voľný potenciál krajín NATO, z Európy a Ameriky - takže Rusko je opatrné a pripravuje sa zrejme na naozaj dlhú vojnu. Nemyslím, že s touto variantov nepočítalo. Ono na prvý pohľad, keď sa porovnajú vojenské rozpočty, je viditeľná ohromná prevaha NATO, takže postavenie Moskvy sa zdá slabé. Treba si ale uvedomiť, že rozpočty sú hlavne na prelievanie miliárd od štátu ku korporáciám, neodrážajú skutočnú vojenskú pripravenosť. Druhý pohľad sú počty samotnej techniky - ale tento potenciál techniky sa musí násobiť obrátenou hodnotou "vzdialenosti". Prevedené na Donbas - NATO technika to tam má ďaleko, jej podpora to tam má ďaleko, to jej potenciál techniky rýchlo vyčerpáva - takže čas zas pracuje pre ruskú stranu.

Práve keď som išiel toto písať, dal sem Sandro k tejto téme video na Fjodorova

https://cz24.news/sokujici-konceptualni-odhaleni-funkcionare-jednotneho-...

Musím povedať, že s ním plne súhlasím ( nechcem mu krivdiť, ale myslím, že pod vplyvom vojny aj Fjodorov prestal kecať o blbostiach a prešiel viac na realitu). Spomína tam niekoľko bodov, ktoré sme aj tu už zdôrazňovali a varovali. Za prvé asi to, že Rusko s Amerikou tak či onak spolupracuje, aj keby len nevedome, a preto im obom vyhovuje konflikt. Tie obe strany majú svoje predstavy o jeho výhodách - pričom v oboch predstavách je Európa odsúdená stať sa niečím ako je dnes Blízky východ, prinajlepšom nejaké zaostalé chudobné Grécko, podobný odpad.

Druhú vec, ktorú Fjodorov zdôraznil, je to, čo my odtiaľto ťažšie vidíme, ale čo tam bezpochyby je - že Moskva sa musí vysporiadť s vlastnými proamerickými silami a tendenciami. To je samozrejme starý problém Ruska - Západ ho večne rozkladá svojím zákerným kúzlom toho či oného typu. Je to komplex menejcennosti, ktorý súčasný Západ, sám postavený na mediálnej hypnóze, aplikuje samozrejme na všetky svoje kolónie a vlastne na celý svet. Všade má táto kyselina svoju určitú efektívnosť, nielen v Rusku či Východe, ale predsa len sú Slovania v odolnosti voči týmto jedom trestuhodne slabí. V porovnaní so svojou minulosťou a skutočným potenciálom je naivita až dobrota slovanského sveta naozaj neospravedlniteľná. Ale zrejme je to aj následok naozaj dlhodobého, viac ako historického konfliktu dvoch mentálnych konceptov - to už by sme ale zašli v téme príliš ďaleko.

Ergo - na Ukrajine začala nová fáza vojny. Tá zem tam spadá geopoliticky do tzv. ruského geografického bloku, extrémistické postoje ukropov sú preto sumárne beznádejné. Z dlhodobého hľadiska je to šialenstvo a samozrejme v prvom rade na škodu ich vlastnému ľudu. Ale aj na škodu nás všetkých v strednej Európe - to by sme im nemali len tak prepáčiť mávnutím ruky, ako poslední blbí otroci. Predpokladať sa dá, že sa to na Ukrajine zrúti okamžite, ako Američania prestanú do nich investovať hlavne naše peniaze a zbrane. To môže byť už túto zimu, ba môže to byť kedykoľvek, kedy sa Moskva rozhodne ísť touto cestou.

Od začiatku špeciálnej operácie bije do očí, že Moskva sa moc nebabrala s jej ideologickým krytím, že nezdôrazňovala efektívne to, že je to vlastne obranná akcia. Možno mediálne svinstvo stále proste neovláda, možno to nechcela, lebo to nepovažuje za potrebné. Ale možno to nepovažovala za potrebné preto, že nejaké strieľanie z diel a behanie tankov považovala práve len za ouvertúru na zdôvodnenie toho, čo spraví teraz - zrútenie energetického a iného metabolizmu celej Ukrajiny, doslovne zlomenie väzu tohto umelého zlepenca. Teraz už to má relatívne dobre obhájiteľné.

A možno je s tým spojené aj zlomenie väzu celej Európe, ktoré teraz bude nasledovať, oveľa skôr, ako ho tento náš EU zlepenec na čele s idiotmi bruselského typu je schopný očakávať. Bola jar a leto, zbytočná vojna na Donbase mohla skončiť dohodou na základe histórie a geopolitiky - namiesto toho sa Brusel rozhodol pre vojnu, doslovne on sa rozhodol pre (nielen sankciovú) vojnu a teraz preto Moskva nebude váhať zraziť ho k zemi do akejkoľvek miery to len bude možné. Nie zbraňami, ale metódami pre preľudnené a nesúrodé EU krajiny vlastne oveľa fatálnejšími.