Tak mal znieť záver zo stretnutia Mileikowski - Merkelová, ktoré prebehlo v stredu. Avšak až natoľko úprimný ten záver nebol. Skôr naopak. Naznačoval nezhody: "Zhodli sme sa, že sa nezhodneme". Nemecko nesúhlasí s ďalším nafukovaním Izraela, s ďalším infikovaním Jeruzalema.

Respektíve, občania Európy, ak ešte nie sú celkom blbí, s tým nesúhlasia, takže drevená bábka či skôr baba na čele Nemecka musí otvárať hubu do taktu. Súkromne však prijala Izraelca pôvodom z východoeurópskych bažín veľmi vrelo, tri hodiny, viac ako dvojnásobok plánovaného času, mu súkromne vysvetľovala, že sa to obyvateľstvo ovláda veľmi ťažko, odkedy banky otvorili krízu, čiže dali najavo, že široké vrstvy budú ožobračené až na kosť. Ako možno manipulovať stádo, keď mu nič nesľubujete, keď naopak už vie, že ide skôr či neskôr na jatky?

Ale možno ich preceňujem. Možno sa len veselo bavili, tupá baba, obzorom zaostalá dcéra farárika, ktorej kvalifikácia spočíva len v neľudskej kariérnej tvrdosti, a nehanebný hajzel bez svedomia. Možno si dobre rozumeli, dvaja mentálni aškenázi (aškenázi v jidiš = kríženec nemecko-chazarský).

Okrem toho obchádza Európu Clintonová. Stretla sa aj s Lavrovom, ale nie súkromne. USA hrozia, že zničia Sýriu - akoby ju už za dva roky občianskej vojny, podporovanej hlavne Jewyorkom, nezničili dosť. Ale ťažko tomu brechajúcemu psovi veriť, že na to má. Okrem iného je to naozaj už príliš blízko medveďa.