že tu chcem byť za dobrého, ale nedá sa nič robiť, zas mi hovoríš z duše. Presne takto tie opičie hry fungujú.

Kedysi desať robošov kopalo kanál a jeden ich riadil. Dnes ten kanál kope jeden otrok, najčastejšie z nejakej chudobnej cudziny, a nad jamou ho komanduje desať managorov v bielych košeliach,
s notebookmi a všetkými možnými kaizenmi a čojaviem akými systémami kvality a riadenia.

Samozrejme, tu nejde o otrepaný príklad s kanálom – toziž toto je najmä o princípe fungovania korporácií a konzorcií a iných základných foriem opičej hry na prácu v rozvinutej kapitalistickej svoločnosti. Keď nejaký referent vykoná nejakú činnosť, desať "riadiacich" (alebo parazitických) stupňov nad ním ten materiál prežúva a podpisuje ako produkt vlastnej mozgovej činnosti, aby sa to nakoniec prezentovalo ako výsledok práce celej mamutej organizačnej jednotky.

Tento mechanizmus má viacero chýb, ale rád by som spomenul najmä jednu, dosť kľúčovú z hľadiska fungovania systému: tých 10 managorov zväčša vôbec nerozumie tomu, o čo ide, takže ak je na počiatku nejaká elementárna chyba, tá tam takmer vždy aj ostane.

Záver: čím komplexnejší je tento guláš, čím múdrejšie a dokonalejšie sa tvári, tým je v skutočnosti menej funkčný. Čím viac je otrok naspodku bičovaný k maximálnej a čoraz väčšej efektívnosti a výkonnosti, tým je to celé viac infarktové a na hovno. Hľa, aký dlhý príspevok o niečom, čo beztak všetci vieme. Ale aspoň som si uľavil a deň je hneď krajší.