Dobre si pamätám posledný prevrat - zmenu režimu v roku 1989.  V tieto dni síce nedochádza k takej zmene režimu, zatiaľ nie, ale režim spravil ťažkú chybu, potkol sa, a tak tu určitá analógia je.

Aj dnes takmer každý pozná jeden zo sloganov roka 1989, ktorý znel: "Nie sme ako oni". Ten mal zabezpečiť, aby sa na ľudí minulého režimu nepoužila ľudová spravodlivosť, aby neboli nejak priamo trestaní, aby sa vôbec nič nedialo.  A aj tak bohužiaľ bolo, spravodlivosť sa neurobila.

Z dnešného pohľadu je jasné, prečo dirigenti pseudorevolúcie robili takúto politiku: bol to dohovor s komunistickými pohlavármi, že tí sa trestať nebudú a že im bude do veľkej miery umožnený prechod do sveta kapitalistických oligarchov a rýchlozbohatlíkov. Pre plebs zostane divadlo smiešnej revolúcie, ale v reále bude všetko kontrolované, podľa plánu.

Trocha osobnej minulosti

U nás v podniku akože SZM zvolalo schôdzu v stredu 21. novembra 1989. Mladí komunistickí kariéristi tam chceli rýchlo prevracať kabáty, ale niektoré tvrdé hlavy, vrátane mojej, im tú schôdzu strhlo do pre nich nechceného smeru. Vláda komunistov vtedy už proste nejestvovala. 

Potom neskôr boli v podniku nejaké ďalšie schôdze zamestnancov, ktoré reagovali na spoločenské zmeny. Tam už sa nebolo treba prejavovať, to už zrazu boli všetci antikomunisti a kecalo sa krížom-krážom. Tam som si povedal, že na tejto podnikovej úrovni to nemá zmysel, že vôbec s týmito politicky slaboduchýni ľuďmi to nemá význam. Vtedy som mal už zrelý svetonázor, ako na duchovnej úrovi, tak aj ohľadne modernej histórie. Oligarchický postfeudálny Západ pre mňa určite neznamenal ideál - bolo to len druhé menšie zlo. Menej šedivé, obsahujúce viac bohatstva, ale tiež zlo. To bohatsvo vycical aj od nás, teda bolo tam aj to moje, po ktoré si človek mal právo či povinnosť ísť. 

Aj vtedy som odmietal vtedajšie heslo "Nie sme ako oni", ale na tých ďalších mítingoch v podniku či inde som len mávol rukou - bol som už príliš "radikálny" a nechcel som koniec-koncov na túto cestu tlačiť tých usadených malomeštiakov. Bolo by to na nich príliš rýchlo, povedal som si, že by trpeli.

Trocha univerzálnej minulosti

Ale spätne historicky videné to bola chyba. Aj ja som tak trocha umožnil, aby to tu všetko zhabali nehanebné svine, aby nehanebné krádeže storočia označili za "privatizácie" a "reštitúcie". Prenechali sme im plne pole a oni to tu všetko skurvili.

Viem, ospravedlňujúca pravda je, že ja by som to teda tiež nevytrhol, ja by som to nezmenil. Konieckoncov, nebol som ani potom pasívny, ale nedalo sa. Nejde tu teda o mňa, ale o celú populáciu, ktorá sa ako stádo nechala učičíkať tým, že "sme predsa humanisti", a že "nechceme násilie", a to klúčové, že  "nie sme ako oni" - a že "najdôležitejšie je zjednotenie spoločnosti" - teda poslúchanie, urobeni hrubej čiary a odpustenie. Odpustenie ako starým, tak aj novým pánom.

To urobila celá populácia zásadnú chybu.

Výsledok je tá mizéria, ako duchovná, tak aj politická a hospodárska, aká pod Tatrami dnes vládne.

Trocha prítomnosti

Tento týždeň došlo atentátom na premiéra Fica k dovŕšeniu dlhodobého štvania proti jeho osobe, proti jeho strane, ale vlastne proti celému slovenskému národu. Strelami do Fica bol tento proces plne odhalený.

A čo sa deje?

Zas sú tu uspávacie slogany o tom, že sme predsa morálne lepší, ako oni, a preto nemáme hovoriť o ich vine. Máme im odpustiť, prestať eskalovať konflikt (vždy, keď zmrd padne na zem a je bezbranný, žiada prestávku a začatie od znova). Zas sú tu priam tie isté pseudoheslá ako po roku 1989.

S autoritou historickej skúseností tvrdo varujem: Nedajte sa znova uspať a zhypnotizovať do bezmocnosti. Nedajte si zobrať možnosť obvinenia, súdenia a trestu.

Moje slová pavdepodobne moc nezmenia - ale na rozdiel od roku 1989 budem mať čisté svedomie, že tentoraz som neprepustil plaza bez varovania. Tentoraz urobím všetky varovania, ktoré sú v mojich silách. Už nikdy viac tých tupých hesiel  "Nie sme ako oni".

Samozrejme, toto nie je volanie po žiadnom priamom násilí. Naopak, je to volanie po celosystémovom zákonnom tlaku a o politickom procese. Je to volanie po celospoločenskom ozdravení, po neustupovaní zlu. Takým spôsobom prestane byť spoločnosť tzv. "polarizovaná", takým spôsobom tu vyhrá normálne, zdravé jadro.

Trocha budúcnosti

Opakujem, nepredpokladám, že tento text nejako prevráti svet. Ale určite mienim varovať - neopakujte staré základné chyby. Ak kvôli ničomu inému, tak kvôli vlastnému čistému svedomiu. Ja ho čisté mám.

Viem naisto, že po niekoľkých rokoch budú ľudia konštatovať, že si v tomto roku nechali ujsť celospoločenskú príležitosť, že sa nemali nechať oklamať, a že mali byť menej hlúpo blahosklonní. A budú to ľutovať.

Ja už nie. 

Nenechajte sa oklamať ako hlúpe deti. Žiadna pauza a zmierenie  - streľba na premiéra a na nás všetkých ukázala, že treba zasiahnuť.