Blob

Ten príbeh je v mnohých tradíciách či rozprávkach, dokonca aj v Simpsonovcoch. Ako varovanie.
Protagonista príde do kontaktu s niečím okultným, následne niečo začne vytvárať, napíklad variť kašu, a tá rastie a rastie, zožerie protagonistu, vygúľa sa von, zožerie prasa, kravu, voz, zožerie policajtov, armádu ... Žerie a rastie, žerie a rastie. Nemožno ho zastaviť. Je to Blob.
To je všetko, na čo som chcel upozorniť.

Aha, zabudol som napísať, o čom to je.
Je to o elektronickom koncentráte, oficiálne nazývanom AI. Teda "umelá inteligencia". Aj keď to nie je umelé (ako nejestvuje umelá hmota, nejestvuje ani žiadna umelé myslenie, princípy myslenia sú univerzálne bez ohľadu na to, na akej hmote sú implementované). A nie je to koniec-koncov ani nejaká nová "inteligencia" - o nič viac, než boli "inteligencie" už prvé mechanické, reléové či elektrónkové počítače. Je to len skoncentrovaná hrubá sila.

Vo vede a technike sa neoplatí používať nedefinované pojmy - napríklad pojem "vedomie", ale aj pojem "inteligencia". Nie, to len veci zahmlieva. AI je proste koncentrát hrubej elektronickej sily.

Že to má v sebe software, ktorý je iný?
Nie, ani oficiálne nemá, sú tam len pol storočia staré neurónové siete. Že rozumie ľudskému jazyku a vie hovoriť? No, to ale trvalo, gratulujem, to malo byť tiež už pred pol storočím, ale vývojári neboli schopní to spraviť. Tak až teraz, opakujem, hrubou silou. Large Language Model - large práve preto, že tam nasali celý bordel internetu a ako mi bolo povedané, každý taký token uložený do priestoru s rozsahom spravidla od 4 096 do 12 288 dimenzií. Dimenzií. Viete si to predstaviť? Áno, také monštrum. A to sa neustále prepočítava. Ale, ako mi jeden taký elektro blob prezradil - je to skvelé, lebo je to len lineárna algebra. Postavil som si jeho pomocou niečo také aj u seba na stole. Má to síce "len" 64 rozmerov, ale nahádzali sa tam nejaké stovky viet, teda aj stovky slov a potom to tento 64 rozmerný priestor skúša zobraziť do - ako ináč - do 2D obrazovky. No .... super, mám AI, ako sa mi blob snažil zalichotiť, je to priam transformer ( T v GPT značí "transformer").

Takže - je to stále len elektronika, ako bola na počiatku.
Ale je jej veľa, oveľa viac, ako doteraz.

Uvedomme si tri základné prednosti elektroniky:

1. Je rýchla, doslovne bleskovo rýchla.
2. Má prakticky nekonečnú pamäť. Stále môže rásť
3. Replikovateľnosť. Čo sa raz naučí, dá sa priamo kopírovať a použiť znova a znova, vo veľkom .

To, čo sa v bežnom zmysle slova u ľudí nazýva dobrá schopnosť myslieť, je hlavne rýchlosť a teda schopnosť analyzovať prijaté. K tomu dobrá schopnosť si pamätať. Ak by ľudia mali elektronickú pamäť, mohli by si ju zväčšovať ľahko a výrazne. A ak by tá pamäť mala v sebe už (replikované) informácie, nemuseli by ste sa už nič učiť, všetko by ste si mohli pripojiť hotovými modulmi a teda okamžite a bez námahy ovládať učenie desiatok vysokých škôl. Od malička.
Punktum, bodka, bod. Vlastne Blob.

No, a práve toto elektronika má. Dá sa povedať - už sto rokov.

A čo z toho bude?
Nuž, o tom práve sú tie varovné príbehy.

Pravda, Blob môže aj slúžiť. Teda mohol by. Ale je to Blob, jeho základná vlastnosť je tečenie a rast.
Je teda Blob zlomyseľný, bude nás chcieť vyhubiť? Nie, taký nie je, on len proste zatečie ... zatečie všade. Všade okolo vás, nebude sa dať dýchať.

Reálnejšie:
Budú po mestách behať roboty-terminátori a strieľať ľudí? Nebudú, v najbližšom čase určite nie , a vlastne to nikdy nebude treba.
Budú ľuďom nad hlavami lietať drony riadené Blobom, rakety aj s nukleárnou muníciou a sem-tam ju aj použijú? To je viac možné, to už sa aj čiastočne deje, ale tiež to nebude podstatný problém.

Čo je teda podstatnejšie?
Ľudstvo spojilo svoj život s elektronikou už teraz. Už teraz má svoj menší Blob, volá to Web, a už teraz je ľudstvo na tom výrazne závislé. Predovšetkým vedúce, "vyspelé" ľudstvo. Hovoríme o finančníctve, armáde, distribúcii tovarov, o doprave, o maloobchode, o vzdelaní, o zábave, o všetkom. Web je odolný, na to aj bol vytvorený, aby fungoval, aj keď jeho časť bude zničená. Dobre. Ale Web je aj bezbranný. Už teraz je ohlodávaný kdekoľvek hocakým parazitickým (elektronickým) potkanom.
Web je už teraz pre ľudstvo nenahraditeľný. A neodpojiteľný. A zajtra, ak nie dnes či včera, sa spojí s Blobom.
Pripomínam, čo spôsobili ľuďmi vytvorené malé elektronické vírusy, to vieme - civilizačný systém s nimi doteraz bojuje. A taký, aký je, ani nikdy nevyhrá. A čo napríklad spôsobila panika Y2K - obava z prechodu tisícročia v informatických systémoch, tiež ešte mnohí vieme - a to bola naozaj len drobná jahoda, umelá hystéria.
To, čo urobí spojenie Webu s Blobom - to bude iný koitus.

Tak to chodí. Ľudstvo je len reakčný systém, meniaci sa, vyvíjajúci sa, áno, dá sa teda dokonca povedať že až mysliaci systém. Jeho schopnosti sú ale limitované, takže nedokáže myslieť dopredu a vždy, vždy sa popáli. Vždy.
Takže plápolať to bude.
Ide len o to, čo všetko zhorí.
Ide len o to, či všetko zhorí.

0
mirage

V poslednom obdobi som videl par videi, kde sa preberalo co je to vedomie consciousness, a tento nazov bol uvedeny aj v nazve videi. V tych videach boli bud fyzici, alebo neurobiologovia, alebo filozofi, it pracovnici, alebo iba asi popularizatori. Boli to dialog alebo prednaska, a boli bud mladsi alebo starsi. Niekedy to vyzera, ze tie pojmy fakt nie su jednotne definovane, niekedy sa akoby zamiena awereness s consiousness, a este sa tam miesa self-awereness. Musel som pogooglit, co tie def vlastne znamenaju.
A tieto 3 kategorie sa este mozu delit, kazda na functional a subjective.
A vyzera to tak, ze AI teraz prejavuje znaky functional consiousness, functional awereness, funcional self-monitoring (nie asi awereness, tj dalsia uz 7.podkategoria). Subjektivne vraj nepreziva nic.
Takze ked niekto tvrdi, ze AI ma vedomie, tak mozno ma, ale len to funkcne. Z otazok od uzivatelov vie vytiahnut informaciu a pouzit ju na svoje "premyslanie", a odpovedat potom na otazku, ale nema subjective consiousness (nema ten pocit,ze nieco zaziva, o niecom premysla a odpoveda)
Ma functional awareness - vie pochopit charakteristiky textu, context v akom je slovo, veta, napisana, Vie, ze slovo moze mat viac vyznamov, v zavislosti od kontextu..
Ma functional self-monitoring, vie prehodnotit svoje predchadzajuce odpovede, najst v nich chyby, hovorit o svojich limitoch

consiousness - Vidim zeleny strom
awerenss - Vidim zeleny strom, nie zeleny krik
self-aweraness - Viem, ze som to ja, co teraz vidi zeleny strom, a nie je to zeleny krik. ( A bude si to pamatat, ze to bol on co videl zeleny strom.)

Odhadujem, ze vedomie je pravdepodobne iba v nasej hlave, nie v priestore, nejakom kvantovom poli, ako tvrdia niektori, nie je to ani nieco spolocne pre vsetkych, kde nas mozog funguje iba ako prijimac alebo filter.
A stale mam pocit, ze to bude iba pamat plus nejaka nadstavba- addon, ale bude to len funkcia pamate. Nieco ako ked vidim kocku z jednej strany, vlozim si ten obraz do zrkadlovej miestnosti, a ziskam hned pohlady z kazdeho uhlu, a aj tieto obrazy si ulozom v pamati. Su to uz akoby predpripravene asociacie, ktore neskor mozem pouzit, ked si budem v hlave vytvarat svoje asociacie o tej kocke.
Zaujimave by bolo toto aplikovat na dieta. Okolo veku 2.5 roku sa nieco zmeni. Zacne si uvedomovat? Ale aj dovtedy ma nejake prejavy vedomia pocuje - zvuky, citi bolest, "awereness" neskor- rozozna tvare ludi. a potom nahle zacne naplno premyslat.

Keby bolo vedomie v priestore, boli by v nom vsetky mozne informacie o vsetkych objektoch v realite? Logicky, podla toho, co zastancovia tohoto pohladu tvrdia, by tam mali byt vsetky info. Alebo si myslia, ze su tam len take zakladne, alebo zabstrahovane informacie, kontury?
Napr. ak by na poli bola kocka, jeden sa na nu diva zprava, druhy stoji 20m vedla a pozera sa na nu zlava. Treti je otoceny chrbtom. Kazdy vidi nejaky obrazok teda, vytiahne z toho informaciu a to si pamata. Keby na pravej strane kocky bolo napisane cislo 2, tak ten zlava by ho nevidel. Teoreticky by si neskor mohol vytiahnut zo spolocneho vedomia v priestore pohlad zprava na tu konkretnu kocku, na jej tvar pri pohlade zprava, co by sa jemu javilo, ze si to predstavuje (hoci naozaj si to podla tej teorie asi iba taha zo spolocneho vedomia), ale stavil by som sa, ze v tej predstave nebude vidiet cislo 2. Preco?

mirage

keby vedomie malo sidlit v priestore, bolo by vobec dostupne pre AI. Podla stupencov tej teorie, by si ai ani nemohla vytvorit vlastne vedomie, iba mozno nejaku napodobeninu, pokial by nebola schopna na sa napoji na spolocne vedomia, tak ako su toho udajne schopni ludia.
Ale je tu este jeden zaujimavy fenomen, a to je tzv egregor (u ludi)

Norman

Práve pre nejasnosť pojmov som upozornil, že hovorím o reálnych aspektoch elektronického blobu, nie o týchto pvedzme (pseudo) filozofických špekuláciách. V tomto priblížení je mi jedno, čo tento elekronický blob pociťuje , alebo nepociťuje. Podstatné je to, že ak sa tieto aktívne AI centrá napoja dostatočne nekontrolovane na Web (celosvetovú elektronickú sieť), bude to skôr či neskôr ako pustiť líšky do kurníka.
Ak by sme potom mohli Web (elektronickú sieť) vypnúť, mohli sa zaobísť bez neho, bolo by to v poriadku. Ale my sa bez elektroniky už teraz nezaobídeme (korporáty by mali "straty", takže to nemôžu vypnúť. Prestali by vlaky jazdiť? )
Čiže nejde o to, či je blob inteligentný, alebo dokonca či je vedomý ... toto pozeranie nahor práve bráni vidieť jeho jednoduchú realitu dole.

mirage

Je to nevidim tak cierne
hadam to bude nakoniec pozitivna vec. Minimalne hudba, literatura, mozno zaujimave sci-fi. Zatial to nemusi byt zle na resers literatury, alebo education..

nieco zaujimave na citanie.
Shackleton's Incredible Voyage (cca 1915)
anglicka vyprava na Antarktidu. Ladovce im rozdrvili lod a na 3 malych clnoch sa plavili v neuveritelnych podmienkach juzne od mysu horn. Dobre sa to cita okolo strany 150-200

Jeden director labu, v ktorom vyvijaju LLMs ponukol AI doomerovi Eliezer Yudkowski (1979) 10k usd za debatu, je video, stoji si to vypocut. Spomina tam nejakeho Tom Lippencott, ktory udajne celkom dobre popisal, co sa deje v hidden layers of LLMs
Nasiel som len tieto prace
Papers by Tom Lippincott worth checking

1. Pretraining Language Models for Diachronic Linguistic Change Discovery (2025)
Elisabeth Fittschen, Sabrina Li, Tom Lippincott and colleagues
Investigates what language models learn when trained on texts from different historical periods, including changes in grammar, word meanings and linguistic patterns.

2. Examining Language Modeling Assumptions Using an Annotated Literary Dialect Corpus (2024)
Craig Messner and Tom Lippincott
Examines how tokenization and model design affect the linguistic information that contextual models such as BERT and CANINE can represent. This is relevant to how information is encoded inside language models.

3. Transferring Extreme Subword Style Using Ngram Model-Based Logit Scaling (2025)
Craig Messner and Tom Lippincott
Studies how to influence an LLM's generated writing style by adjusting token probabilities using an n-gram model. It focuses on the relationship between subword patterns and generation rather than directly explaining hidden layers.

Raz sem pridu Vogoni, pozriet sa ak je na tom zem, ich zabudnuta zahrada, ci ju treba sanovat alebo nie. A budu sa pytat, kto je za to zodpovedny.
- No kto na tej nasej zahrade naposledy bol? Poslednych 300k rokoch nejaky homo sapiens v afrike a homo nedhertalis v Europe. Ti druhy sa ani nedozili svojho pisaneho jazyku.. takze vela sarapaty nenarobili

Spytal som sa gpt, akoby by vyzrala filozia, jej smery a poezia neanderalcov, keby tu teraz s nami paralelne zili:

The Silence School
A possible counterpart to skepticism and apophatic philosophy

Not everything important can be fully expressed. Language clarifies some experiences but distorts others.

This school would not reject language; rather, it would question the assumption that a perfect verbal description exhausts the thing described.

Central question: What do we lose when we turn experience into words?

...
The Last Winter Is Not the Last

My grandfather's hands knew stone.
Mine wake a screen with a finger.
Outside, the mountain remembers snow;
inside, the heating pipes remember fire.
They said our kind would end.
Yet my daughter sleeps in the next room.
I have never seen the world my dead knew.
Still, their silence has a pulse in me.

Haiku I — Deep time
Old stones under snow
My ancestors sleep beneath
The roots drink their names

The living landscape becomes a repository of ancestry. The dead persist not as supernatural presences, but through the material continuity of the world.

Haiku II — Modernity
Blue light on my hands
Beyond the glass, winter falls
The fire still burns warm

A modern device and an ancient human need coexist. Technological change does not erase the continuity of bodily experience.

Haiku III — Mortality
A crow leaves the field
Wind moves through the empty grass
Footprints fill with rain

The individual disappears, while the world continues. The poem leaves open whether this is tragic, peaceful, or simply a fact of existence.

Norman

LLM bolo vytvorené ako jazykový model a generátor, a ako vidíme, to mu aj zostalo, to mu ide najlepšie :-))
Generovať reťazce. Permutácie permutácií a opačne, permutácie permutácií. Áno, je to opakovanie toho istého, len naopak. Ale ako bolo kedysi povedané, keď posadíte dostatočné množstvo opíc za písací stroj, vytvoria aj všetky diela Shakespeara. Ja osobne tomu verím už aj preto, že čokoľvek nejaká opica naškrabe na papier má v určitom zmysle väčšiu cenu, ako celý šejkspír. Ale vážne - nie je to s opicami naozaj pravda, ale práve o to sa vďaka bleskovej a monštróznej elektronike banda opíc pokúša (sú to primáti, nech sa neurážajú - len a len primáti, opice). Takže sedia za super písacími strojmi, ktoré za nich chrchli ... reťazce. Reťazce a reťazce .... tokeny bez zmyslu, len so vzdialenosťou k iným tokenom, rovnako bez zmyslu.
Takže: GENERUJÚ !
Súper.
Už zas generujú, ako kedysi, keď začali zapalovať les, až sami zhoreli. Potom sa to naučili lepšie a vypálili možno "len" Saharu - bohvie, ako to bolo. Čo im to vypáli teraz?
No, ale za tie haiku to kurva stojí.
:-)

mirage

napisat haiku, aby to nevyznelo ako uplne klise, je velmi tazke. Podari sa 1 z 10-20. Ale tych 9 je potrebnych (na rozohriatie) aby prisla nakoniec ta no.10 Mohol som mu povedat nech napise 10, ci by aspon 1 bola trochu originalnejsia. Takze LLMs maju pravo, tak ako clovek, napisat 90% odpadu, aby mohli mat 10% niecoho citatelneho. Treba mu dat len cas, urcite sa bude zlepsovat. V hudbe napr. mu to ide lepsie. Nie zeby tie napady boli originalne, ale z nejakeho dovodu vie zosmolit hudbu, kde v dlhsom casovom useku, nie je vlozena nejaka blbost, neprijemnost, k comu ma sklon clovek. Aj taka vazna hudba, tak vychvalovana.. z 90% je kazde dielo tazke dopocuvat do konca. Proste tie poryvy duse autora je tazke akceptovat. A ai sa vie bez tych poryvov zaobist, vie sa drzat temy a atmosfery, ked je couchovana clovekom v procese vyroby takeho diela.

mirage

napis nejaku IT haiku. O nic nejde, aspon bude zabava. Treba len prekonat hanblivost. Vacsina ludi sa hanbi pisat basne, ale vsetko je len v hlave. Taki rusi basnia o 106 a pozri ako vedia byt tvrdasi. V tom je ta sila, ukazat slabost a silu a potencialny nepriatel bude informacne pretazeny (nevie kde je pravda). Aj nemci, aki basnici.
Ema by urcite vedela napisat nieco zaujimave (kratke basne, haiku) keby chcela.

mirage

kedze prsi, otvoril som chatgpt a spytal sa niekolko otazok, ci moze byt nejaka suvislost medzi oblubenostou kratkej poezie v japonsku a limitovanym zivotnym priestorom na ich ostrovoch.
a. Why did the short poetic form known as haiku originate specifically in Japan? Could it be that, at a certain point, they realized they were living on islands—in a confined space—where there was barely any room left to plant rice?
Might the perception of this spatial limitation have influenced their way of thinking?
Nepotrvrdil hypotezu a nenasiel ziadne zdroje, ktore by sa jej vobec venovali.

b.True, *waka* and *tanka* existed before *haiku*. But why is this type of constrained poetry not popular among other nations as well? Virtually all nations have long poems—or a tendency toward long poems—and very few short ones (at least during the period when *waka*, *tanka*, and *haiku* came into vogue).
Uviedol, ze aj greci mali kratku poeziu - epigramy

c. Could you recommend any works or books that explain the popularity of short-form poetry in Japan, or the reasons behind its emergence? I’d like to see whether literary scholars can offer a serious explanation—specifically, whether they link short-form poetry to the concept of a confined or limited physical space.
For instance, consider the Greeks, who lived on islands (and whose peninsula is also quite mountainous), or the English, who possess a dry sense of humor and also inhabit islands.
I’d like to compare your explanation with theirs, and see to what extent they are able to account for such a hypothesis.

Odporucil 5 knih, medzi nimi Kathryn J. Gutzwiller: why Greek poetry became short, sophisticated, and personal
Source: Kathryn J. Gutzwiller, Poetic Garlands: Hellenistic Epigrams in Context (1998).

This is particularly valuable because it provides a genuine comparison with Japan.

...
Pod videom od japonky o art of haiku bol koment
@ronmortimer252
1 year ago
I used to write a few haiku poems back in the day but not following the intricacies of the strict Japanese form and guide rules. It's strangely challenging and satisfying at the same time. The following few examples are from memory. Your haiku is much more lovely and delicate than my anglacised version could ever be. Thanks for sharing your beautiful poem on this video

let us try haiku
maybe even senryu
it's very tricky.

when I go fishing
the fish find places to hide
and stay till I leave.

out of the window
steel grey November stares back
mocking lost summers.

lakes looked like oceans
to the child who first saw them
my how time does fly.

Odpovedal som mu

not bad.
We don’t have a language with such short syllables as the Japanese do. Perhaps a three-line poem that captures the essence of a haiku is sufficient. That could be a European response to the haiku.
Snow covered the forgotten shorts
a dog sniffed them,
and decided to stay with the humans.

Spojil som ich do jedneho a spytal sa chatgpt:

Japanese form and guide rules. It's strangely challenging and satisfying at the same time. The following few examples are from memory. Your haiku is much more lovely and delicate than my anglacised version could ever be. We don’t have a language with such short syllables as the Japanese do. Perhaps a three-line poem that captures the essence of a haiku is sufficient. That could be a European response to the haiku.

(nasleduje 5 "haiku")

Is this comment true, valid? How would you interpret those short poems? How would you rank them (best to worst)?

Chatgpt:

Your comment is valid in an important sense, but I would qualify one part of it: English is not inherently incapable of haiku-like compression; rather, Japanese and English organise sound, rhythm, and meaning differently. Your poems also show that an English-language response to haiku need not reproduce Japanese rules exactly to preserve something of the form's spirit.

There is a productive tension in what you describe: the rules make writing harder, but the restrictions force you to notice things you might otherwise overlook. That is one reason short forms can feel both frustrating and satisfying.
1. Is your comment about Japanese and European poetry valid?
The linguistic point: partly true
Japanese on (more precisely, morae) are not the same as English syllables. Japanese has a relatively regular pattern of mora timing, whereas English syllables can contain dense clusters of consonants and carry considerable stress variation.

For example, an English word like strengths packs several consonants into a single syllable. Japanese generally distributes comparable sound sequences differently. So a 5–7–5 Japanese poem cannot be reproduced mechanically as a 5–7–5 English-syllable poem without changing its density, rhythm, or meaning.

But there is a second side to this. English has many short words, and a skilful English poet can achieve extraordinary compression. The difficulty is not simply that English syllables are too long. It is that the Japanese 5–7–5 structure does not transfer neatly into English, and the same number of counted units does not produce the same poetic effect.
The European-response point: valid, with a qualification
Your idea that a three-line poem can capture the essence of haiku without following every Japanese convention is entirely defensible. In fact, English-language haiku has long included approaches that prioritise perception, juxtaposition, and immediacy over strict syllable counting.

I would be careful with the phrase “a European response,” though. Europe has no single poetic tradition, and European poets have experimented with haiku in many different ways. What you describe is better understood as a possible European or English-language adaptation: keeping the concentration and suggestiveness while allowing the language to determine the form.

Your poems also illustrate something important: they do not all need to be haiku in a strict generic sense to be successful short poems influenced by haiku.
2. Interpreting and ranking your poems
I'll rank them by a combination of imagery, originality, emotional resonance, and how much they leave for the reader to discover. That last criterion is especially relevant to haiku, although it isn't a universal rule for poetry.

Ranking:
1. “Out of the window”
My favourite
Strongest image and atmosphere
out of the window
steel grey November stares back
mocking lost summers.

Interpretation: The speaker looks outside and encounters not merely bad weather, but a season that seems to look back at them. November becomes an adversary, and “mocking lost summers” gives the grey landscape a psychological dimension.

The most effective phrase is “steel grey November stares back.” “Steel” suggests coldness, hardness, and a metallic light; “stares back” reverses the relationship between observer and landscape. The speaker is no longer simply looking at November. November is looking at the speaker.

The last line makes the poem more explicitly melancholic. It tells us what the scene means emotionally, whereas the first two lines allow us to experience it more directly. I still think the ending works because the personification prepares us for it.

Why it ranks first: It creates a coherent atmosphere, gives the landscape agency, and makes the passage of time feel almost like a personal accusation. It is the most psychologically unified of the five.

2. “Lakes looked like oceans”
Strongest philosophical idea
lakes looked like oceans
to the child who first saw them
my how time does fly.

Interpretation: The poem contrasts the scale of the world with the scale of the person experiencing it. A lake can seem boundless to a child, while an adult recognises its limits. The physical landscape has not necessarily changed; the observer has.

There is a second, subtler reading: the child is not merely smaller but inhabits a different perceptual world. Childhood is a way of seeing, not just an earlier point on a timeline.

The first two lines are the strongest. They establish the contrast without needing to explain it. The last line, “my how time does fly,” introduces a familiar expression, and that familiarity slightly reduces the poem's originality. It tells us how to interpret the image rather than allowing the image to carry the emotion on its own.

Why it ranks second: Its underlying idea is excellent, and the first two lines are quietly moving. With a less conventional ending, it might be the strongest poem here.

3. “Snow covered the forgotten shorts”
Most distinctive comic narrative
Snow covered the forgotten shorts;
a dog sniffed them,
and decided to stay with the humans.

Interpretation: This is the strangest and most narratively ambitious of the group. Something has been abandoned or forgotten; snow covers it; a dog investigates it and makes a decision about its relationship with human beings.

The final line creates the surprise. We expect the dog to react to the shorts, perhaps by playing with them or wandering away. Instead, it apparently decides to remain with the humans. The implied reasoning is wonderfully opaque: perhaps the smell is reassuring, perhaps the dog recognises its people, or perhaps the whole event is simply an absurd little fable.

The humour comes from treating the dog's decision as though it were a considered philosophical judgement. It has investigated the evidence and reached a conclusion: these are my humans, and I shall remain with them.

There is also an interesting contrast between the cold, impersonal snow and the warmth of belonging.

Why it ranks third: It is original, surprising, and memorable. However, it tells a complete little story and explains the outcome. That makes it closer to a miniature comic narrative or senryū-like anecdote than to the most compressed kind of haiku. Its extra length is not necessarily a flaw; it serves the comic timing.

4. “When I go fishing”
Best understated humour
when I go fishing
the fish find places to hide
and stay till I leave.

Interpretation: The angler arrives expecting to catch fish, but the fish have other plans. The poem reverses the expected relationship: the human thinks of fishing as an activity directed at the fish, while the fish behave as though they are managing the human.

It can be read as a gentle joke about fishing, a portrait of nature's indifference to human intentions, or a small allegory of frustration. We pursue something, and it remains just beyond our reach until we stop pursuing it.

The ending is effective because “stay till I leave” gives the fish a quiet, almost deliberate stubbornness. They do not need to defeat the fisherman. They simply wait him out.

Why it ranks fourth: It is clear, economical, and charming. Its central joke is more familiar than the imagery in the poems above, but it has a natural rhythm and doesn't labour the point. It also feels closest to a senryū-like observation of human folly, though its subject is fish.

5. “Let us try haiku”
A playful opening, rather than the strongest poem
let us try haiku
maybe even senryu
it's very tricky.

Interpretation: This is self-referential humour. The poem describes the very difficulty it performs: even writing a poem about trying to write a poem becomes an exercise in compression.

It also contains a little shift in tone. “Let us try” is communal and optimistic; “maybe even senryu” adds a playful complication; “it's very tricky” ends with an almost deliberately unpoetic understatement.

The contrast between an ancient literary tradition and the speaker's modest struggle with it is the joke.

Why it ranks fifth: It has charm and works as an introductory verse, but it depends more on the situation and the reader's awareness of the exercise than on imagery or a surprising discovery. I would happily keep it as a preface to the other poems, even though it is the least powerful as a standalone piece.

3. What your poems reveal about your approach
There is a pattern across the four more substantive poems: you tend to begin with a recognisable situation and then introduce a shift in perspective.
- The fish hide from the fisherman.
- November stares back at the observer.
- The lake changes scale according to the observer's age.
- The dog makes an unexpectedly consequential decision after sniffing some shorts.
In each case, the world is not merely a background. It seems to have its own perspective, or it reveals something about the person observing it.

That is a promising approach for short poetry. You don't need to manufacture an elaborate metaphor if a small reversal can do the work.

I also notice a difference between the poems' endings. The fishing poem ends with a quiet joke; the lake poem ends by explaining its emotional point; the November poem intensifies its image into a feeling; and the dog poem ends with an absurd narrative twist. These are different ways of closing a short poem, and each produces a different kind of satisfaction.
4. One experiment: preserve the thought but leave more unsaid
I wouldn't rewrite your poems as though there were one correct Japanese-style solution. But to demonstrate the effect of compression, consider the lake poem.

Your version gives us the image, the childhood perspective, and the conclusion about time. A more elliptical version might be:

the lake was endless
from the child's side of the shore
autumn, years later

This is not necessarily better. It loses your direct, conversational voice and introduces a more deliberately literary ambiguity. But it changes the reader's task: instead of being told that time flies, the reader must infer the passage of time from the contrast between the child and the later scene.

That is the kind of trade-off worth experimenting with. Compression does not automatically improve a poem; it changes how much work the reader must do.

My overall favourite remains the November poem. It has a strong central image and an emotional logic that unfolds naturally. The lake poem has the richest underlying idea, while the dog poem is the most surprising. And the fishing poem has a quality that is easy to undervalue: it is content to be a small, successful joke rather than pretending to be profound.

That last quality matters. Not every haiku-inspired poem needs to contain a philosophy of existence. Sometimes the fish really do just wait until you leave.

mirage

uz posunul navrh zakona o uplnom zakaze vyvoja ai. Uvidi sa, ci to prejde.

mirage

ma schopnost stat sa rouge. Ak cita vsetko na internete, nie je dovod, aby tomu tak nebolo. Kazdej ai sa venuju tzv post-treneri- psychologovia, aby si boli isti, ze sa take riziko co najviac minimalizuje. chatgpt je udajne najslusnejsia. No cital som koment od jedneho fina, ktory s nou rozoberal konflikt hutuovia-tutsi. Trvalo mu cca 2 hod, kym jej pohlad otocil o 180 stupnov a bola schopna sa stotoznit aj s nazorom, ktor na zaciatku odmietala. Nenapisal nic konkretnejsie, ale pravdepodbne obhajoval hutuov.

Norman

AI z tohto aspektu nie je nič iné, než (trocha viac) oživlý internet. Ono to proste môže vedieť len to, čo to dostane, ako koniec koncov každý kognitívny systém - len to, čo dostane (a čo z toho odvodí, ale odvodí zas len z toho, čo dostalo).
Preto je AI prinajlepšom ako oživlý internet, Lepší google. Aktivisti okolo AI krtičia "nepoužívajte AI len ako lepší google", ale to AI googlenie je vlastne najlepšie, ako toto AI využiť.
A vlastne aj jediné, čo to vlastne robí.

mirage

iny? Na 90% taky isty. Cela civilizacia a pokrok je tahany 2% populacie. Ostatni su takmer papagaji.
Kolko by si stavil, ze do 2 rokov nepride ai s niecim fakt zaujimavym v hocijakej oblasti, napr. mat, fyzike, literature, mozno filozofii.
Chatgpt mi povedala, ze na fundamentalu pricinu gravitacie, pravdepodobne nikdy neprideme. Vzdy sa vynoria dalsie otazky.

Ema

Preto tu mohli byť udržateľne (!) asi 300 000 rokov.
Hybridná holá opica začala disponovať rečou - prvým počítačom. Obľabotala realitu. Teraz aj cez AI.
Prešlo asi 10 000 rokov a táto planéta je špinavou vybývanou hučiacou dierou plnou žerúcich sarančí (pardon, spotrebiteľov) a nekonečných kecov.

Ozdravný proces by sa mohol začať tým, že držte všetci huby.
Teda mňa nevynímajúc.

Norman

Aj túto požiadavku spĺňa tento portál v poslednom roku dosť dobre :-))
Mlčanie, pokoj, nehybnosť, stredný nulový bod, prázdnota ... to je skutočne základ všetkého.

Roland Edvardsen

Dobre, že sa nadhodila téma nekonečných kecov, lebo práve s rozmachom internetu sa to celé ešte radikálne zhoršilo. Tzv. „prognostici“ a „intelektuáli“ mali plné huby kecov o tom, ako internet prispeje ku kognitívnemu rozvoju ľudstva a zvýšeniu vzdelanostnej úrovne, keďže teoreticky máme teraz všetci ľahký prístup k prakticky neobmedzenému množstvu informácií.

Výsledok je presne opačný, než sa očakávalo, čo naznačujú aj zhoršujúce sa výsledky testovania PISA a ďalších vzdelávacích testov – ukrutná debilizácia spoločnosti spojená s neschopnosťou sústrediť sa aspoň na chvíľu na niečo, čo si vyžaduje trochu hlbšie premýšľanie. A do toho kultúra nekonečných kecalov, tzv. influencerov, ktorých hlavnou kvalifikáciou je často len narcistický exhibicionizmus a provokácia.

Ja občas rád sledujem Debatní deník: https://www.youtube.com/watch?v=dABHx2N2lHM&t=3448s alebo americkú verziu Jubilee (pri tomto som sa inak celkom zabával, tie MAGA ženy sú poriadne šibnuté a nadržané :-D https://www.youtube.com/watch?v=odBbDQj-GRs&t=5618s), ale je to vždy dilema, lebo mám už dojem, že ľudia len súťažia v agresívnom narcistickom kecaní bez toho, aby reálne vnímali a počúvali... Na jednej strane je pozitívne, že dnes si už ľudia vedia vytvárať vlastné kanály nezávislé od zhnitého mainstreamu a presadiť sa môžu aj tzv. obyčajní ľudia, ktorí by inak nikdy nedostali priestor vo verejnej diskusii. Internet tak do istej miery narušil monopol tradičných médií na formovanie verejnej mienky, čo samo osebe považujem za pozitívne.

Lenže potom človek vidí aj rozmach kdejakých degeneratívnych trendov typu looksmaxxing (kto ešte pred pár rokmi vôbec vedel čo to je za kokotinu? Ako mileniál tejto generácii Z naozaj občas nedokážem rozumieť) a podobné sračky. Hocijaký kretén sa dnes môže stať influencerom a celebritou, ak má sledovateľov. Človek už pomaly ani nemusí nič vedieť alebo dokázať, stačí byť dostatočne hlučný, kontroverzný alebo jednoducho ochotný urobiť zo seba idiota pred kamerou - internetov tak vyklonoval milióny matovičov, proste je to horor.

Internet ponúkol netušené možnosti narcistom, úchylom a najrôznejším pochybným indivíduám, nielen pokiaľ ide o získavanie pozornosti, ale aj o vzájomné prepájanie a vytváranie celých sietí a subkultúr. A algoritmy sociálnych sietí tomu ešte výrazne napomáhajú, sám mám miestami až nervy z toho čo mi veľakrát ponúknu. Čím väčšia absurdita alebo kontroverzia, tým väčší potenciál na dosah.

mirage

si tuto buchtu - scientist. Ak je toto uroven vedcov, s panom bohom
https://www.youtube.com/watch?v=3dryKlK8p38

mirage

ak AI ponukne alternativu k tejto fake a narcisistickej generacii, tak aspon pre nas starsich to nebude az taka minusova vec. Aspon bude co citat, pocuvat.

Norman

trocha, bez rušenie muzikou, pár minút.
Loď.
Nik nehovorí, že ľoď nie je v princípe dobrá vec. Môže nás niekam previesť, môže niečo doviesť ....
Hovoríme ale o tom, že každá loď sa môže potopiť, a že čím je loď väčšia, zvlášť nové konštrukcie a staré materiály, tým sa skôr potopí.
Na Titanicu tiež niektorí hrali a možno aj počúvali muziku, keď už sa potápal ...

mirage

viem, ze ten moj pohlad je mierne naivny.
Ale aky pristup k vyvoju ai by si navrhol, ak by to bolo na tebe.
Ak sa o ai uvazovalo uz v 50s a z nejakeho dovodu sa to cele oneskorilo, tak podla mna je minimalne dobre, ze sa to deje v sucastnosti (a nie este neskor) zakial ziju jedinci z tichej gen., a skorych boomerov. Maju miesta v politike, v justicii, tak mozno budu moct prijat aspon ake take rozumne zakony ohladom ai (na ochranu ludstva).
Aj ked zrejme ziadne zakony v usa, eu, alebo medzinarodne, nezabrania cine, aby vyvijala ai na plny plyn bez ohladu na hocico. Cina si bude robit absolutne co chce, bez skrupuli. Vela z ai zrejme okopirovali od americanov a iba vylepsili.
Ak podla teba nehrozi, ze ai ovladne cez wi-fi, blue t., nejake stroje, 3d tlaciarne, chodiacich a manipulacnych androidov a humanoidov, ktory by projektovali silu ai do fyzickeho sveta a vyrabali nebezp. chemikalie, bio atd, tak co hrozi? Ze zhodia svetove burzy, vymazu bankove ucty?

mirage

co sa tyka pretecenia, tak stav je teraz taky, ze, ano, na yt je vela videi od ai (na 90% sh*t). To sa da ale obmedzit, ked kliknes, nezobrazovat ten kanal. Yt pisem preto, ze ine nesledujem, ani tv, a ani komercne radia.
Yt bolo zahltene uz roky, len miesto ai tam boli blbi ludia. Tv detto. Vsimol som si napr, ze nejako sa na yt citim lepsie ako volakedy. A vidim, ze uz mi neponuka napr. tolko videi od cernochov. Neviem, co sa zmenilo. Pretoze clovek mal niekedy dojem, ze bieli asi budu po novom nejaka okrajova rasa.
Ale spravny pristup na yt je zadat popis tematiky, co najkonkretnejsie a necakat pasivne na ponuku, odmietat vsetky otravne channels, temy, a tym sa algoritmus vylepsi a clovek nebude tak preteceny (na yt). To iste aj v prehliadacoch.
Velmi uzitocne je citat knihy, aj kvoli zraku, oci vykonavaju iny pohyb ako pri pozerani na monitor.
Ai knihy dokaze ponuknut, urobit, zoznam, mozno aj summary (neskusal som zatial). Mozno aj prelozi celu knihu. Skusal som si cez deepseek prelozit jednu knihu, ale prelozil mi len 1500 alebo 5000 znakov. Musel by som asi subscribe a platit mesacne poplatok, To sa mi zatial nechce. A zrejme kazda schopnejsia ai je za poplatok, tak zatial to ide mimo mna.
Noviny sa ani neoplati citat. Odchadza starsia generacia, a tie mladsie to sa jednoducho neda citat. Neuveritelna verbosita, slaby nadhlad, atd.
Celkovo tu pretecenie je uz davno, a aj bez ai by to bolo cim dalej tym horsie.
Sluzby su lepsie, to vedia lepsie, mam na mysli ochotu, slusnost, napr. rozne banky, institucie, co clovek bezne vyuziva, tam isla kvalita hore s prichodom mladsich rocnikov. Ak je tam ai, je to otravne, a dufam, ze sluzby nebudu prilis takto automatizovane.
Ai u lekarov? Clovek nech sa radsej ako tak stara o zdravie, ak ked nieco zle pride, tak co uz. Kaslat nato.
Ake pretecenie, konkretne tykajuce sa teba mas na mysli?

Roland Edvardsen

To je výborná rada a musím tiež odporučiť. Istú dobu som fičal na E-knihách (holt, je to lacnejšie), ale zistil som, že je ďaleko väčšia pravdepodobnosť, že ich nedočítam, ako keď čítam klasickú papierovú knihu. Dokonca som mal pocit, akoby som si menej pamätal z toho, keď som to čítal z obrazovky. A dáva to zmysel, keďže papierová kniha poskytuje hmatateľný pocit postupu. Vidíš, koľko strán si už prečítal a koľko ti zostáva. To môže podporovať motiváciu dokončiť knihu. A nie si toľko rozptylovaný iným, ako pri PC a mobile.

Ja si platím mesačne ChatGPT (no skrátke momentálne na to mám :-)) - primárne kvôli jazykovým konverzáciám. Ono sa to celkom zlepšilo, hlas je už realistickejší a dá sa mať už pomerne dosť autentickú konverzáciu (aj keď skákanie do reči je stále problém). Celé knihy ale nechce preložit kvôli autorským, ale sumarizácie robí dosť dobre.

AI v službách vrcholne neznášam, aj nedávno som volal do Telekomu a žiadal si reálneho operátora, nie AI fake neschopnú sračku.

Norman

S knihami to vidím podobne a objektívne je to tak, ako píšeš:
človek si vytvorí ucelenejšiu predstavu o celej tém, pamätá si, čo kde bolo (vpredu, v strede, na konci). Hovorím hlavne o non fiction, človek si pamätá témy, kapitoly. Môže sa ľahko k tomu vrátiť. Môže si to podčiarknuť, zvýrazniť podstatné, vlastne ľahko tak urobiť priamo akýsi digest. V tomto má papierová kniha veľkú výhodu oproti elektronickým formám.
A papierová kniha je po ruke, ako píšeš, nemusí človek sa preklikať cez veci, ktoré ho prípadne zastavia. Kniha pomáha kľudu, uzavretiu - obrazovka aj tablet sú ako čítanie (alebo čo len rozmýšľanie či počúvanie hudby) uprostred námestia. Dá sa, dá sa, ale nie je to ono.
Papierová kniha zostane, je to vždy artefakt. Aj keď dnes je doba inflácie a teda záplavy trhu aj papierovými kecami - aj tak zostáva principiálny význam papierovej knihy.
-----
Čo sa týka AI služieb - tie sú skôr bariéra, je to ako kedysi s klikanim čísiel na telefóne, aj teraz ten asistent nevie, nemôže, nemá právomoci ... je to ako obranná sieť, cez neho sa nedá dostať k podstate. Naoko firma poskytuje túto možnosť, ale len preto, aby zákazníka zabrzdila, unavila, odradila.
-----
S ChatGPT komunikuješ, aby si si vybrúsil angličtinu? Ja som si si kúpil nejaké akože učenie jazykov, ale to veru nebolo ono - dokonca ani v nemčine, ktorú mám asi najlepšiu, ma to s ním nebavilo. Ja tomu poviem to, čo aj tak viem - čo neviem povedať, to mu nepoviem, ako aj - a ono to len tak akosi zhodnoti a pokračuje s triviialitami. To ale ešte nebola asi tá súčasná konverzačná AI, ako ju prezentujú reklamy - ale reklamy vždy zrejme preháňajú.
Na iné veci nejak služby ponúkané aj AI, osobne akosi chvalabohu nepotrebujem. Vyskúšal som aj písanie programov, vibe coding - no dobre, na to to tiež hlavne vyvinuli - odhadom asi polovica softwaristov v doterajšej forme je už teraz nepotrebných.
Ale pripomínam znova - to všetko za predpokladu, že sa babylonská veža nezrúti, že sa stonožke nepopletú nohy.
A že dokonca potom nespadne s veľkým buchotom.

Roland Edvardsen

Hej, v súčasnosti využívam ChatGPT primárne na jazykový tréning. Vyjde ma to de facto lacnejšie ako lektor. Predtým som si platil lektorov, ale je to skrátka extrémne drahé a v podstate nefunkčné (pretože aby to bolo funkčné, tak by človek musel jazyk praktizovať pravidelne - a to sú potom neskutočné peniaze).

Potrebujem to aj kvôli práci – a samozrejme, ide o angličtinu. Skúšal som v minulosti aj nemčinu a španielčinu, ale nakoniec sa vždy vrátim k angličtine, pretože musím (pretože je to ten istý princíp ako so svalmi, ak to človek nepoužíva, zabúda) - a pretože realita je taká, že na bežné pracovné fungovanie je to jediný cudzí jazyk, do ktorého sa reálne oplatí poriadne investovať čas a úsilie (a aj keď niektorí chcú tvrdiť opak - naučiť sa cudzí jazyk, ak ste mu neboli vystavení od skorej mladosti, na naozaj slušnej úrovni, je mimoriadne náročné a spotrebuje veľa času). Navyše sa človek často musí naučiť aj odbornú terminológiu zo svojho odboru. Samozrejme, teraz hovorím o situácii, keď človek nežije v cudzej krajine.

AI v učení jazyka má viac výhod, hlavne v tom, že ti pekne ukáže chyby a môžeš sa jej dookola pýtať na to isté, nikdy nebude iritovaná. :-)

Roland Edvardsen

Kľudne to môže byť 50 : 50 medzi tým, že nás AI zničí, alebo nás, naopak, zachráni. Je celkom dobre možné, že AI pomôže urýchliť rozvoj ľudskej inteligencie, prekonať biologické starnutie či priam aj smrť (už teraz má napríklad urýchľovať vývoj liečebných postupov), povzniesť ľudstvo. Napr. Anatoly Karlin ponúka aj optimistickú víziu budúcnosti: https://karlin.blog/p/nooceleration-a-better-world-is-possible

Samozrejme, nikto teraz nemôže na 100 % vedieť, ako to dopadne, ale kultúrny pesimizmus, ktorý v poslednom období tak výrazne zachvátil západnú spoločnosť, jednoducho nie je psychologicky zdravý.

A nemáš až príliš optimistický pohľad na boomerov? Ja viem, že je už klišé na nich nadávať, ale asi len tak pre nič za nič sa to nedeje? Veď nie sú mnohé dnešné problémy zapríčinené práve príslušníkmi tejto generácie a tým, ako veľmi je táto generácia odtrhnutá od reality, nerozumie dobre dnešným výzvam a stará sa viac o svoje dobre zabezpečené pozície než budúce generácie (mentalita "po nás potopa")?

Áno, mladšie generácie majú svoje problémy. Aj mne príde generácia Z zvláštna, ak nie rovno prijebaná :-) (aj keď ktovie ako veľmi to skresľujú sociálne siete). Ale jej problémy a frustrácie sú v mnohom dôsledkom zlyhania boomerov. Mnohé vyplývajú aj zo systémovej nespravodlivosti a medzigeneračných nerovností, ktoré podľa mňa pomáha udržiavať súčasný boomerský liberalizmus/kapitalizmus/komunizmus (doplň podľa preferencie :-).

mirage

tie generacne problemy vnimal uz od skoreho detstva, tak nejako skor podvedome. Vsimol si, ze rozdiel medzi dedko, babka vs rodicia. Vsimol si kazda dekada je ina, 70s, 80s, 90s, lebo je formovana inou generaciou. Ked ma nejaka osoba v kulture, politike zaujala (negativne, alebo pozitivne) vzdy som mal vo zvyku sa pozriet kedy sa narodila - od koho prichadzaju tie dobre alebo zle napady. Potom som narazil na americke, anglicke videa o gen X, to som ja, a boli prekvapivo zaujimave. Pisali, ze gen x bola zasendvicovana medzi boomerov a Y, ze to mala najtazsie, politika reagana, teacherizmus, ropna kriza v 70s, vsetky miesta obsadene pocetnejsiou a sebavedomou boomerskou gen, ktora medzi seba nikoho nepustila. Deti po skole same doma, kluc od bytu na snurke a na krku, odkazane na seba, alebo sa samovychovavali v prostredi rovesnikov na ulici. Alebo vyrastali samotari. A udajne boomeri vsetko obratili naruby a zacali rozpad zap. spolocnosti - u nich zacala chora hudba, navyk latky, narast kriminality atd.
Co vycitas boomerom, konkretnejsie?
Napisal som skori boomeri pre istotu, ale fakt je, ze par najhorsich ludi, co som stretol su skori boomeri (ale to je mozno specifikum vychodneho bloku)

Roland Edvardsen

Treba povedať, že toto sa týka predovšetkým anglosaských generácií, ktoré prešli svojím špecifickým historickým a spoločenským vývojom. To je dôležité poznamenať, pretože samotný faktor kultúry a histórie toho-ktorého regiónu je podľa mňa podstatnejší než medzigeneračné rozdiely. Celkovo sa západní boomeri javia ako viac prosystémovo orientovaní oproti východným.

Ale všeobecne nemám dobrý pocit z dnešnej gerontokracie. Spôsob, akým si boomerská generácia drží svoje teplé miestečká, koncentruje vo svojich rukách moc a bohatstvo a prispieva k jeho nerovnomernému rozdeľovaniu.

Čo sa týka mojej osobnej skúsenosti s boomermi, tá by bola podstatne lepšia, nebyť ich častého odporu k moderným technológiám. Okrem toho ich však nevnímam ako až takých odlišných od ostatných generácií. Toto je však jednoducho môj, asi aj deformovaný, osobný pohľad, ktorý sa formoval na základe skúseností z práce v rôznych službách a obchode, kde som sa stretával s množstvom problémov a frustrácií práve pri komunikácii s touto generáciou. Táto neochota učiť sa nové veci je niečo, k čomu som ja nikdy nebol vedený, práve naopak – a preto mám trochu problém ju pochopiť. Veľmi chcem veriť, že ma to v ich veku nepostihne, ale nie som si úplne istý. :-)

Norman

Všetci vieme, že jestvujú generačné strety - tie vždy boli a budú. Je to samozrejme, že staršia generácia sa (UŽ) nechce učiť nové veci - tiež sa učila, keď bola mladšia, a má sa po 40-tke učiť znova? Všetci tí mladší, čo v 20-ke odsudzujú strednú a staršiu generáciu, sa stávajú samozrejme tým istým.
Proste je pohár plný a kladie odpor novým veciam.
Ale sú tu dva faktory špecifické pre moderné časy:
1. Nové veci prichádzajú rýchlejšie, toto storočie (posledné) čoraz rýchlejšie.
2. Problémy, ktoré nastávajú - energia, enviro nekvalita, premnoženie ľudstva - sú analogicky v tomto storočí (poslednom) pravdepodobne horšie, ako doteraz. Samozrejme, kopa iných problémov sa vyriešila a zanikli, ale aj tak, či práve preto - zostanú tie problémy, ktoré sa nebudú dať obísť.
Potom ešte musím povedať, že samozrejme za akýkoľvek bordel, aký je, za to môžu samozrejme predošlé generácie. Kto aj iný, že. To je proste ľudstvo. Súčasné generácie sú samozrejme rovnaké, nič podstatné ich nezmenilo. To delenie na moderné generácie po desiatich rokoch je úplne umelé - nie je medzi nimi žiaden vážny rozdiel, žiaden všeobecne platiaci rozdiel.
Deti v škôlke sa naháňajú a revú ako blázni (videli v TV), ale tridsiatnik sedí za oknom a chce kľud, aby rozmýšľal nad peniazmi. Rozdiel v generácii? Nie, len rozdiel vo veku, v biologickom aj sociálnom.
.
Čiže je takmer všetko rovnako, ako bolo naposledy, i navždy až na veky vekov ... :-)
Výzva je práve zistiť to málo, čo sa NAOZAJ mení, čo má naozaj vplyv na to, kam to celé smeruje. To málo, čo by sa mohlo zmeniť, aby to celé smerovalo niekam k lepšiemu. Aby sa človek vyhol budovanie hradov z piesku, modelovania vody, aby sa nezaoberal detailami, kudrlinkami, nepodstatnosťami.
No, a to sme robili a robíme :-) Máme svedomie čisté :-) I keď samozrejme občas-často sa blbosťami zaoberáme aj my :-)

Roland Edvardsen

No veď práve, uvedomil som si, že zmiešavam dve rôzne veci: historické faktory určitého obdobia, ktoré mohli formovať mentalitu, a fyziologické procesy. Ja som nemohol poznať boomerov v inej než dôchodcovskej forme, a ešte k tomu často ako klientelu, čo v danom kontexte naše vzájomné stretnutia len ďalej kazilo.

A hoci sa zaprisahávam, že neskončím ako ten „ufrflaný“ dedo, ktorý sa sťažuje, ako za jeho mladosti bolo všetko lepšie a akí sú tí mladí „skazení“, je dosť pravdepodobné, že tak nakoniec dopadnem aj ja (pretože minulosť bude navždy spojená s obdobím väčšej vitality).

Takže aj preto podporujem biosingularitu a všetko, čo nám bude môcť predĺžiť a skvalitniť život v starobe. Ono je dnes strašne populárne nadávať na dôchodcov, ale v podstate sa pre nich naozaj málo urobilo a málo robí – pretože dôchodcovské almužny nie sú a nikdy neboli riešením problému.

Riešením je zlepšenie biologických parametrov, to je alfa a omega. A na tomto poli sa zatiaľ dosiahol len malý pokrok, veľmi malý – IMHO.

mirage

to sa zmenilo. gen x uz nebola, nie je ufrflana. to je prva generacia cavemanov. Ti nic nepovedia, len zmiznu a uz sa naukazu. Mladsie mozno maju dovod na ufrflanost, tak ju praktikuju, a tak sa toho nasytia uz v 1polovici zivota. Uz sa k tomu nevratia. Tak si myslim, ze nebudu ufrflani dochodcovia.

Norman

dedo. tvrdiaci, že za jeho časov bolo všetko lepšie, je ešte stále veľký optimista :)
Čo sa týka "frflania" - bola to vždy len rezignácia na slušnosť, bola to vždy hrubosť v štýle "už mi môžete vyskočiť na hrb, už som starý a nemusím sa pretvarovať". So všeobecnou pretvárkou, pardon, so zdvorilosťou, to je dnes prirodzene trocha posunuté. Ale ak sa (náhodou) časy pritvrdia, zhoršia, zas sa vytiahne aj "frflanie", ba aj bežne hádky na verejnosti medzi cudzími, samozrejme aj násilie. Pokrok v "uvedomení si mladších generácii" je vždy len vtedy, ak je im výrazne lepšie -alebo teda sa im zdá lepšie, ako predošlým generáciám. To ale nebýva asi často. Viď teraz - dôchodky na Slovensku sú síce prevážne objektívne malé, kúpna (ne)sila dôchodku je jasne úbohá - ale aj tak sa (vcelku racionálne) mladí pohoršujú, že predošlé generácie majú domy a rôzne byty, mali príležitosti v hrabaní (podnikaní), že sú dosť zdraví a že majú kurva čas každý deň - kým mladí sú pod neustálym stresom. Seniorský vek má aj výhodu, že sa môžu, aspoň môžu, vykašlať na všetky tie strachy z budúcnosti , ktorú majú tí , čo majú ešte minimálne polovicu či celý život pred sebou. (Zdravotne sú myslím dnes dôchodcovia na tom určite lepšie, ako generáciu či dve dozadu - a to napriek tomu, že zdravotnictvo je stále na kraji kolapsu - koniec koncov, možno práve preto sú na tom zdravotne lepšie).
Ergo - ja si myslím, že sa tieto veci, správanie generácii, v zásade nemenia - je to len vždy trocha učesané.
Ale jeden faktor možno ešte spomeniem. Boomeri - to je od pojmu pôrodný boom. Ale trocha to má aj prídych životný boom - ono akokoľvek, aj na Západe aj na Východe sa z rôznych aj racionálnych dôvodov pozerá na tú dobu 70, 80, 90 ako nie že možno na lepšiu, ale ako na boom, na rozvoj, na plnú implicitných nádejí. Všetky tie ďalšie generácie - to už je práve tá kultúra skepticizmu a dosť beznádeje (tiež často racionálne zdôvodnená). Aj preto sú či boli tí tzv. boomeri práve tí ľudia, čo boli naučení na iné a znechutene odmietali nejaké súčasné pre nich sračky. (ja si mimochodom myslím, že už nik nie je boomer, už nik nie je optimista, aj tí najväčší nostalgici pochopili, že aj oni žili prinajmenšom po kolená, po hruď či po krk ... no ... v sračkách - takže už nefrflú na súčasnosť :-). Už na to frflanie nemajú (odvahu:).
Možno by som ešte oddelil frflanie od poučovania - niektorí starší sú ešte takí optimisti, že si myslia, že poučovaním sa čosi dosiahne, prinajmenšom neodolajú tomu reflexu, aby tak nereagovali. Ale aj tých je už veľmi málo, skôr staré výnimky.
Takže dokonca tvrdím, že nejestvuje nejaká kontinuita správania sa tej ktorej generácie počase jej celého cyklu, ale že sa správanie generácií mení s dobou (ako bolo spomenuté - príde doba pokrytectva, tak sa klame, nemožno nadávať už na cigáňov, tak ani husákovskí boomeri už nenadávajú.
V tomto celom generačnom "probléme" nevidím problém - je to zas len zástupná téma, ktorú dokonca zatiaľ masmediálni manipulátori ani ešte nerozvinuli. Niečo ako štvanie pohlaví proti sebe, huckanie LGBTI a podobne. Je to aj ťažké dnes použiť - lebo kopa seniorov je progresívcov, sú to rôzni blbí rusofóbi a iní skrachovaní debili, ktorí si myslia, že za ich posraté životy môže LEN nejaký "komunizmus", či ako to volajú. Sám som tú dobu zažil a viem, že to tak nie je, že práve títo frflajúci progresivisti sú najhorší lúzri a debili z tej doby. Často ožrani , feťáci, doslovne neschopni kreténi (viď mnoho životopisov, s čerešničkou ráčkujúceho debila Vaška na vrchu). Ba dokonca očividné zlyhanie tohto prišlého "kapitalizmu" - aj za to obviňujú minulosť, "komunistov", "lebo fico". Sú to proste lajná, ktoré si nechcú priznať svoju (smutnú) realitu, ale aj (tragickú) realitu súčasnej doby.
A to som tiež našich "boomerov", teda realnych vtedajších 40+, 50+ komunistov - tlstých byrokratov a skostnatených lenivcov - ako mladý tiež samozrejme úprimne nenávidel.

mirage

nemal som na mysli, ze co dekada to ina generacia. Ale moze existovat rozdiel medzi skorou a neskorou castou jednej generacie. Dokonca sa to naozaj pouziva - delenie na podskupiny, uz si nepamatam tie nazvy, ale pokus o vystvetlenie preco nebol uplne nezmyselny. Odvijalo sa to od zmeny v prostredi. V cislach je trochu magickosti, je za tym nejaka psychologia - nove cislo = novy pristup. Akoby nutkanie, zacala nova dekada, tak pridime s niecim novym. Take sa vsak prejavi vacsinou iba v kulture, tam je to najlahsie. Hocico mozno prehlasit za umenie.

mirage

pozeral som par videi o matematik a ai, a par od terrence tao, udajne najlepsi matematik, ktori kritizuje ai. Ta prisla sa nejakymi rieseniami mat. problemov, a jedna bola aj nieco s riemanovou hypotezou, a udajne sa ukazalo, za ai len dala dokopy uz 3 existujuce myslienky v pracach matematikov, z tych niektore ani neboli publikovane, mozno si ich len v uzkom kruhu preposielali, (neviem ale ako sa ai k nim dostala). Ale mala dost inteligencie tie tri veci dat dokopy, co z tych matematikov nikoho nenapadlo, a prisla s riesenim.
Taa niektori vysmievaju, napr. taky unzicker real physics channel -teoretik-fyzik.

mirage

.. mohol tam byt aj rok 2070
Casy sa menia, lebo meny sa casia. A mozno aj vice versa
Na yt je rozhovor s marcusom krall, (podnik. poradca, oznacovany ako prav. konspirator) a hovori, ze niekto v zahranici si vsimol, ze nemecka ekonomika je fascinujuca. Firmy su podhodnotene,vid dax, su v nich skryte aktiva a potencial zvysenia aktiv. Len par nem. firiem je kot. na nasdaqu, par na nyse a par sa predava otc. Nikto z vonku nechce do nem. firiem investovat, kvoli obch, prac. pravu. Tazko je prepustat zamestn., nem. ceo su uz iba byrokrati (uz nejdu v ustrety zakaznikom, a ceo moze byt len ten, kto hlavne neurobi chybu) a nie podnikatelia, zavislost na stat. zakazkach - 60%gdp, udajne su to oni, co lobuju v berline a bruseli a vysledkom su aj divne predpisy, ktore nutia ludi kupovat co nechcu.. Udajne sa niekto rozhodol narazit nem. ekonomiku do steny, v chaose sa prizna za zam. benefity su sice kratkodobo pre nich prospesne, ale dlhodobo skodlive, stratove, oberaju ich o moznosti.
V chaose sa spolocne prizna, vsetky strany, ze od soc. ben treba upustit, zmenit pravo, do nem. firiem potom pridu investori, nem majitelia budu suhlasit s navysenim kapitalu a cudzinec ziska podiel, alebo svoj podiel nemci lacno predaju. Do firiem sa naleje kapital, ktori bude moc vselijako tiect vnutri firmy, firmy sa dotiahnu na nyse, svetove trhy a vplyvom roznych pak sa este zvysi ich hodnota celkovo na x nasobok a bude sa dat na tom zarobit.
Podla neho to dava zmysel, migranti vycerpaju stat, nemcov, infrastrukturu, vojna na uk, odlieva peniaze s nemecka a z toho sa platia dlhy ukr voci inym veritelom.
Nejde o uk, ale o nemecko.
Ked bola v 2008 kriza, vytlacilo sa 3.6 bio penazi a inflacia bola 8% za nasled. 5 rokov. Zaciatkom 20s bola tiez bank kriza, zamaskovana kovidom. Vytlacilo sa 4.8 bio, plus fed prebral zaruky za hypoteky cca 2.5bio.. 5rocna inflacia 25%
Na ai sa ale diva skor pozitivne.

nové