V prvom rade k pojmu "vojna". Odkedy sa zaviedol pojem "studená vojna", je jasné, že mnohé situácie, aj keď sa nestrieľa a nebehajú  tanky, sú vojnové. Preto sa čoraz častejšie hovorí o vojnách, už sa ani nepridáva atribút "studená", pretože aj keď nebojujú vojaci, bojujú rôzni agenti ,"povstalci" a podobne. Z tohto pohľadu, vzhľadom na demografické rozdelenie Ukrajiny, je už dnes Ukrajina vo vojne.

Prvá otázka je, či Charkov zvolí odtrhnutie, či bude ochotný obetovať mnoho, aby dosiahol stabilitu. Ja na túto otázku nedokážem odpovedať, závisí to od mnohých faktorov. Ak Janukovič nemal vôľu rozohnať pár tisíc provokatérov, obetovať mierne násilnosti a možno zopár obetí za ukľudnenie situácie, neviem či niekto v Charkove bude mať vôľu obetovať a riskovať desattisíce. Ale jedno viem - bolo by to najlepšie riešenie.

Druhá otázka je, aká je vôľa Moskvy a jej vojenské a politické možnosti. Včera, v nedelu 23.feb.,  sa ozvalo USA.
Poradkyňa Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Susan Riceová , citujem média, "varovala" ruskú vládu pred poslaním jej vojakov na politickou krízou zmietanú Ukrajinu. Podľa jej slov by totiž v súčasnej situácii išlo o "vážnu chybu, keďže nie je v záujme Ukrajiny, Ruska ani Európy či USA pozerať sa, ako sa krajina rozdelí".

No, reči o "chybách" nech si nechajú Američania pre sebareflexiu. Takisto diktovanie, čo je v záujme Ukrajiny, Európy či dokonca Ruska, to nech si Usáci odpustia, pretože prvoradé nie sú ich názory, ale naše záujmy. Samozrejme, že by USA aj EU šaleli, ak by na Ukrajinu vstúpili ruské vojská. Ale USA obsadzuje prakticky neustále krajiny tisíce kilometrov vzdialené od Ameriky, pre "svoje záujmy", nehovoriac pre "ochranu Američanov", takže vyčítať Rusku starosť o svojich bratov, ktorí sa v dôsledku násilného politického rozdelenia ocitli v zlom štáte, by bolo nespravodlivé.

Vlastne vôbec sa baviť o morálnej či etickej váhe takýchto činov v súvislosti s USA je zbytočné a pod úroveň. USA sú zhnitý štát, ktorému vládnu bankstri a ich morálka je dávno tak nízko, že je pod našu úroveň reagovať na ich typické talmudistické vreskoty.

Zaujímavejšie a zmysluplnejšie je pohovoriť o vojenskej stránke zásahu Ruska na obranu svojich záujmov a príslušníkov na východnej Ukrajine. Nepotrebujeme žiadne expertné vojenské znalosti, len základné znalosti.

Takže: ruská pozemná armáda bola vždy rozvíjaná a a je jedna z najsilnejších na svete. Jej pohyb na Ukrajine by nebol taký hladký, ako v 1968 v ČSSR, ale je dosť pravdepodobné, že ukrajinská armáda by nebojovala. Kyjevský parlament je skupinka prestrašených zradcov a jeho vláda nad armádou je pochybná. Mohlo by sa stať, že ukrajinská armáda, pod tlakom konfrontácie s ruskou armádou, by radšej volila zhodenie svojich nových  revolučných politikov, spravila skutočný prevrat a po dohode s Moskvou nastolila nejaké vojenské riešenie situácie v štáte. Okrem toho, hlavný scénar je ten, že Charkov vyhlási nezávislosť a Rusi by prišli len posilniť ich jednotky - k bojom by v najlepšom prípade vôbec nedošlo.

Potom je tu vojenský faktor samotného Západu, ale okrem štvania a provokácii, embarga a nekonečných litánii by Západ ťažko spravil iné. Alebo si viete predstaviť, ako vyšle Nemecko svojich vojakov na Ukrajinu? Myslíte, že by tam poslali vojakov Francúzi? A čo Briti, tí su žhaví robiť Američanom negra na špinavú robotu - vyslali by regiment- dva? Možno Poliaci by boli takí sprostí, bohvie. Možno tí internetoví dobrovoľníci zo Slovenska a Česka by vyrazili:) Američania by tam určite žiadnym spôsobom nešli.

Pravdupovediac, zvýšené napätie či konflikt na Ukrajine by spôsobil aj väčší tlak na buzerantských beneluxov v EU, čo by bolo aj pre nás výhodné. Európa nie je stabilná, uberá sa zlým smerom a zlom musí prísť, čím skôr, tým lepšie. Záujem nás, Európanov, preto je, aby sa veci neodkladali až do stavu, keď napätie  nebude možno vypustiť, ale vybuchne.

Rusko nie je v ľahkej situácii a bolo by dobre dať najavo, že v tom nie je samo. Ale na Slovensku nejestvuje žiadna politická strana, ktorá by k týmto veciam zaujala nejaký takýto samostatný vyvážený postoj. Pre všetky formálne politické sily v SR sú tieto otázky nimo ich politický horizont, radšej sa k nim ani nevyjadrujú, a ak, tak opakujú probruselské všeobecností.  Všetky SR strany sú pod dominanciou západných finančných korporácií. V podstate aj na tomto prípade možno vidieť, že na Slovensku ani žiadne skutočne samostatné  politické sily nie sú.