Ako nás odúčajú myslieť

Ľuboš Blaha

Koncom júna 2009 v Bratislave, v budove starej Národnej rady, po tretí raz udeľovali Cenu Predsedu Národnej rady SR za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania. Odovzdávanie cien sa udialo v dôstojnom prostredí za účasti významných hostí. Lenže aj celkom mimo záujmu slovenských médií. Aké symptomatické!

Cena predsedu NR SR - rovnako ako väčšina podujatí, ktoré majú upriamiť pozornosť na skutočné osobnosti nášho kultúrneho života - väčšine médií na Slovensku nestojí za to, aby o nej verejnosť informovali.



Pritom nemá táto cena nijaký politický podtón, je tu predovšetkým preto, aby upozornila na ľudí, ktorých žiaľ slovenská spoločnosť nevidí každý deň na televíznych obrazovkách, ale ktorí si na rozdiel od narýchlo vykvasených celebrít rešpekt a úctu zaslúžia. Prečo je možné, že médiá týchto vzácnych ľudí ignorujú a nie sú ochotné napísať ani len krátku noticku o tom, že získali Cenu predsedu NR SR?


Dôvodom je azda celková spoločenská klíma, keď sa uprednostňujú treťotriedni zabávači pred skutočnými umelcami. Kultúry, ktorá by ľudí pozdvihovala, ktorá by nás kultivovala a skutočne obohacovala, je stále menej. Je jej stále menej v pomere k tomu, čo ako "kultúru" chápu komerčné televízie a médiá. Netvrdím, že kedysi vzácne diela vznikali ako na bežiacom páse. Zďaleka nie. Ale ľudia ešte nedávno vedeli rozlíšiť, čo je a čo nie je kultúra - čo je a čo nie je umenie. Keď sa v stredoveku opili paholci v krčme a vrieskali spolu opilecké piesne, nikto sa nikoho neusiloval presvedčiť, že produkujú kultúru. Dnes začínam mať pocit, že medzi "kultúru" a "zábavu" niekto postavil znamienko rovnosti a už nevedia rozlíšiť skutočnú kultúru od šoubiznisu.

V ľudských dejinách existovali dva svety - svet vysokej kultúry a svet ľudovej zábavy. Dnes sa však ľudovej zábavy zmocnil komerčný priemysel a usiluje sa ju ľuďom predstavovať ako kultúru a umenie. A to problém, s ktorým sa nemôže zmieriť. Nemôžeme dopustiť, aby sa stieral rozdiel medzi krčmou a divadlom.

Aby som parafrázoval amerického filozofa Daniela Bella, masová spoločnosť dnes nežiada kultúru či umenie, ale obyčajnú a bohapustá zábavu. Tú im dnes ponúka tzv. zábavný priemysel, ktorý sa na "kultúru" iba hrá, no pritom vytvára len banálne zábavné produkty určené na prázdny konzum. Jednoducho, pozriete si šou, dvakrát sa obzriete a už ste aj zabudli, prečo a kvôli čomu ste tam vlastne i prišli. Žiaden pocit v srdci, nič, čo by váš oslovilo, tobôž povznieslo, nič trvalé, nič hlboké - iba sugestívne duchovné prázdno. Je to podobné akoby nám v ušiach stále znel onen monotónny piskľavý tón, ktorý poznáme z nemocničných prístrojov, a ktorý signalizuje, že srdce prestalo biť - že dakto pravej zomrel. To je dnešný svet šoubiznisu, ktorý v nás zanecháva duchovnú spúšť, iba otravnú monotónnosť. Najsmutnejšie je, že dnes sa táto duchovná prázdnota predstavuje verejnosti ako čosi samozrejmé a prirodzené. Akoby sa niekto snažil spánok v kóme vydávať za kultúrny život...

Pravidlá šoubiznisu sú jasné, pobaviť davy akýmkoľvek spôsobom. A pritom veselo predstierať, že každá banalita spĺňa nároky, ktoré kladieme na vysokú kultúru. Daniel Bell dodáva, že tradičnú morálku "dobra" dnes nahrádza morálka "zábavy". Tradičná morálka dobra obmedzovala voľný priechod pudov a okamžitých želaní, no morálka "zábavy" velí jediné: zabávať sa! Znie to na prvý pohľad dobre, ale realita je iná. Dnes platí, že ak sa človek náhodou nezabáva, akoby už to bol dôvod na zamyslenie: "Čo sa to so mnou deje?" Zachytili sme sa sami do pasce totálneho hedonizmu, ktorý je natoľko sugestívny, že sa cítime byť vinní, ak sa čo i len chvíľku nezabávame. Zatiaľ čo v tradičnom svete pocit viny vzbudzovalo uspokojenie zakázaných túžob, dnes ľudia trpia nízkym sebavedomím vtedy, ak sa nedokážu dobre zabávať. Príkaz dňa znie: zabávajme sa hoci aj na triviálnostiach a predstierajme, že všetko to, čo vidíme, si zaslúži pomenovanie "kultúra".

Duchovnej prázdnoty je, zdá sa, v spoločnosti čoraz viac a čo je horšie, duchovná prázdnota sa premieňa na životný štýl, ktorý propagujú naše celebrity a médiá. Španielsky filozof Ortega Gasset napísal, že k základným črtám moderného človeka patrí povrchnosť a prázdny hedonizmus. Podľa Gasseta sa, žiaľ, ústredným záujmom života pre ľudí stáva "hra a šport, kult tela, hygienický režim a starostlivosť o krásu odevu, nedostatok romantizmu v styku so ženou; styk s intelektuálom len-tak pre zábavu, ale v podstate neúcta k nemu atď". To je dnešný životný štýl: povrchnosť, metrosexualita, narcizmus a neúcta k druhým. No najhoršie je, že človek, ktorý sa poddáva takémuto životnému štýlu, ešte sám seba považuje za "kultúrneho človeka"!

O čom píšem, neplatí iba pre kultúru, ale aj pre vzdelanie. Mnohí ľudia si myslia, že byť vzdelaným a rozhľadeným človekom je čímsi, čo získajú čítaním dennej tlače a príležitostným surfovaním po internete. Je tragédiou modernej doby, že slova "tvorivosť" sa zmocnila informatika, komerčná propagácia, reklama či šoubiznis. Naopak, filozofia a humanitné vedy sa predstavujú ako prežitok, ako čosi nepodstatné, ako odsúdené na zánik. Komerčné sily chcú nezávislé a tvorivé myslenie dostať na úplný okraj spoločnosti. Ako vtipne konštatuje francúzsky filozof Gilles Deleuze: "Pred týmito silami sa filozofia cíti malaga osamotená, no keby mala umrieť, aspoň to bude od smiechu."

Je smutným svedectvom doby, že ľudia prestali mať záujem o nadčasové otázky, prestali čítať knihy, ktoré majú viac než 150 strán, prestala ich zaujímať filozofia, prestali sa zamýšľať nad podstatou dôležitých vecí. Možno na tom - paradoxne – nesú trochu viny aj prírodné vedy. Už v tridsiatych rokoch minulého storočia upozorňoval nemecký filozof Edmund Husserl na krízu modernej spoločnosti spojenú s dominanciou prírodných vied a vedeckého spôsobu života. Husserl hovoril o "ľahkovážnom odvrátení sa od otázok, ktoré sú pre pravé ľudstvo rozhodujúce". Prírodné vedy podľa neho pripravili človeka o otázky zmyslu ľudskej existencie, zmyslu konkrétnych ľudských činov, o otázky, ktoré pomáhajú človeku žiť azda viac než ktorýkoľvek technický vynález, za ktorý vede vďačíme. "V našich životných úzkostiach, ako počúvame, nemá nám táto veda čo povedať," dodáva Husserl.

Úzke zameranie na prírodné vedy vyprázdnilo ľudský život, odstránilo z neho všetko, čo sa vymyká jej pojmom, kategóriám a zákonitostiam. Najvyšším spoločenským cieľom sa stala prázdna racionalita a bezobsažná efektivita. Ľudia sa premenili na jednotlivcov, ktorých základnám cieľom je „optimálne fungovať“, prispôsobiť sa, správať sa trhovo, flexibilne, účelovo a oportunisticky. Jedným slovom – fungovať ako roboty. Ako zlovestne dopĺňa Herbert Marcuse: "Žijeme a umierame racionálne a produktívne".

Je znepokojujúce, že k celkovej duchovnej hodnotovej vyprázdnenosti prispievajú výrazným dielom médiá. Tie dnes zminimalizovali priestor pre relácie, ktoré by ponúkali zmysluplné diskusie, originálne príspevky, netendenčné názory, skratka pre to, čomu sa hovorí - myslenie. Ak aj náhodou v televízii natrafíme na program, ktorý ponúka aj hlbšie polemiky a informácie vedúce k podstate vecí, väčšinou sa tak stane niekedy okolo polnoci, keď už väčšina ľudí dávno spí.

Programová štruktúra našich televízií symbolizuje to, čo sa deje v celej spoločnosti. Myslenie odsunuli na najneskoršie nočné hodiny, nehovoriac o tom, že mu venujeme približne dve hodinky týždenne. Akoby sme sa hanbili za to, že myslíme.

Pravdu má Noam Chomsky, ktorý tvrdí, že zmyslom médií je "dosiahnuť, aby ľudia sledovali národnú futbalovú ligu, aby sa zaujímali o matku, ktorej sa narodilo decko so šiestimi hlavami, alebo o hocičo iné, čo im predhodia". To všetko s jediným cieľom - docieliť stav, v ktorom je prakticky nemožné myslieť, nemožné rozmýšľať. Ak sa aj divák v médiách dopátra nejakej diskusie o dôležitých témach, tú zväčša moderátor zredukuje na 15 sekundové časové limity, do ktorých má diskutér vtesnať vlastný názor na vážne spoločenské problémy. A tomu sa dnes vraví "myslenie", tomu sa dnes hovorí spoločenská diskusia.

Napokon sme donútení prijať hru, v ktorej hranice spoločenskej diskusie určujú ľudia, ktorí nielenže nemajú ani šajnu o spoločenských problémoch, ale ktorí často nemajú ani len dokončenú vysokú školu. Je príznačné, že v dnešnej spoločnosti sa médiá nepýtajú na názory uznávaných učencov či filozofov, ale radšej hercov, športovcov a televíznych moderátorov. To sú, žiaľ, "autority a celebrity" dnešného sveta! Kvôli duchovnému vákuu, ktoré opisujem, je povinnosťou verejných činiteľov, aby ľuďom pri každej vhodnej príležitosti pripomínali, že stále existuje naozajstné umenie, naozajstná kultúra, naozajstné myslenie a že stále existuje rozdiel medzi zabávačmi v televízii a skutočnými umelcami, aj rozdiel medzi "polobulvárnymi pisárikmi" a spisovateľmi. Možno už nadišiel čas, aby sme kultúru vyslobodili spod nadvlády peňazí a konzumu. Možno je tu čas, aby sa naša pozornosť obrátila späť k skutočným autoritám. Mnohí filozofi, vrátane Richarda Rortyho či Michaela Foucaulta, sa zhodujú na tom, že "je potrebný otras, lebo naša vôľa a naša predstavivosť sú natoľko obmedzené socializáciou, ktorej sa nám dostalo, že si ani nevieme predstaviť spoločnosť alternatívnu tej, v ktorej žijeme".

Ľuboš Blaha, Literárny týždenník 26.8. 2009.

Poznámka: Tento článok je síce starší, ale práve preto - potvrdil svoju aktuálnosť.

 
Ema

pýcha a hrdoba národa slovenského:


http://www.sng.sk/sk/uvod/vystavy/aktualne/denisa-lehocka-2012/foto-z-vystavy


Prečo ten neporiadok nevymetú?

Grigoriy

Uz to nie je ani potrebne, lebo Vy ste oduceni uz davno. Tak toto Vy nazyvate "nadhlad"? Nejaky zakomplexovany Blaha, ktory si dodava sebavedomie tym, ze cituje to, co hovoria ini: sedem citovanych, z toho pat Zidov - to sa dnes nosi, to vzdy zaberie. Blaha, povedz to, co si Ty myslis, co je z Tvojej hlavy.

Preco clanok nepovie, kto su to tie "skutočné osobnosti nášho kultúrneho života "?

(Prosim, Magavan,menuj tu aspon Ty jedneho.)

"V ľudských dejinách existovali dva svety - svet vysokej kultúry a svet ľudovej zábavy"?

A, kde si nechal ten treti, dnes najdolezitejsi, najcastejsi?: svet zdegenerovaneho pseudoumenia propagovany zidovskymi "myslitelmi", ktorych Ty citujes, aby si sa im zaliecal, v zidovskych mediach, ktore financuju zidovske banky, aby zhovadili cele ludstvo?

 

 

 

Magvan

je to presne to, čo ti chýba.

Článok od Blahu má názov v pluráli, lebo je smerovaný k bežným ľuďom, teda opäť aj k tebe, Grigoriy.

 

Grigoriy

"Čo je to myseľ - o tom sa diskutovalo a premýšlalo storočia,  ale stále to nie je správne pochopené.

Pretože to nie je pochopené správne, vznikli okolo toho hromady filozofických konceptov a teorií.

A pretože týmto blábolom normálni ľudia samozrejme nemôžu rozumieť, nedokážu ani rozpoznať svoju vlastnú prirodzenosť, pokračujú v omyloch a trápení sa." (Magavan- slovensky insitny filozof a myslitel)

To, ci to je spravne pochopene, moze zhodnotit len ten, kto pochopil, kto vie, co je to mysel. Magavan to ocividne pochopil a vie.

Vsetci ostatni sice o tom len blabotali, ale keby niekto tie blaboly pochopil, mohol uz davno byt za vodou a "dokazal by  rozpoznať svoju vlastnú prirodzenosť, nepokračovat v omyloch a trápení sa".

To je logika a nadhlad ako hovado.

Tak, ako je to, Bhagwan, su to blaboly, alebo nie su to blaboly?

P.S. A tie mena tych umelcov?

Magvan

"Pokračuješ vo svojich omyloch a trápení sa." Pretože keby si poznal medicínu, bol by si zdravý, nie?

Čo sa týka mňa - nemusím byť liečiteľom, aby som videl, kto je chorý. Ale možno že naozaj viem, čo je myseľ, len som nič také nepovedal. Chceš to počuť?

A ešte k tým menám - ľudí, ktorých poznám ja, ty asi nepoznáš. Spravme to naopak, povedz ty, koho považuješ za osobnosti a ja si budem z nich robiť posmech a označovať ich za debilov, dobre?

 

Ináč je fascinujúce, ako  vo svojom defétizme nejdeš kopať do sionistov na Delet alebo do iných sionistických dier, ale urážaš tu, kde je svet bez nich. Dobre ťa za to tí tvoji "židia" platia, že sa ich tak zbabelo bojíš? Alebo naozaj nevieš, čo činíš?

 

 

Grigoriy

Jan a Sara Saudek, a samozrejme Chuck Norris.

Vsetkych poznam z dennika SME. Hanbil som sa ako pes, ked som nedavno videl napisane, ze Slovaci chcu pomenovat jeden z mostov podla nejakeho Chucka Norrisa. Uplne vazne, ja som o takom cloveku nikdy predtym nepocul, ale teraz, vdaka wikipedii, uz viem, kto to je.

Odkedy Madonna konvertovala na nasu vieru, poznam aj ju. Poznam aj panov Bernard Henry Levyho a André Glucksmanna, lebo sa o nich niekolkokrat zmienil pan Havran z Je-to-taku. Na Slovensku, ked jeden chce nieco znamenat, musi Zidov casto citovat. Nechce sa mi to hladat na internete, ale raz jedna Vasaryova v slovenskom parlamente trikrat niekoho citovala v jednom prihovore, a vsetci boli Zidia; ta sa vyzna v tlacenici. Pamatam si, volakedy citovali Lenina aj Brezneva. Blaha asi pochadza z komunistickej rodiny, mozno vsak aj zo .........

To su moji hrdinovia a idoly.

Teraz tvoji udernici.   

idar

Toto bola predsa vždy parketa pre našeho univerzálneho podkarpatského génia:

http://deletsme.blogspot.com/2008/08/iaston-zoznam-idov-mieancov-v-polit...

Zalarmovaný aktuálnou vnútropolitickou situáciou predčasne vyliezol z hibernákulama, čo viac si môžme priať.

Magvan

Tvoja kritika popkultúry neprekračuje to, čo si ľavicový akademik Bláha dovolil už dávno v oficiálnych masmédiach. To je asi podstata toho, čo ťa štve.

Tento starší článok, ktorý sa povaľoval už kdekoľvek, aj na prope, som uverejnil s autorovým povolením, ale nemyslím, že by tu sledoval reakcie, takže ho ťažko poučíme, a týmto spôsobom už vôbec nie. On  sa vo svojich prácach oháňa nie len Rothom, ale aj Marxom, ba aj Marcusom a explicitne -apage satanas- frankfurtskou školou. To je jeho svet a jeho metoda a stratégia, to je jeho slovník, ktorým vyjadruje myšlienky. Každý za svoju prácu niečim platí, nejakými kompromismi a konvenciami, každý používa nejaký jazyk. Aj tu na portáli by mohli byť iba geniálne revolučné nekompromisné veci. Ale boli by tu same - dve tri. Alebo jedna. Alebo žiadna.

 

Grigoriy

a o to ide: aj ked som nikdy predtym o nejakom Blahovi nepocul, stacil tento jeden clanok, aby som vedel, ze je to podomovy predavac, ktory kupuje svoj v pozlatku zabaleny bull shit vo velkosklade vo Frankfurte, a predava ho ako prvotriedne cokoladove salonky na Slovensku.

P.S. Preco mi nechces povedat, koho mate na mysli, ked hovorite o tych, "ktorí si na rozdiel od narýchlo vykvasených celebrít rešpekt a úctu zaslúžia"?

Mozno si mal na mysli tu chamrad, co za honorar uz styridat rokov pravidelne sedi v studiu verejnej televizie, afektovane vytrca svoje ksichty, a zvasta o tom, ktory herec, potetovany spevak alebo maliar co zerie, s kym kopuluje, kolkokrat je rozvedeny, akeho psa si kupil na ceste za statne peniaze do Ameriky, aky bol ples v opere, aki oni vsetci boli (a su) disidenti, ako by ich spolocnost mala lepsie ohodnotit... no, a zabudol som este povedat, ze za honorar robia zo seba idiotov v "Aj mudry schybi". Kazdy peniaz zo statnej pokladne je pre nenazranu chamrad dobry.

Magvan

na základe formy. Možno zabalené vo frankfurtskom  pozlátku predáva svoje vlastné bylinky.

PS. Ako ti môžem povedať, koho mal autor na mysli? Ale to, čo naznačuješ, celebritková hip-hop chamraď, je práve článkom kritizovaná, o tom sa nedá pochybovať.

Skôr by som sa obával, že by ju nahradil inou spodinou, pseudointelektuálmi  tzv. ľavicového typu. Ale bohvie, o tom je dialog, niektorí tzv. ľavičiari, kedže sú dnes akoby v opozícii, produkujú aspoň ako tak použiteľnú kritiku. Veď ich vlastný image je tiež len pozlátko, bez interakcie sa nedá zistiť, čo je za ním. A ani oni sami to často nevedia.