Konflikt Západ verzus Východ je daný geografiou Euro-Ázie. Z juhu je Európa izolovaná od kontinentu Afriky a Ázie vodami Stredozemného a Čierneho mora - ktoré, samozrejme, nie sú neprekročiteľné, ale v dlhodobom horizonte výrazne vojny limitujú a jednoznačne definujú hranice. Naopak, zakarpatské pláne východnej Európy netvoria žiadne prirodzené izolačné línie, a tak tu bol rozvoj neustálych konfliktov predprogramovaný.

Útočilo sa oboma smermi. V dávnejšej minulosti prevažne z východu na západ, útoky všetkých možných stepných jazdných kultúr sa opakovali ako vlny najmenej 1500 rokov. Huni, Avari, Bulhari, Tatári, Turci a ešte mnoho iných národov. Po technickom rozvoji Západu (pušný prach a delostrelectvo) sa pomery obrátili. Ako vieme, v moderných časoch vidíme tri hlavé útoky zo západu na východ, konkrétne na Rusko: napoleonské vojny 1812, Hitlerove vojny 1941 a americký útok cez Ukrajinu 2014. To sú hlavné historické kampane, ktoré si geopolitika vyžiadala. Tá tretia ešte trvá.

Práve dnes, 22. júna, je 81 rokov od začatia tej druhej vojny. Preto sa zjavujú príhovory, ktoré dávajú do súvislosti Drang nach Osten s nacionálnym socializmom, resp. fašizmom. Nie je to plná pravda, o čom svedčí francúzsky útok ako aj ten súčasný, poháňaný anglosionistami (nie nacistami). Obidva prvé veľké útoky neboli celkom jednostranné, v oboch prípadoch sa Rusko zúčastňovalo vojny už predtým, v oboch prípadoch sa len Francúzsko, resp. Nemecko rozhodlo, že vojenský stav vyrieši rázny útokom, rozťatím gordického uzla - úplne tak, ako sa Rusko rozhodlo, že súčasnú proxy vojnu vyrieši aktívnym útokom na Kyjev 24. februára 2022.
Útoky a vojny tu boli vždy, nie sú podmienené žiadnym režimom, veriť na zlého "fašistu" zodpovedného za všetky vojenské zlá a nazývať každý vojenský akt "fašistický" je proste prinajmenšom naivita. Aj preto by si proruskí sympatizanti aj samotní Rusi už mali uvedomiť a priznať, že útok je niekedy len forma obrany. To platilo aj v roku 1812 či 1941. Príčiny vojen nie sú nejaké gorodky, sú to strategické napätia v konflikte o zdroje. Celé 20. storočie bola séria vojen o zdroje, najmä o fosílne palivá.

Najlepšia istota pred vznikom vojen je harmonické rozloženie mocenských celkov tak, aby sa zhodovali s geopolitickou realitou. Ak sa niekto pokúsi prekračovať reálne kontinentálne prirodzené hranice, nedopadne dobre. Príkladom je aj snaha európskeho Západu ovládnuť Indiu a Čínu. Aj keď zo začiatku mali za cenu ťažkých krvavých bojov a krutých represálií aký-taký úspech, ovládnutie domácich, nakoniec aj tak museli tí imperialisti, ako sami seba hrdo nazývali, odtiahnuť.

Reálna geopolitická hranica oddeľujúca Európu od Severnej Ázie je práve línia Karpát, odkiaľ začínajú nekonečné roviny Ruska. Tam sa začína ruský kontinent, a preto útok Západu tým smerom historicky nikdy nič dobré nepriniesol, a skončil pre útočníkov katastrofou. Tento tretí, čo prebieha dnes, môže skončiť katastrofou nielen pre Ukrajinu, Európu a USA, ale dokonca pre celý svet. A ešte aj v takom prípade má najlepšie šance na prežitie zas Rusko vo svojich sibírskych lesoch.

Ergo - na Rusko sa neútočí kvôli nejakému "nacizmu", ale pre konkrétne dôvody, pre jeho zdroje. Rusko, aj keď opisované ako "chudobné" či "zaostalé", je v skutočnosti veľmi bohaté a perspektívne - a pre jeho bohatstvo a budúcnosť ho potkany nenávidia. Ak si toto každý neuvedomí, ak sa budú dôvody hádzať na nejakých "fašistov", ako to robí aj Blaha a jemu podobní opakovači ideologických dogiem, veľmi podceníme skutočné zlo, ktoré má celkom inú ideológiu.
A zlo sa podceňovať nesmie, v zle sa treba vyvarovať nepresností a omylov, a už vôbec nemožno zámerne povedzme z pohodlnosti klamať.