Druhá strana "svätej" mince

Odrezané nosy, ostrihané hlavy, predanie do otroctva a zhabanie majetkov v prospech  cirkvi  

Na pôvodnom návrhu pamätnej mince mali Konštantín a Metod nad hlavami svätožiary. Európska komisia a niektoré členské štáty EÚ, v rámci pripomienkového konania, žiadali svätožiary a  náboženské symboly stiahnuť z návrhu mince v prospech náboženskej neutrality.

Prekáračky o tom, či Európska únia má, alebo nemá právo hovoriť do mincí vydávaných Národnou bankou Slovenska, môžeme vidieť vo dvoch rovinách: politicko-štátoprávnej a duchovno-filozofickej. Z hľadiska štátoprávneho sa Slovenská republika vzdala svojej politickej i hospodárskej nezávislosti vstupom do Európskej únie a zrušením svojej meny v prospech eura. Z tohto hľadiska má Európska únia v pracovnej náplni aj schvaľovanie pamätných mincí „svojich“ národných republík.

Druhá stránka veci je duchovno-filozofická. Boli to práve Konštantín a Metod, ktorí zlúčili štát s cirkvou. Oni štát nezaložili, len ovládli. Koncom prvého tisícročia sa naši predkovia nemohli vyhnúť cirkevným vplyvom, podobne, ako v dvadsiatom storočí komunistickým. Dnes stále prevláda cirkevné vysvetlenie dejín, tak, ako v komunizme prevládalo komunistické vysvetľovanie. Podľa cirkevného vysvetľovania dejín tu bolo nejaké temno a vierozvestcovia nežne nazývaný ako solúnski bratia sem priniesli svetlo, sväté písmo a vieru v Boha. Na túto vec však je možný aj iný pohľad ktorý by si mohli naši občianski bratia (s láskou k blížnemu) prečítať.

PROROK, ALEBO VÝPALNÍK?

Kniežacie politické zriadenie jestvovalo na Slovensku v deviatom storočí zároveň s pretrvávajúcou  rodovou spoločnosťou a jej vžitými zákonmi. Predkovia žili v občinách a  ich život bol presiaknutý pôvodným prírodným duchovnom. Táto náboženská kultúra jestvovala súbežne s vedomectvom, ktoré vedomým spôsobom vysvetľovalo duchovné a prírodné javy, v tej dobe ešte neoddelené. Kniežatá spravovali územia národov (podľa cirkevného vysvetlenia kmeňov a národmi sa stali až po prijatí „univerzálneho“ náboženstva). Kniežacia moc bola ešte sčasti závislá na rozhodnutí predstaviteľov rodov a občín. Kniežatstvá boli čoraz častejšie vystavené výpalníckym prepadom takzvaných kresťanských štátov , ktoré sa spájali proti národom, čo odmietli vlády cirkvi a niektoré z nich boli časom ako „pohanské“ aj vyhladené.  Ako napríklad desiatky kmeňov polabských Slovanov v dnešnom východnom Nemecku, napádaných v križiackych vojnách hlavne takzvanou Svätou ríšou Rímskou národa nemeckého“ - známa je napríklad 2. krížová výprava - "Venedská". O tomto slovanskom holokauste drvivá väčšina našich kresťanských spoluobčanov ani len netuší.

Slovanské kniežatá na území našich predkov už predtým rýchle pochopili, že ak nechcú byť vystavení "kresťanským" vojskám (spolu s kráľom, či kniežaťom viedol obyčajne vojnu aj biskup), musia prijať „kresťanstvo“ dobrovoľne. Nitranské knieža Pribina to aj urobil, ale iná mocenská páka jeho krst neuznala. Možno aj preto, že neplatil dostatočné „odvody“ do tej správnej štruktúry. Príznačný list napríklad napísal už ako biskup sám Metod  vislanskému kniežaťu. Vislania sídlili v samosprávnom kniežatstve severne od Slovenska a v tej dobe odmietali vládu cirkvi, na čo kruto doplatili.  Metod „pohanskému kniežaťu“ píše: "Bolo by dobré, synu, keby si sa dal pokrstiť z vlastnej vôle, aby si potom nemusel byť pokrstený násilím v zajatí a inej krajine (!). Veď si na mňa ešte spomenieš“, píše Metod. *1 Ak sa niektorým čitateľom zdá, že Metodov list pôsobí ako výpalnícky, tak v Moravsko-panónskej legende je Metodov list označený za prorocký (!). Podľa legendy samotnej potom Metod nahovoril Svätopluka, aby napadol vislanské kniežatstvo, čo sa aj naozaj stalo. Že vypálenie Vislanov bolo potom sprevádzané ukrutnosťami, dokladajú aj poľské zdroje. Metod, ktorému silou-mocou niektorí kreslia svätožiaru, nebol obzvlášť jemnocitný pri šírení svojej náboženskej ideológie ani k nášmu domácemu obyvateľstvu.

ZHABALI MAJETKY, PREDALI DO OTROCTVA

Toľkokrát ospevované hlaholské písmo, ktoré zo starších vzorov vyvinuli solúnski „misionári“ sa poprvýkrát zjavilo, a to je symbolické, práve v prvom doloženom totalitnom zákone na našom území. Ide o Súdny zákonník pre ľud. Tento zákonník už od svojho prvého článku zavádza do denného života našich predkov náboženské prenasledovanie väčšiny, udržiavajúcej pôvodné duchovné hodnoty, nábožensky neznášanlivou menšinou, ktorá ovládla štát. Tento duchovný prevrat, sľubujúc panovníkovi kopu výhod, od moci, cez potomkov až po bohatstvo a víťazné vojny, uskutočnili práve Konštantín a Metod. Hneď prvý článok, ktorý je pripisovaný Konštantínovi, stojí: „Každá dedina, v ktorej sa konajú obety alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná božiemu chrámu so všetkým majetkom ktorý patrí pánom v tejto dedine“.*2 V preklade  do občianskeho jazyka  to znamená, že zákon priniesol pohromu takmer všetkým dedinám, kde Sloveni uskutočňovali pôvodné duchovné obrady, ako výročné sviatky, osobné obrady i príležitostné, často uskutočňované na božištiach (svätohájoch i vŕškoch), pri posvätných stromoch a studničkám (ľudská obeť na našom území nikdy nebola dokázaná, ak neberieme do úvahy neskoršie inkvizície). Tak týmto obciam (občinám), teda takmer všetkým dedinám v krajine,  mohla podľa tohto zákona zhabať majetok cirkev podľa svojej úplnej ľubovôle. O reštitúciách v tomto smere pochopiteľne nikdy nik nehovoril.  Takto prišla na našom území cirkev doložene ku svojim prvým majetkom. To, čo nazývajú cirkevný predstavitelia ako pohanstvo, je pôvodná  staroslovienska duchovná kultúra, ktorú mali úplne všetky vtedajšie dediny a cirkev sa po prevrate šírila cez kniežacie dvory na vidiek len postupne. Ale zato neúprosne a kruto . Pohan znamená po latinsky dedinčan. A toto slovo sa s hanlivým významom používa dodnes a to nesprávne. V ďalšej vete sa píše: "Tí, ktorí vykonávajú obety a prísahy, nech sa predajú so všetkým svojim majetkom a získaný výnos nech sa dá chudobným." *3 Takýto nežný výklad znamená v dobovom jazyku zhruba toto:  Duchovní pôvodného vyznania, i ostatní účastníci obradov pôvodného duchovna, nech sú predaní do otroctva. Získaný výnos aj so všetkým ich majetkom nech sa dá cirkevníkom.

ODREZAŤ NOS, VYHNAŤ ŽENU...

Že medzi kresťanstvom a cirkevníctvom vidíme určitý rozdiel, znalci dejín iste chápu. Po ranných kresťanoch, arianoch,  íro-škótskych rádoch, franských katolíkoch predstavovala byzantská misia Cyrila a Metoda už aspoň piatu vlnu šírenia kresťanstva k Slovanom a mnohí misionári predchádzajúcich vĺn doložene tiež hovorili slovanským jazykom, nič iné im neostávalo. Napriek nesporným zásluhám Konštantína a Metoda v oblasti jazykovedy sa ale vráťme k ich totalitnému zákonníku.

Podľa tohto zákonníka ďalej má byť predaná aj otrokyňa, ktorá „zhrešila“ a peniaze z jej predaja majú dostať „kresťania“. Ďalší doklad o obohatení sa cirkevníkov na obchode s otrokmi. 

            Pohlavné zvyklosti  a mravy Slovenov sa líšili od zákonov byzantskej cirkvi. Napríklad podľa staroslovanského zvyku sa (na Slovensku až do až do 20. storočia) vyžadovalo predmanželské milovanie, čo bolo v rozpore s cirkevnými predstavami, často spojenými s kupčením rodičov s deťmi nielen v oblasti majetku, ale aj vierovyznania. Aby boli rozdiely jasné a viditeľné, zákonníci Konštantín a Metod s Rastislavom nariaďujú previnilcom odrezať nosy. Čo sa iste aj neraz  dialo. Hladovanie, vylúčenie z bohoslužieb a vylúčenie „pohanov“ mimo stola „aby jedli so psami“ oproti tomu nie je až taký ťažký trest. V 9. Storočí sa v bojoch zabíjali hlavne muži, nie ako dnes. Takže bolo viac žien. Ak žene padol muž, podľa slovanského zvyku sa patrilo, aby brat mŕtveho ponúkol vdove manželstvo, pokiaľ si ona nezvolí iného. Takýto muž sa potom musel starať, často i v núdzi (predstavme si život v polozemnici v dvadsaťstupňovom mraze) o dve ženy a o svoje aj bratove deti, ktoré mal podľa rodových zákonov  vychovávať ako svoje. To bol jeden z dôvodov „mnohoženstva“.  „Solúnski bratia“ aj toto samozrejme zrušili. „Kto má dve manželky, nech vyženie tú, ktorú si vzal neskôr, aj s deťmi. Potom nech ho zbičujú a kajá sa sedem rokov“... *4. Paradentóza a podvýživa z násilného pôstu teda nebola ani zďaleka takým krutým trestom, ako vyobcovanie ženy s deťmi, čo bol v podstate takmer trest smrti.  Aj keď kostol sa plnil vďaka zhabanému a teda nakradnutému bohatstvu, vziať z neho niečo bolo isteže trestané – taký nech je „palicovaný, ostrihaný a vyhnaný z krajiny ..."

 Isteže, môžeme povedať, že vtedy boli kruté časy. Áno, boli. Ale aj tak by sme mali zvažovať, komu prilepíme nad hlavu krúžok svätosti.

ZAKÁZALI AJ KOLEDY

Pôvodné posvätné miesta isteže boli plienené a vyrubovaním posvätných stromov sa mohol pochváliť i sám Metod. O tom, že ničenie pôvodnej duchovnej kultúry bolo naozaj rozsiahle, svedčí napríklad aj zákaz vtedy ešte nepokresťančenej  koledy: "Ak niekto chodí v prvý deň januára na koledu, ako to prv robili pohania, nech sa kajá 3 roky o chlebe a vode", nariaďuje prvú známu cenzúru na našom území Metod v "Ustanovení svätých otcov" *5. Podľa samotného názvu tejto najstaršej cirkevnej pamiatky sa zdá sa, že mu "svätosť" vyhovovala už za života.

Dielo týchto dvoch solúnskych misionárov je teda od základu presiaknuté totalitným pohľadom na svet a je spojené so šírením náboženskej neznášanlivosti. V Napomenutí vladárom nariaďuje arcibiskup Metod vladárom šíriť svoju náboženskú ideológiu a potláčať pôvodné duchovno s odôvodnením: "Lebo niet inej spojitosti medzi svetlom a tmou a medzi synmi svetla – kresťanmi – a pohanmi“. *6 Takto určuje Metod na našom území (a na vyše  tisíc rokov to aj tak je) občianske rozdelenie spoločnosti na dve nezmieriteľné, i keď prelínajúce sa skupiny – na „vyvolených“ cirkevníkov a „pohanov“. Tento prístup viac súvisí so starozákonným pohľadom na svet, ako s Ježišovým učením.  Ide vlastne o nenávistnú ideológiu. A vieme, že iné nenávistné ideológie sú dnes protizákonné. Metodova nenávistná ideológia sa so svojou „svätožiarou“ takmer premietla do pamätnej mince Slovenskej republiky. A to muselo prísť zvonku, že s tým niekto nesúhlasil. Asi že ani nikoho nenapadlo o tom vopred verejne diskutovať.

Slovenská ústava má tiež silnú schizofrenickú črtu. Hneď v úvode takmer jedným dychom deklaruje občianske princípy, podľa ktorých sú si všetci občania rovní bez ohľadu na náboženstvo a súčasne sa viaže na Cyrilo-metodské dedičstvo, ktoré túto občiansku rovnosť priamo vylučuje. To, že máme aj sviatok Cyrila a Metoda a musíme ho svätiť, je pre mnohých podobne nepríjemné, ako keď niekedy bol sviatok Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Niektorí obhajujú zákonník totalitný Cyrila a Metoda tým, že ich mrzačiace tresty boli „jemnejšie“, ako upaľovanie a iné tresty smrti v Byzancii, kde bol vzor ich zákonodárstva. Áno, je to tak, ale to neznamená, že by sme tieto tresty mali schvaľovať. Aj česko-slovenské politické väznice a uránové bane boli jemnejšie, ako sovietske gulagy niekde na Sibíri. Ale to neznamená, že by sme ich mali svätiť.

VEDOMIE NÁS OSLOBODZUJE

Po cyrilo-metodskom prevrate, ktorý bol uskutočnený za Rastislava, bol Rastislav  oslepený, „solúnski bratia“ vyhnaní a niektorí ich žiaci predaní do otroctva, podobne, ako predtým predávali do otroctva oni iných. S majetkami cirkvi to skončilo podobne. Takto sa koleso dejín krúti a nič sa už úplne nevráti. Len ľudská nevedomosť sa stále vracia a my sa musíme stále vzdelávať, aby sme sa stali vedomejšími a vzhliadali k pravde. Lebo ani tisíckrát opakovaná lož sa v skutočnosti pravdou nestane.

Je úplne dojemné, ako niektorí stavitelia svätožiar protestujú proti bruselskej „cenzúre“ mincovníctva a operujú pritom „Chartou základných ľudských práv“ . A čo základné ľudské práva tých, pre ktorých znamenala cyrilo-metodská diktatúra v skutočnosti stromoborectvo našej pôvodnej kultúry? Náš kultúrny rodostrom a ani rodostrom Európy sa kresťanstvom ani nezačína a ani nekončí. Kresťanstvo je len jednou z jeho vetiev a vetva nemôže byť viac, ako strom.

 

Zdroje: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Slovensko očami cudzincov, Literárne informačné centrum Bratislava, 1999, R. Marsina, J.Steinhübel, J.Lukačka, J. Paulíny
*1  - str.193 – Moravsko panónska legenda Život Metoda
*2 a *3  - str. 196 - Súdny zákonník pre ľud
*4 - str. 198 – Súdny zákonník pre ľud
*5 - str.  205 - Ustanovenia svätých otcov
*6 - str. 201 - Božie slovo nariaďuje pozemským vládcom


prevzaté:    ŽIARISLAV  ved.sk

 

 

 

 
Autor: 
Žiarislav
region: 
Norman

k téme pohania a prvotné církve (no, prvotné, nesmiemem zabúdať, že išlo už o inštitúcie nielen byrokraticky znormalizované Pavlovovými projeruzalemskými úradnými dopismi, ale majúce za sebou už storočia rozkladného boja proti klasickej antike a severskému keltsko-germánsko-slovanskému svetu)

som objavil:

 

 

Pri štúdiu ranných kresťanov nachádzame, že sa jasne pokladali za Kristovu Armádu. Toho zaujímavým príkladom je etymológia anglického slova pagan (pohan). Čo sa týka tohto slova, Oxford Dictionary of English Etymology uvádza nasledujúce:

    „Význam „pohan“ (Tertulianus) slova paganus (latinský koreň anglického slova) odvodený od významu „obyvateľ, civil“ (Tacitus), kresťania nazývali sami seba najatými vojakmi Krista (členovia jeho militantnej cirkvi) a považovali nekresťanov za takto nenajatých do armády.“


The Morris Dictionary of Word and Phrase Origins o slove pagan uvádza:

    „...nedávny výskum ukazuje, že paganus bolo rímskymi vojakmi používané ako slangové označenie pre „civila“. Keďže sa ranní kresťania sami považovali za „Kristových vojakov“, bolo logické, že adoptovali vojenský hanlivý výraz paganus na označenie každého, kto nebol členom Kristovej armády.“

The Oxford Latin Dictionary potvrdzuje tento výklad latinského slova paganus:

    „Civilný občan v protiklade k vojakovi, (pl.) civilná populácia“


Ergo: takto došlo k zničeniu pôvodného, civilného sveta ... a celý západ sa začal klaňať penateuchu a ostatným tým zákerným nomádskym spiskom.

Stefan
Nooo... ono je to zas taký onaký pohľad na tento nadhľad. Vytýka sa tu vymývanie mozgov kresťanskou církvou a robiť neviniatka asvätcov z takzvaných pohanov. Je síce dobre ža sa poukazuje na nezrovnalosti, o ktorých sa nerado hovorí. Ale žeby boli práve pohanskí bôžikovia starých slovanov chránili predátorské typy a týpkov spomedzi ich? Snáď nemyslíte vážne:-)). A že aj tí dovtedy nepokrstení Slovania boli poriadne násilnícke povahy čo radi urezávali neptiateľovi to-či ono, sú predsa o tom zachovalé dobové doklady. O tom sa zas nerado píše v tomto článku. Takto to budí dojem protikresťanskej či dokonca okrajovo spomenutej protikomúnistickej predpojatosti. Avšak ideológia šla vždy ruka-vruke so štátnou mocou. To neni len o katolicizme. To je aj o demokratizme koloniálnych mocností, to je aj o rozširovaní Čínskej ríše ruka-vruke s konfucionizmom, Budhizmom, to je o šírení Osmanskej ríše s mohamedánstvom. Odlúčili sme komúnistickú ideológiu, odlúčime církev od štátu, aby sme mohli učiniť sobáš s novou ideológiou demokratizmu stavanú na charte ľudských práv a slobôd. A kto by sa túto posvätnú zmlúvu snažil narušiť hnutím potláčajúcimi ľudské práva a slobody, toho posadíme za mreže, exkomunikujeme ho spomedzi pravoverných demokratov, uvalíme kliatbu, že sa každý s hnusom od neho odvráti a potom Inkvizičný súd v Haagu vyriekne nad ním posledný ortieľ, tak ako sa to stalo Sl.Miloševičovi a mnohým ďalším. Svätožiara predsa nepatrí na hlavu takým lumpom. Svätožiara patrí bojovníkom za demokratizmus akými bol Ante Gotovina, Naser Orič a ďalší....
admin

je to pohľad, ktorý ide ďalej, ako bežné názory. Je to vec diskusie, nik nemá absolútnu pravdu.

Ale hlavne sorry za oneskorené objavenie tvojeho komentára kôli takpovediac technickým problémom

 
Stefan
Ďakujem za odpoveď. Nečakal som ju ani a tak ssrdečná vďaka. Niet skutočne prečo sa ospravedlňovať. To skôr z mojej strany, keď som si prečítal znova po sebe moje písmo, mne samému pripadlo dosť v nevľúdnom tóne. Považujem sa za veriaceho, ale predsa bol som rád faktom ktoré bolo mo žné sa dočítať v tomto článku. Vaša stránka skutočne naplnila znenie svojho názvu a ten nadhľad skutočne priniesla, hoci je nepríjemný. Postrádal som v tom článku nestrannosť a potvrdzujem i teraz sklz do polohy protikresťanskej opozície. A tá predsa má vypracovanú svoju vlastnú ideológiu a ani nie tak v nedávnej minulosti tá ideológia bola štátnym náboženstvom. Myslím, že ku ktovieakej zmene ani nedošlo, skôr sa tu medzi oboma proti sebe stojacimi tábormi hrá divadielko zmieru a vymieňajú sa tigrie úsmevy. Ospravedlňujem sa, že som si nevšimol zdroj od ktorého bol prevzatý. Súhlasím, o patent na absolútnu pravdu sa radšej ani nemienim uchádzať.
Grigoriy

Pekne, sladko, bodro, skromne, po krestansky-ved sú sviatky. Neboj sa a neospravedlnuj, však ti nikto nic nevycital. Pekne si pochválil aj "copy-paste"...určite im to lichoti ten postreh o nadhlade.

Keby si aj mne trochu pomohol. Reku, dám si do môjho archivu pre zmenu aj ja niečo z Tvojho nadhľadu.

Pekne si to o tých Činanoch-pohanoch, o rozširovani ríše a vnucovani konfucionizmu aj budhizmu. Len keby si ešte aj nejake miesta a letopocty... Alebo si si to, kresťan môj zhovievavy, na tých pohanov len vymyslel? Takto sa láska a porozumenie!?

Doteraz sa mne tak zdalo, že dobré násilím ešte nikto nesiril; to robili len kresťania a komunisti. To máš tak, ako s hudbou: ked niekto miluje Bacha alebo Vivaldiho, pekne pozatvara okna a doma si sám počúva, aby to nikto nepočul, ale, ked chamraď primerane svojmu vkusu počúva  jazz, rap alebo Boba Marley-rastafarian, otvori okna dokoran a hlukom otravi jeden den celému okoliu.

Debilne ideológie a debilna muzika sa šíria rovnako - s hlukom a nasilu.

 

Norman

A dialóg je ťažká vec.

Ani dobrá vôla sama na dobrý dialog nestačí, a okrem toho, kde ju vziať, že.

Stefan ju očividne má.

 

Určite nám lichotí aj pochvala o nadhľade. Samozrejme, je to len názov - nik tu nikomu do hlavy hotový a dokonalý "nadhľad" nedáva a nedá. Je to len takpovediac ideál. Kľudne by sa stránka mohla volať Kľud.com. Alebo Čoto?.com. Alebo DajteMiPokoj.com. Určite ale nie Mudrosť.com - to by bol práve ten omyl. Nadhľad, kľud, zvedavosť či skepsu človek má vo svojej moci. Nejakú múdrosť či schopnosť - to už je ťažšie, to už nezávisí od nás.

Alebo ináč povedané - múdri sme všetci. Tak načo ešte viac, nie? :-)

Stefan
Kresťanstvo neni o pekných rečiach, ale skutkoch. Je to aj o tom priznať prípadnú chybu, nik neni dokonalý. Píšeš úlisne, žiadaš letopočty. Pridávaš citát: "...debilné ideológie a debilná muzika sa šíria rovnako-s hlukom a nasilu...". Ja pridávam tento: "Tichá voda brehy myje.". V príspevku som spomenul aj seba, demokratov, komúnistov, fašistov, mohamedánov... Zabudol som na niekoho? Asi práve naopak, niekoho som mal z výpočtu vynechať. Pichol som do osieho hniezda snáď? Ospravedlňujem sa aj Tebe. Letopočty k Číňanom neuvediem, snáď nebude to z mojej strany netaktné, aspoň sa táto téma nebude ďalej rozpatlávať. poskytnem snáď nedávne udalosti, keď sa tam chystali olympijské hry a svetuznáme slobodné a nezávislé "strážne psy demokrácie" si leštili kamery fotoaparáty a brúsili si ceruzky a perá aby mohli nakŕmiť svoje publikum o chystaných krvavých udalostiach v Tibetu. Prelhaný komúnisti však už mali premyslený krok ďalej a nechali ten "nešťastný utláčaný národ" dobre sa vybúriť na Čínskych obchodníkoch a na ich "posvätnom súkromnom majetku". To zrejme primälo Dalajlámu zamyslieť sa nad ďalšími jeho krokmi a rozhodol sa preto od politikárčenia udstúpiť. Dávam Ti zapravdu a jeho rozhodnutie schvaľujem. Toto konanie pokladám za múdrejšie a správnejšie od ľudí vo Vatikáne. Porekadlo hovorí, kto s čím narába, s tým sa aj umaže. A "oni" sú tam s "tým" umazaní od hlavy až po päty. Na záver jednu parafrázu, keďže letopočtami príliš nedisponujem: Na Moravu prišli dvaja bratia: Metyl a Etyl a priniesli Brailovo slepecké písmo. Ďakujem Norman. ja práve nedisponujem uhladenými vyjadreniamu a prekvapilo ma, že moje slová práve podráždili niekoho iného než tvorcov tejto stránky. Ako sa hovorí mieril som na zajaca a trafil stodolu. Táto téma skutočne potrebuje širší dialóg a hlavne s chladnými hlavami. Zhrniem to do niekoľko bodov. O čo išlo atorovi článku? O: 1kultúru?, 2násilie? 3okupáciu? 4ideológiu?. Kultúra v sebezahŕňa jazyk, zvyky, architektúru... 1Pochybujem, žeby sa chcel vrátiť do tých dreveníc bývať a jazdiť na rebriňáku. Obliekať sa do konopných nohavíc. Hovoriť po starosloviensky? Veď Martinskou deklaráciou sa Slovenský národ predstavil celému svetu a svoju Slovenskú reč. To však už dávno prijal kresťanstvo. Klaňať sa pohanským bôžikom mu nezakazuje nikto. 2Ako som písal, od nasilníctva neni uchránený nikto. O pvesti svätoplukových prútov bolo toho popísané dosť a Juhoslovania si ešte i dnes dávajú navzájom do držky. Pravda, to už prešli transformáciou od kresťanstva k ateizmu. 3Dodnes mi znie okrídlený ponovembrový výrok: "...taký malý národ musí vždy niekam patriť..." A tak Slováci prešli od svetovej socialistickej sústavy do EÚ a do NATO. 4Zostáva posledný bod: žeby tu prekážala kresťanská viera? Asi.
Norman

existuje v podstate jedna - a tá sa znova a znova presadzuje.

Ťažko povedať, aké bolo reálne kresťanstvo v dobe zabratia strednej, severnej a východnej Európy, teda pred viac ako 1000 rokmi, ale sú indície, že to bola skôr armáda, ako zbor Mahátmov Gandhí.

Ale pôvodná duchovnosť sa znova presadila a tak dnešné kresťanstvo obsahuje okrem svojeho originálneho dharmového (rozumej indického) základu aj autentickú lokálnu (rozumej európsku) silu.

Preto sa ti kresťanstvo tak páči, Štefan.

 

Len si daj pozor, lebo aj v ňom ťa varujú pred falošnými prorokmi.

Ja kresťanstvo nezavrhujem. Nezavrhujem svoje detstvo, nezavrhujem svoje chyby, nezavrhujem svoj vývoj. Ale ani sa ho nepokúšam zastaviť. Ono to ani nejde. Detstvo sa nezavrhuje, detstvo sa prekonáva.

Stefan
Neni to výrok nejakého propagandou pretláčaného filozofa ale predsa: "...nepotešili jste mně ani ja Vás nepoteším...". "Kult osobnosti" Mahátmú Ghándí je vytváraný dokonalou propagandistickou clonou. Je inšie keď za Tebou stoja povojnové veľmoci "oslobodzujúce" Indiu od "anglickej okupácie" pripravené prípadnú špinavú prácu odviesť za teba. To si mi mohol kľudne predložiť i zbor Klementov Gotwaldov, Václavov Havlov, s pokojnou Februárovou revolúciou. Jedinou jeho úlohou bolo len svojími vzletnými rečami rozoštvávať túto multi-kulti spoločnosť a oštiepiť toto súdržné ohnivko v tomto pilne budovanom britskom demokratickom impériu, ako aj poškodiť starostlivo budované imáge o "vznešených šíriteľov pokroku a civilizácie medzi divochmi". Inak, on odchod anglických demokratov bol už skôr avizovaný, ale nejak sa neponáhľali. A tak riskli ešte aj to, že bremeno veľkého Bengálskeho "golodomoru" padne na ich vrub. Pochybujem že čokoľvek čo odtiaľ pochádza, sa budovalo hlbokými meditačnými metódami. Jedine ak za ne považujeme tlupu otrokárov ktorých poskokovia honia otrokov pri stavbe ich palácov. Čo sa týka Kresťanstva, ako to chápem ja, ono bolo spočiatku tých smerov pomerne mnoho. V takom prostredí by vôbec neprekvapilo, že rôzne pacifistické církevné spoločenstvá dlho neprežili. Nicejský koncil rôzne spoločenstvá a ich učenie potom zahrnul pod jednu strechu a tie ktoré považovali za pravé zahrnuli do kánonu, ktoré sa im nepozdávali, vylúčili medzi apokryfy. Z toho mi je známe to, že odmietali zbrane, vstupovať do armády, klaňať sa cisárovi a rôznym symbolom, ale takisto účasť na vzburách(dávajte cisárovi čo je jeho a Bohu...). Tu nejaké riešenie páči-nepáči, záleži na tom o čo ide. Sú veci s ktorými súhlasím, alebo nie. Boli sme obvinení zo spolčovania sa s fašistami. Momentálne sa klérus a nejaký "náš" disent zaplietol sa do antikomúnistického odboja a spolčil s demokratmi. Dotiaľ kým s tou s tou kadejakou lúzou boli zadobre, pchali sa J.P.II. tam kde chrbát prestáva mať slušné meno. Teraz keď sa s demokratmi rozharkali, zamatová revolúcia začína požierať svoje deti a vyťahujú na nich kauzy ktoré k tejto príležitosti 50-rokov uchovávali a jeho následovníka Benedikta nemilosrdne potopili až po samotnú čapicu. Nuž, želám Vám nech aspoň to vaše priateľstvo vydrží dlhšie. To bude ale závisieť hodne od toho, kedy aj v Číne budú konečne komúnisti odstavený od moci. Čítal som i článok, že príchod Cirila a Metoda bolo len prázdne gesto. Ani sa vraj nenaplnilo Táto oblasť bola vždy nárazníková medzi rôznymi záujmovými "západnými" a "východnými" skupinami. Každopádne však veľmi dobre poslúžili ako historické postavy k deklarácii Slovenského národa. Slováci sú ale takí: svoju matku znajú, len k svojmu otcovi sa akosi hlásiť zdráhajú.Andrej Hlinka? Fuj, veď to bol šovinista, i gardy niesli jeho meno. Jozef Tiso? Fuj, fašista. Mečiar? Fuj, zlodej. Slota? Fuj opilec...atď... Odstrániť svätožiaru vierozvestcom? No nech. Ale... prosím Ťa norman, ak natrafíš na nejaký zaújmavý článok o tom že kto, za akým účelom a všetku tú hoci aj propagandistickú omáčku okolo toho, že prečo boli odstránené červené kríže z pohotovostných vozidiel zdravotnej služby, rád si prečítam. Neviem ako som mohol byť tak slepý a upozornili ma na to na istom webe. Aj to som si nevšimol ako u nás cigáni podľahli po revolúcii globalizácii a zanechali svoje krikľavé ľudové kroje a obliekli si pašovaný tovar. To Slováci skorej. Moju mamu už obliekali a diktovali jej módu globálne textilné korporácie. Jej starí rodičia vraj chodili ešte v krojoch.
Grigoriy

Prvy prispevok roka na tomto fóre, a hneď perfecto.

Tazka téma zvládnuta na jednotku. Takýchto ľudí by Slovensko potrebovalo čo najviac.

Som si to vytlačil, a budem to študovať, lebo som si to prečítal len osemkrat, a moc tomu nerozumiem.

Od nového roku aj ja chcem byt in, a tak chválim všetko, čomu nerozumiem.

Chcem sa konečne stat najobľúbenejším prispievateľom na internete.

Norman

to bol myslený mýtus o ňom, mýtus o nenásilí. O historickom Gándhim a jeho výsledkoch si nerobím ilúzie.

Podobne možno vidieť aj Cyrila a Metoda - historicky si nemožno robiť ilúzie, ale súhlasím, že ich mýtus, mýtus prinášačov kultúry je (v podstate) pozitívny.

 

Skúsim ti povedať ešte niečo:

každý má väčšiu či menšiu tendenciu k tomu pozitívnemu, čo nazvime "duchovno" (už dlho hľadá človek vhodné slovo, ale lepšie to momentálne nazvať neviem).

A toto duchovno musí nejako vyjadriť, v nejakom jazyku. V jazyku nejakej kultúry. Je prirodzené a logické, že mnohí tu na  tento proces zažijú s kresťanstvom. A tohto inprintingu sa ťažko zbaviť, a možno ani netreba, zostáva to ako prvá láska a tak.

Ale - kresťanstvo je ako vozidlo. Nielen, že ťa môže zaviesť niekam, kam nechceš - to človek ešte dúfa, že si dá pozor - ale hlavne neposkytuje dostatok povedzme ochrany. Je príliš prístupné rôznym .. deformáciam. Prechádzať z vulgárneho materializmu na kresťanstvo či iné abrahámovské "náboženstvá" je ako meniť ulity. Z jednej  do druhej.

Ono vôbec prechádzať nemá zmysel. Treba ísť do hlbky tam, kde človek je.

Ja len, aby si mi rozumel.

 

Čo sa týka červených krížov - veď hovoríš, že si niečo našiel. Daj link. Miesta je dosť - len času je málo.

 

Stefan
Súhlasím. Je to temer do bodky tak ako to vnímam. Možnože to poznáš, chodia rôzny misionári verbovať do tej či inej ideologickej skupiny. V minulom režime to bolo o tom ako sa vysporiadať s náboženskou otázkou. Teraz akoby sa s takými vrece pretrhlo a ťahajú človeka k sebe rôznymi spôsobmi. Môj prístup je ten, že keď som sa narodil v tomto prostredí a s touto vieroukou, tak asi bol k tomu dôvod aby sa tak stalo. Takže nenachádzam prinajmenšiu príčinu zbavovať sa čohosi kôli niečomu. Neviem či mi budeš rozumieť, keď uvádzaš príklad "prvej lásky", čo by som tak nedefinoval. Hmmm, kresťanstvo ako vozidlo... Písal som si s istou Bratislančankou na takzv. "Pokec". Vraj človek je predsa sociálny tvor musí patriť do nejakého spoločenstva. Tiež pozoruhodný prístup, keď zavrhuje u mňa kresťanstvo a pestuje okultizmus. Vraj církev taková-maková a ľudia v nej takový-makový. Nuž ospravedlňoval som sa jej. Vraj či sa nehambím ospravedlňovať, podľa jej náuky je to škodlivé, že to už u deti takto rodičia ničia ich osobnosť za pokakanie, pocikanie. Tak reku, vážená pani, čo teda s tou pomerne oprávnenou kritikou potom sledujete? Grigori: Je to len na Tebe ako chceš konať. Mňa sa pýtaš na nick? Som tu neni registrovaný. I teraz som si lámal hlavu pod akým menom som skoršie písal sem.
Stefan
Ešte k tomu linku na tie červené kríže, len som musel predčasne končiť. Jednalo sa o niekdajšiu stránku, ale ešte v staršom prevedení. Bola to stručná zpráva niekde na jej titulnej strane: http://magnificat.sk/ . Upozorňujem ale vopred, že kresťanského webu. Alebo v novinách, kde tie najdôležitejšie veci vychádzali v tlačenej podobe. Tá zpráva bude možno zapadnutá niekde pod mnohými tými novými. Tak ma napadlo, že ak máte tu vy niečo po ruke a podrobnejšie, ani nemusím nič hľadať. Toto mení situáciu, a ak je záujem, budem to potom musieť ja.
Norman

a je zdravo "kritická".

Nebudeme ale zbytočne hladať a kopírovať nejaký článok, ktorý  tam bol už dávno uverejnený, nie?  Ja som ho nenašiel, ale pozrel som si nejaké veci.

Ak ale chceš niečo vyjadriť, čo inde nemôžeš či nechceš, či chceš práve tu - nie je problém, ako vidíš, tu sa oponenti berú ako skúška, nie ako nešťastie .)

A kedže vedieš dialóg, zrejme to tak nejako chápeš aj ty.

 

Stefan
Klobúk dolu pred Tebou Norman! Ty si si dal tú prácu a skúmal si tú záľahu článkov pod ktorými, aj to len možno, sa nachádza ten článok upozorňujúci na zrušenie červených krížov na záchrankách rýchlej zdravotnej služby?! Dokonale si ma usvedčil. Chcel som sa tu ukázať ako niekto, komu ide o konštruktívnu kritiku... Ten článok budem musieť nejako nájsť. Času mám k tomu nepochybne viac než Ty. Súhlasím tá stránka je ozaj zdravo "kritická". Ale nejaké tie zrnká pravdy sa dajú nájsť tam v tých článkoch. Akurát že sa pod nimi diskútovať nejaký ten čas už nedá.
Norman

čoby som sa na chvílu nepozrel, keď mám čas. Ako tak a zatial.

Zas nejako intenzívne som nehľadal, nehľadaj ani ty. Je kopu iných problémov.

Čo sa týka diskusie, to nie je problém. Diskutovať sa dá skoro všade po webe, ale aby to malo nejakú úroveň, to sa ťažko ovplyvňuje a buduje. Ináč, aj tento portál sme založili tuším hlavne pre to, aby sme mohli vyhadzovať otravné príspevky .) Takže si nerob ilúzie :) Ale zatial okrem spamu sme museli vyhodiť iba zopár Grigoryho provokácií.

A pritom naozaj nie je problém, treba nás trocha pochváliť a je to v pohode. Veď ľudia si majú pomáhať, nie? :)

jean

Mas novy nick?

Pavel Kamas