Dzurinda: Chceme byť medzi najlepšími - to nesmie byť

Som si vedomý, že spomínanie slovenskej politickej scény, a o jej politických zombies ani nehovoriac, môže prinášať nevoľnosť a problémy čitateľom aj autorovi. Som si aj vedomý, že to neprinesie nijaké priame dobro. Ale nedá mi - zas mi na monitor vyskočil Dzurinda, tento milý kreténik, tento symbol doby šialenstva.

Tento trtolík sa podľa Smetiska vyjadril k tomu, že Fico chce byť so Slovenskom v elite Európy. Na zamyslenie stačí jeden citát:

Teraz Fico hlása: Chceme byť za každú cenu medzi najlepšími, ale z koláča si budeme vyberať len čerešničky.

 

Tu vidno Dzurindovu psychológiu submisívneho sluhu a jeho komplexu menejcennosti: neustále chce pre Slovensko len to najhoršie, najťažšie, najšpinavšie a považuje za nemorálne, keď sa Slovensko chce koncentrovať na to najlepšie, na čerešničky. Dzurinda nielenže celý čas svojej funkcie posúval Slovensko do podradného postavenia a rozdal jeho fundament zahraničným korporáciám (Slovnaftom začínajúc a VSŽ končiac), on to považuje za tak normálne, že už aj propagandu pre samých obyvateľov robí v štýle:

"On by chcel pre vás, občania, len to najlepšie - ale  to predsa nejde, aby ste si vy stanovovali, čo chcete, aby ste pre seba chceli to dobré a naopak sa vyhýbali tomu zlému, to si nezaslúžite, veď ste len otroci, musíte sa pravidelne bičovať a ani nepomyslieť na to, že by ste boli rovnocenní či dokonca tí lepší, ako niekto iný. To ostatní si majú vyberať čerešničky a vám, vám majú zostávať len odpadky".

To sú ich zámery, pod vplyvom udalostí či senility už takmer takto jasne vyjadrené. 

 

Disclaimer: toto nie je nejaká obhajoba či propaganda Fica, ani tej viacznačnej myšlienky o členstve Slovenska v prvorýchlostnej EÚ. Je to naozaj len reakcia na tú šokujúcu mentálnu degeneráciu Dzurindovských potkanov (lebo toto reprezentuje aj Mikloša, Radičovú a množstvo iných politikov, aj tých, čo už z aktívnej politiky vypadli alebo ešte hnijú v EUparlamente).

 
Celé to žiaľ nie je len na smiech, pretože tieto Dzurindovské aktivity sú priamo spojené s vážnou socioinžinierskou snahou doviezť na Slovensko desaťtisíce až státisíce hnedých asociálov, aby sa tu zahniezdili a kotili a kotili ... až kým tu bude všade len jeden veľký Luník. Toto je ďalšia Dzurindova vlastizrada.
 
Dead or alive.
 
Autor: 
téma: 
Jozef Novak

Vístižne napísané. Vďaka.

sandro

Vdaka, o tom Kiskovom synovi som nevedel. To je cista katastrofa. Ako pise Norman v uvode, je naozaj problem venovat sa tymto veciam a zahnusit si tym vnutro. Ale hold ked chce byt clovek informovany..Na dnes mi vsak stacilo.

Sinuhe

Asi väčšina z nás sa konaním Eda Chmelára nejako osobitne nenadchýna, ale jeho hodnotenie Kisku sa mi páči.

Edo Chmelár zhodnotil fungovanie Kisku:
Dnes uplynuli tri roky od chvíle, čo bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky Andrej Kiska. Triezvo hodnotiť pôsobenie tohto človeka vo verejnom živote je veľmi nevďačná úloha, pretože na jednej strane od čias Václava Havla a Vladimíra Mečiara nebol na Slovensku politik, ktorý by si pestoval taký silný kult osobnosti ako práve on, sprevádzaný nekritickou až sfanatizovanou masou svojich fanúšikov, ktorých volám „žabky-demokratky“ – a na strane druhej je tu rovnako hysterická skupina, ktorá v ňom vidí div nie fašistu. Nie, Andrej Kiska nie je ani anjel, ani démon. Iba čoraz viac polarizuje spoločnosť a dokazuje, že všetko sa nedá nahradiť marketingom. Pokúsme sa teda pozrieť na pôsobenie tohto muža s nadhľadom.
Andrej Kiska vstúpil do politického života metódami, ktoré ho ničím neodlišovali od ostatných oligarchov, ktorých prestala baviť hra na demokraciu a rozhodli sa vziať opraty do rúk priamo. Porovnávanie Donalda Trumpa a Andreja Kisku môže v hodnotovom zázemí pôsobiť neporovnateľne, no niečo majú títo dvaja predsa len spoločné. Obaja postavili svoju kampaň na demagógii, že nie sú politikmi, obaja sa obludne populisticky zastrájali, že vyriešia problémy v zdravotníctve (pričom slovenský prezident na to nemá takmer žiadne právomoci), obaja klamali, že svoju kampaň si hradia výlučne z vlastných prostriedkov a obaja neznášajú pobyt v hlavnom meste, pričom vítajú oficiálne návštevy vo svojich vidieckych sídlach (čo je z hľadiska štátneho protokolu ťažký prešľap).
Andrej Kiska mal najdrahšiu kampaň v histórii, lebo dva roky nerobil nič iné, len vrážal obrovské peniaze do osobnej reklamy, aby si ľudia vôbec zapamätali jeho meno. Jedna jeho zásluha v prezidentskom úrade je však nezmazateľná. Po zúfalých obdobiach predchádzajúcich hláv štátov, kedy sa už začalo seriózne diskutovať o tom, či vôbec potrebujeme takúto funkciu, dodal úradu prezidenta skutočnú vážnosť. Tento jav však môže byť len dočasný, lebo Andrej Kiska sa nevenoval budovaniu štátu, ale vlastného imidžu. Aj preto vojde tento prezident do dejín ako rýdzo marketingový.
Mnoho ľudí sa ma pýta, prečo mám toľko výhrad k Andrejovi Kiskovi, keď s ním v mnohých veciach týkajúcich sa postojov na vnútropolitickej scéne súhlasím. Bol by vari lepší Fico? Takto však otázka nestojí a my nemôžeme donekonečna obchádzať jeho kritiku s tým, že lepšieho sme nemali. Latka bola totiž nastavená nesmierne nízko. Mali by sme si už konečne uvedomiť, že Andrej Kiska napriek celému úsiliu jeho reklamného tímu JE politikom, že to nie je neomylný vládca, ale prezident demokratickej republiky a v takom type štátu sa politici nezbožňujú, ale kontrolujú. A že je na čase prestať krochkať blahom z každej banality, ktorú si prezident zavesí na facebook (fakt si žabky-demokratky myslia, že predchádzajúci prezidenti nechodili nakupovať a neriešili bežné ľudské radosti a starosti len preto, lebo si všade so sebou nebrali celý PR štáb aj s kameramanmi a fotografmi?) a začať si všímať podstatné veci.
Alebo vám príde naozaj normálne, že keď opozícia odhalí netransparentné vynakladanie finančných prostriedkov na ministerstve zahraničných vecí za niekoľko desiatok tisíc eur, vyhlási to za megaškandál, za ktorý by mal odstúpiť minimálne minister, ak nie celá vláda – no keď vládna koalícia zverejní, že Andrej Kiska prelietal na súkromné účely takmer milión eur, označí to za dehonestáciu hlavy štátu? Tak o čo tu vlastne ide? O skutočný boj za transparentnosť alebo len boj proti niektorým osobám? Prezident nestojí ani nad zákonom, ani nad morálkou a ak dnes Anjel Kiska v reakcii na zverejnené údaje vystrčil rožky a zareagoval nezvyčajne výbušným útokom, iba tým dokazuje, že nie je nijako povznesený nad politické spory, že je priamo ich súčasťou, iba jeho tím starostlivo dbá o to, aby sa k nim vyjadroval čo najmenej (a novinári to blahosklonne rešpektujú). Je skutočne trápne, keď sa ako malé dieťa vyhovára, že minister vnútra mu vraj povedal, že využívať vládnu letku na súkromné ciele môže – to by mal vedieť sám, čo je etické a čo nie. To mu vari naozaj musí niekto povedať, že letieť z Popradu do Košíc na tenis sú spôsoby severokórejského diktátora, nie stredoeurópskeho prezidenta? Máme byť všetci, celá verejnosť, rukojemníkmi osobných problémov pána prezidenta iba preto, že pani Kisková si postavila hlavu, že ona do Bratislavy nepôjde? Zdá sa, že aj vyrovnanie sa rodiny s politickou kariérou ich príslušníka musíme brať do úvahy pri voľbe hlavy štátu, lebo my sme si nevolili trojdňového prezidenta na polovičný úväzok. A s takýmto pracovným tempom by chcel byť predsedom politickej strany, nebodaj premiérom? Nemôže byť vyhlasované za drzosť, ak žiadame od politika, aby nezneužíval štátne peniaze a plnil si pracovné povinnosti v plnom časovom rozsahu, aby nezahanboval štát a jeho protokol tým, že oficiálne návštevy musia za ním cestovať domov do Popradu, lebo on má predĺžený víkend. Ale všetky tieto problematické stránky nevidíme, lebo nám ich médiá posadnuté vytváraním idealizovaného obrazu prezidenta jednoducho zamlčia.
Moje najväčšie výhrady voči doterajšiemu výkonu hlavy štátu sa týkajú predovšetkým troch oblastí: jeho vysokej miery neautentickosti, jeho jednostrannej zahraničnej politiky a jeho posadnutosti zbrojením. To, že Andrej Kiska nie je autentický človek, že nemá vyprofilované politické postoje a je extrémne závislý od poradcov nie je len moja osobná výhrada. Je síce mimoriadne odpudzujúce, že od čias Miloša Jakeša sme tu nemali vrcholového politika, ktorý by nebol schopný vysloviť zásadnejšiu vlastnú myšlienku bez papiera, ale takýto handicap je nielen úsmevný, ale z hľadiska verejného záujmu aj mimoriadne nebezpečný. Človek, ktorý nemá vlastné názory a utvára si ich na základe vnútorných pravidiel marketingu je v prvom rade manipulovateľný, no najmä – nemôžeme od neho očakávať autentické štátnické činy. V zahraničnej politike zasa Andrej Kiska zabúda na to, že jeho úlohou nie je vysvetľovať a propagovať záujmy mocných spojencov, prípadne vybavovať biznis pre kamarátov a rodinných príslušníkov, ale reprezentovať Slovenskú republiku a presadzovať naše štátne záujmy. A čo sa týka zbrojenia, tam sú moje názory dlhodobo známe, takže len stručne zhrniem, že naše videnie sveta je akoby z dvoch odlišných planét. Podľa môjho názoru má prezident takej zraniteľnej krajiny s takými tragickými historickými skúsenosťami presadzovať vo svete viac mieru a menej zbraní, nie vystupovať ako zbrojársky lobista Spojených štátov, obdivovať šialené vojenské výdavky skorumpovanej Kene a vyjadrovať náklonnosť autoritatívnemu tureckému vodcovi. Obávam sa, že toto už nie je len o jeho poradcoch, ale aj o jeho hodnotovom nastavení.
Celkovo si myslím, že by sme mali chcieť a žiadať od hlavy štátu viac ako program prvej dámy, s ktorým vyhral voľby. Ak si myslíte, že úlohou prezidenta je byť niečo ako princezná Diana, Matka Tereza a pápež dohromady, ak vám stačí, keď prezident šaškuje so stredoškolákmi, necháva sa nosiť na rukách domorodcami a so zlým hereckým prejavom občas prečíta niekoľko pripravených fráz, potom vám blahoželám a ďalej už nemusíte čítať. No tento štát sa ešte stále len formuje, a preto by si už konečne zaslúžil na svojom čele hlbokú osobnosť, ktorá mu vtlačí charakter, ktorej myšlienky sa stanú jeho erbom a ktorej činy sa zapíšu do dejín. Tento prezident nemá vlastné nápady, on iba vie, ako predať svoj imidž. No páčiť sa je málo. Andrej Kiska dokázal za tých niekoľko rokov zmeniť seba. Ale nedokázal a podľa môjho názoru ani nedokáže zmeniť štát. To sú jeho mantinely, ktoré nedokáže prekročiť.

Aman Againsttime

Dzurinda? To je kto? :-D
Ale vážne. Dzurinda by mohol napísať knihu o tom "ako sa malý, sprostý cigán premiérom stal" - veď viete, niečo ako populárna motivačná literatúra. Možno by nám vedel poradiť nejaký recept, ako na to: ako sa stať úspešným politikom napriek totálnej neschopnosti a kriplosti. Kiska by mu pomohol napísať predhovor (no dobre teda, Kiskov poradca :-)). Potrebujeme sa naučiť nejaké teoretické základy vlezloprdelkovstva, no a kto už sú tu povolanejší experti než Dzurinda s Kiskom?

P.S: Dead or alive? To nie je názov tej príšernej discopopovej bandy z 80-tych rokov? :-D Ani neviem popísať ako veľmi nenávidím ich You Spin Me Round. Horší sú už asi len Modern Talking. :-)

Norman

Dzurinda žiaľ stále pôsobí v tých medzinárodných mafiách, takže to nie je nikto, ale je to prezrádzatel ich politiky voči nám. Je to stále ICH hovorca.

Nezabúdaj, že im vyhovujú takéto zombie, aj keď sú to naozaj už inteligenčne totálni dementi.
Tiež by som sa pýtal "kto to je" ak by bol ten človek aspoň v base. Potom môžeme machrovať, že sme aspoň jeho dostali. Takto si len niečo nahovárame a ignorujeme, že je to stále jedovatá zmija, a teraz ešte jedovatejšia, než kedykoľvek predtým.

Nemyslím teraz na teba, ale tí, čo tvrdia, že Dzurinda je odpísaný, by mali ísť a do tej basy ho strčiť. Nech sa prejaví, kto má naozaj koľko sily. Nechať odchádzať zmrdov beztrestne do dôchodku nie je víťazstvo, ale prehra, váhanie, zbabelosť.

Norman

no to je ten problém, keď ľudí pri vážnych veciach napadne Modern Talking :-)
Nie, to nie je disco, to je license to kill.

(hm, nebola už aj nejaká skupina Kill? hm, možno, skoro ako Kiss, Kids of SS, na čele so židom :-))

Norman
Pavel Kamas