Nepísal by som o tejto banalite, a nedal by som sem takýto nadpis, keby dnešná Smetiareň neuverejnila článok o Jackovi Rozparovačovi s nadpisom Jack Rozparovač bol Poliak.

Podstata tohto príbehu, ktorý bol už spomenutý u nás v komentároch je tá, že vďaka znalostiam DNA analýzy sa vedecky dokázalo, že povestným beštiálnym vrahom z Londýna je Aaron Kosminski. Dokazuje to DNA jeho príbuzných, ktorá je matematicky dokázateľne príbuzná s DNA (stopy semena) nájdenom na šáli na mieste činu. Ak niekoho zaujímajú ďalšie detaily, nájde ich v bulvári alebo na stránkach BBC.

Prirodzene, "vedecky" v tomto prípade stále znamená s určitou dávkou neistoty, ale dokázateľná pravdepodobnosť pri DNA je veľká. Pomocou DNA boli objasnené mnohé staré zločiny, je súdne všeobecne akceptovaná. Takže to nie je už problém či dráma. Zaujímavá je postava tohto zločinca.

Darmo sa snaží Smetiareň meniť jeho etnicko-kultúrnu identitu na poľskú - je všeobecne známe a nepochybné, že to bol žid.

Vraždy sa stali v rokoch 1888 až 1891 a zostali nevyriešené. Boli podozrievaní viacerí a verejnosť mala dojem, že sú veci nejasné, lebo sa okolo  vrážd niečo ututláva. Meno Kosminski bolo uvedené v materiáloch polície medzi podozrivými, ale nezachovala sa informácia o dôvode, prečo ho polícia upodozrievala. Niekto niečo odstránil, nejakú indíciu, dôkaz? Nezabúdajme, že to bolo v časoch, keď vplyv sionistov na západnú spoločnosť bol čoraz viac všeobecne známy a začínal vyvolávať obranné reakcie (tzv. antisemitizmus). A vyvolával aj zvýšenú snahu vplyvných sionistov zametať všetky stopy a delikty. Usvedčený maniacky a rituálne vraždiaci žid by sa im vtedy vôbec nehodil do plánu a mohol by vyvolať škandál, politický pohyb. A tak, napodiv, bola rozšírená aj verzia, že Jackom je príslušník kráľovského rodu a podobne - a preto sa nedarí chytiť páchateľa.

Životopis Aarona Kosminského je príznačný pre to obdobie. Rodina nebohatého židovského krajčíra Abraháma Kosminského sa v roku 1881 presťahovala celá z Poľska, v tom čase Ruska (hranice sa stále menili) do Londýna. Syn Aaron pracoval ako holič. Príznaky problémov mal vraj už od roku 1885 a v roku 1891 bol zavretý do blázinca (kde zostal až do svojej smrti v roku 1899). V roku 1891 náhle prestali aj vraždy. Zostáva otázka, či bol Kosminski zavretý pre zjavnú chorobu, alebo naopak po tom, ako bol vyšetrovateľmi usvedčený z vrážd, bol takto prípad  úradmi zametený pod koberec.

Aj v Independent sa spomína, že na mieste jednej vrážd našli nápis, ktorým sa zrejme samotný vrah hlási k židovskej identite, a tým aj k motívom svojho činu:

There were anti-Semitic protests at the time of the Ripper murderers after a disputed message written on a wall in Goulston Street, near where two bodies had been found, believed to be from the killer identifying himself as Jewish.

The message was washed off amid fears of anti-Semitic riots and its authenticity has been disputed ever since.

Nápis bol rýchlo zmytý, a tak doteraz môže byť spochybňovaný. Ale veď museli zabrániť "riotom". Alebo museli zabrániť pravde? Tá aj tak vyšla najavo - aj keď až po vyše sto rokoch.

Za povšimnutie ešte stojí, ako je vo všetkých súčasných článkoch priam povinne spomenuté, že Kosminskí emigrovali z východu z dôvodov diskriminácie. Nuž, autori o pôvodnom osude tej rodiny evidentne nemôžu mať najmenšiu reálnu informáciu, čiže je to iba ničím nepodložený ideologický blábol. Ale ak aj by to bola pravda, nuž asi východoeurópania vedeli, s čím majú do činenia. Naopak na Západe bola sionistická moc už taká silná, že tieto migrácie sektárov z východu na západ sa aj v umení mohli zobraziť len vo veľmi zastrenej forme, ako napríklad v známom románe o satanskej osobnosti sťahujúcej sa niekde z Balkánu do Londýna, aby tam vraždila a položila základy svojej novej moci. Reč je o románe Dracula z roku 1897. Že vás táto asociácia doteraz nenapadla? Nuž, v tom čase podobné romány neboli len pre zábavu a mali rôzne ambície, často skryté, ale dnešný bulvár sa postaral, aby sa ľudia už nad takými vecami nezamýšľali.

Ako som spomínal, nevenoval by som sa tejto nechutnosti, keby sami sionistickí Smetiari sa nerýpali vo vlastnom lajne, nemaľovali ho na ružovo a hlavne sa nesnažili ho zasa raz hodiť na iných.