Kagan a jeho bek

V Praze byl na podzim 1952, úplně neočekávaně pro všechny, uvězněn
hlavní tajemník Ústředního výboru Komunistické strany, žid Rudolf
SLÁNSKÝ, a společně s ním celá skupina známých židů. Soudili je bleskově,
od 20. do 25. listopadu, a 13 funkcionářů, ze kterých 11 byli židé,
odsoudili k smrti a ihned je postříleli či oběsili. Mezi popravenými byl i
samotný Slánský. Proces zahájil Klement Gottwald, Stalinův přítel, a je
mimo jakýchkoliv pochybností, že s jeho souhlasem a na základě jeho
směrnic.  
Skutečné jméno Slánského bylo Salzmann. Poprvé během celé existence
komunismu bylo oficiálně oznámeno, že „sionisté a vláda Izraele jsou
agenty amerického imperialismu“.  
Tato akce byla otevřeným vyhlášením války světovému židovstvu, které,
jako obyčejně, zůstalo úplně nezaznamenané.

Stalin Gottwalda podpořil „krymskou kauzou“, a potom začal „proces s
židovskými lékaři“. O začátku čistky informovala TASS 13. ledna 1953.
Je zajímavé uvést tu krátký úryvek z článku jistého Whitea - zřejmě žida -
uveřejněného v Readers Digest v červnu 1967:  
„13. ledna 1953 se udál nejstrašnější úder. Titulky novin křičely,
že devět vynikajících moskevských lékařů (většinou židů) se přiznalo,
že trávili své pacienty v Kremlu na příkaz Americko-židovského Sjednoceného
organizačního výboru, pracujícího v prospěch všesvětového
židovského spiknutí. V průběhu třech měsíců bylo uvězněno
nespočetné množství židů. Potom milostivě Stalin zemřel 5. března
1953.“
Není těžké se dovtípit, kdo zabezpečil tento „akt milosrdnosti“. Delegace
francouzských komunistů, která navštívila Moskvu nedlouho po Stalinově
smrti, říkala úplně otevřeně, že prý Stalin měl srdeční příhodu v době návalu
zlosti, když vyhrožoval, že všechny židy vysídlí do Birobidžanu.
Berijovi agenti, Stalina obstoupili, chytli svého „vladyku“, uložili do postele
a udusili poduškami.

9. března Stalinův syn - Vasilij - náhle kamsi zmizel. V časopisu Time
bylo napsáno, že jeho zmizení je spojeno s tím, že „vyjadřoval pochybnosti o přirozenosti smrti svého otce“.

A 14. března, po návšteve v Kremlu náhle zemřel Klement Gottwald, otrávený Berijovými agenty, jak tehdy všichni říkali.

 

To bola ukážka z knihy  "Kagana a jeho bek", autor V. Uškujnik.

Téma tej knihy je vrcholne aktuálna:  smerovanie Ruska v poslednom storočí, vzťahy sionizmus versus komunizmus. To všetko ukázané hlavne na vzťahu Stalin Kaganovič, teda na formácii oficiálny vladca versus jeho sionistický manipulátor v pozadí.

Kaganovič, ktorý nesie meno titulu chazarských vládcov, kaganov, bol jeden z mála indivídui, ktoré v plnom zdraví a bez újmy žili a vládli skrz celé búrlivé obdobie sovietskeho komunizmu. Jeho meno sa dnes prakticky nespomína v súvislosti so zločinami boľševizmu, podobne ako iných židovských aktérov, napriek tomu že práve oni boli hlavnými iniciátormi čistiek a nebývalých masových zločinov.

Kniha je napísaná v 70 tych rokoch, obsahuje niektoré nepresnosti, ale v princípe sa snaží racionálne vysporiadať s matematikou medzinárodnej politiky, ukázať jej ucelenosť a zmysel udalostí, ktoré sa z pohľadu našich dnešných oficiálnych ideológii javia akoby náhodné, subjektívne a nepodstatné.

K téme židia a Stalin odporúčam aj výborný článok na prope Bol Stalin žid? Ten vyvracia niektoré prvoplánové povery okolo Stalinovho života a správne zdôrazňuje, že je prirodzene jedno, či bol v takom či inom zmysle Džugašvili žid. Podstatné nie je ani to, že bol bezpochyby južanský orientálec a prejavoval s tým dosť často spojenú bezohľadnosť až krutosť. Podstatné je to, že bol obklopený sionistami a jeho vzťah k nim.

Základnou zbraňou dnešnej globálnej politiky a politiky ovládania národov je krytie, zahmlievanie reality. Systém, ktorý nazývame anglosionistický, sa snaží zatajiť svoju pravú podstatu, svoje mechanizmy moci, a samozrejme aj svoju morálnu nízkosť a bezcielnu primitívnosť.

Keď hovoríme o anglosionizme, výstižná je tá dvojzložkovosť toho termínu. Človeka napadne opäť tá principiálna podobnosť s dvojicou Stalin-Kaganovič. Tak, ako sa odohrávala a stále odohráva v Rusku konflikt medzi nosným národom a infekciou, to isté sa deje v Amerike. Aj keď to spojenie vo Washingtone vyzerá pevné a nerozlučné, aj keď chápadlá AIPACU a všetkých iných možných sionistických hydier prerástli americkou spoločnosťou zdánlivo nerozlučne... - nič netrvá večne. Aj gordický uzol sa zdal nerozviazateľný. Je typickou chybou tohto parazita, že spôsobuje smrť svojmu nositeľovi a tým aj sebe.

 

 

 

 

Autor: 
Pharmy

Norman, nie som si istý či dobre chápeš Stalinovu historickú rolu.

V roku 1917 zohrali významnú úlohu pri organizovaní VOSR zahraničné sily (trockisti) a hlavným cieľom bolo urobiť z Ruska surovinový prídavok západu. Tento zámer bol zmarený v momente, keď sa dostal k moci Stalin. Zásadným spôsobom zmenil smerovanie Ruska-ZSSR, keď krajinu vymanil z područia nadnárodných záujmov a učinil z nej subjekt globálnej politiky. Berija bol Stalinov blízky spolupracovník (zastával vysoké funkcie: člen Politbyra, komisár, riaditeľ NKVD, minister vnútra) a bol odstránený krátko po jeho smrti práve trockistami (Chruščov, Malenkov, Bulganin).

Ja to vnímam tak, že ak by Stalin pracoval pre sionistov, tak by im neprekazil ich koncepciu riadenia globalizácie (permanentnú revolúciu globalizácie, ktorá sa mala šíriť z Ruska-ZSSR do celého sveta), ktorú presadzoval Trockij-Bronštajn. Práve Stalin tento ich projekt zastavil a prehlásil, že komunizmus sa dá postaviť v jednom štáte a začal realizovať nie marxistický, ale svoj projekt budovania "spravodlivej" spoločnosti...

Ešte si polož otázku, prečo sionistické média a Hollywood si tak veľmi dávajú záležať na tom, aby neustále vykresľovali Stalina ako tyrana a masového vraha? O Leninovi, Trockom a ďalších revolucionárov, ktorí majú na svedomí milióny obetí sa zväčša nezmienia.. Neustále opakujú koľko ľudí zomrelo následkom stalinských čistiek a represií (každým rokom to číslo rastie, už som počul že 60 miliónov..) a dôvod? Od kedy sionistom vadí úbytok slovanského obyvateľstva? Minimálne počas Jeľcinovej éry, známej tiež ako obdobie ekonomickej genocídy ruského národa (ekonomické reformy Jeffreyho Sachsa), im tento úbytok neprekážal...

Norman

Nič nie je čiernobiele a posudzovanie histórie je skôr o vlastných hodnotách a pozíciách (ak poznáme viaceré názory a koncepty a môžeme si vybrať ).
Preto sa mi vcelku pozdáva tá knižka, o ktorej je článok, pretože nerobí zo Stalina ani jeden ani druhý extrém. Nerobí zo Stalina sionistu, ale hovorí, že podstatu či rozmer problému pochopil až po vojne, s rozpačitým výsledkom. Respektíve, pravdepodobne ho zabili, keď prestal poslúchať. Stalin nebol sionista, bol nevedomý kolaborant, bol manipulovaný - asi až na posledné obdobie.
Okrem toho knižka výstižne hovorí o ruskom "šovinizme", vhodnejší pozitívnejší výraz by bol nacionalizmus, ktorý po vojne skúšal v Rusku vládnuť, rozvíjať sa, ale nespája ho hlavne so Stalinom - bol to prirodzený produkt vojny. Ako som tu kedysi písal o Nemecku, že pod tlakom sa prebudili skryté pozitívne (ale samozrejme aj negatívne) faktory, to isté platí aj o Rusku počas vojny.

Ten tvoj druhý odstavec: ja viem, že pôvodný (trockého) boľševizmus dostal postupne na frak, ale nebolo to vďaka Stalinovi, proste to sionisti nedokázali tak, ako si to predstavovali. Nedokázali presadzovať ani tú globálnu revolúciu, pretože boli premožení v Maďarsku, Nemecku a Poľsku - ale nie Stalin ich brzdil.

Ja chápem, že Stalin sa mnohým povzdáva ako vhodná osoba stelesňujúca ruský nacionalizmus proti sionizmu, ale aj keď sa dohodneme, že objektívna historická pravda je nejednoznačná a mlhavá, aj tak mi to nepripadá ako dobrý model. Stalinova vláda bola príliš špinavá a o príliš vela svinstvách sa nedá pochybovať.

Súhlasím, že je Stalin aj umelo démonizovaný - ale okrem toho, že sa tak deje skoro s každým čo len trocha nepohodlným, v jeho prípade je to hlavne kvôli tomu, že cez neho je najľahšie démonizovať Rusko, pretože sa stal jeho určitým symbolom. Čiže - spájať Rusko so Stalinom neprajníkom Ruska vyhovuje.
Preto je lepšie odrezať sa od neho, ako sa pokúšať umelo očistiť neočistiteľné, ako hladať jeho pozitívne stránky. I keď chápem, že jeho takpovediac pokrvní príbuzní, nič v zlom a nemyslím na teba, proste niektori Rusi, cítia voči nemu určité povinnosti.

Truhlík

Stalin ale trockistov likvidoval. Nejakým spôsobom sa podarilo prežiť akurát tak Chruščovovi.
V 1917 po februárovej revolúcii dorazili do Ruska dve kolóny marxistických revolucionárov. Jedna Leninova v zapečatenom vlaku zo Švajčiarska cez Nemecko so zlatými markami od nemeckého ministerstva zahraničných vecí s účelom prevzatia moci a podpísania separátneho mieru - plánom Parvusa/Helphanda.
Druhá Trockého na parníku Kristianafjord s nákladom zbraní, s miliónmi dolárov dolárov od židov z Wall Streetu a 300 židovských gangstrov vycvičených na pozemkoch Standard Oil.
A tu začína tá sranda. Najväčšia ropná firma na svete bola vtedy BRANOBEL (bratia Nobel) s ťažbou v Baku. A ruský cár tam nechcel pustiť americké ropné firmy. V roku 1920 firmu BRANOBEL prevzal Standard Oil. Bola to dosť odvaha prevziať firmu počas občianskej vojny keď boľševici už boli jej víťazmi. A znárodňovali. Alebo istota koristi ?
Tomuto sionistickému tlaku urobil Stalin koniec. Vyhnal Trockého a zlikvidoval trockistov a iných židoboľševikov. Takisto odmietol vytvorenie židovského štátu na Kryme a vytvoril na posmech dodnes existujúci židovskú autonómnu oblasť Birobidžan na Amure.
Zrejme preto dožil Trockij život v Mexiku a nie v USA. Zlyhal.
Stalin bol sčítaný ale nemal vzdelanie na židovských intelektuálov. V čom mal navrch bola jeho prax zakaukazského kriminálneho banditu. V tomto sa mu podobal žid Sverdlov ale ten rýchlo skapal.

Norman

tieto fakty, takto formulované, já osobne uznám a dúfam, že nijako prudko neodporujú tomu, čo som kedy napísal.
Stalinská éra narušila ten trockistický-americko plutokratický zámer. Ale ide o tú mieru, po ktorú ho narušila. Zrejme by trockisti urobili z Ruska niečo ako Brazíliu (v zlom slova zmysle) - pod Stalinom sa taká tendencia nabúrala, ale nebolo to až o toľko lepšie, a nebolo to odizolované od internacionálnej sionistickej mafie a nesmerovalo to moc k stabilite.
Žiaľ, tieto veci sa nedajú nejako zmerať a dokázať, takže je to vec subjektívna, a hypotetická, kam ten stalinský komunizmus smeroval.

Odklon od sionizmu nastal asi až počas vojny a po vojne, zrejme aj pod vplyvom poznatkov z Nemecka a z reakcií, ktorými sa svetový sionizmus musel prezradiť, ale potom (v 60 tych rokov) sa to začalo vracať späť. A takto to tam kolíše doteraz.
Myslím, že na tomto sa všetci zhodneme, je to objektívna pravda a taký by mal byť obraz histórie 20 storočia v širokej populácii.

Je zaujímavé, že v Ruskej oficiálnej politike nikdy nedošlo k otvorenému hovoreniu o sionistickej sile, o sionistickom faktore, sionistickom v tom zmysle, ako ho používame my, teda nie len snaha o Izrael, ale o sionistickú svetovládu. To v Rusku otvorene nikdy tak nepostúpilo, takéto vyjadrenie (možno v tom krátkom období po vojne to bolo tak myslené), na rozdiel od (predvojnového) Nemecka. Ten fakt nemožno poprieť, svedčí o reálnom smerovaní politiky za Stalina. Bolo to také dvojtvárne. Ono sa ťažko verí, že niekto robí reálnu protisionistickú politiku, keď nechá ľudí dole nevedomých, nedá im jasný obraz a aj tým, čo vedia, nedá nástroj, zbraň - pretože ak je prikázaný "internacionalzmus" a zakázané hovoriť o sionizme otvorene, tak zákonite musí miestna populácia začať prehrávať a sionizmus sa vráti - čo aj bol prípad Ruska a vlastne je to naozaj POUCENIE aj pre prítomnú putinovu dobu. Ak sa nezačne o pravde v Rusku hovoriť oficiálne otvorene, zasa sa im to tam nainfikuje.

Truhlík

Ano.
Ja som si len nedávno všimol v Urválkovom prejave v procese so Slánským, že použil slovo sionizmus. Ale neviem v akom zmysle ho boľševici používali. Ja keď som vyrastal, slovo sionizmus sa už nepoužívalo.
2:17
https://www.youtube.com/watch?v=nSWkYvohLw4

firstovka

Spisovatel Rybakov (Deti Arbatu) o Chruscevovi napisal:

"VOSR sa uskutocnila pod heslami socialnej spravodlivosti a bratstva narodov. Ludom sa to javilo ako splnenie davnych tuzieb ludstva, co aj prinieslo vitazstvo komunistom. K niekolkym tisicom inteligentov, ktori vstupili do strany v oktobri 1917, pribudlo na konci obcianskej vojny takmer milion ludi- vojakov, namornikov, robotnikov, rolnikov. Jednako skoro sa Lenin, tvorca sovietskeho statu, stal jeho prvym reformatorom, ked v 1921 uviedol do zivota NEP - dal ekonomicku slobodu sedliakom a remeselnikom. Socializmuz v takej forme ako bol povodne zamyslany sa mu ukazal ako nerealizovatelny.
To ale rozcarovalo novych clenov strany, ktori nevideli svoje miesto v novom NEPovskom systeme, ktori nevedeli konkurovat dedicnym remeselnikom, obchodnikom a nechceli existovat vedla nepmanov, kulakov. Preto po odchode Lenina, nesli za Trockym, ktory odmietal moznost vybudovat socializmus iba v jednom state, nesli za Bucharinom, ktory obhajoval vclenenie kulakov do socialistickeho systemu, ale isli za stalinom - budovat socializmus bez nepmanov a kulakov.
K tomuto pokoleniu, a v podstate, novej strane, patril aj Chruscev, zamocnik z donbasu, vojak obcianskej vojny, bolsevik z 1918 roku, svato veriaceho v buduci komunizmus. Ti, ktori neskor zvrhli Chrusceva, - Breznev, andropov, cernenko .., boli prislusnikmi dalsieho pokolenia, ktore vstupilo do strany v 30 rokoch, kedy uz neexistovala stara strana, ani nova strana, ale existovala uz stalinovi podriadena totalitna struktura.

V com vidim tragediu Chrusceva - jeho nastup, vystup a pad?
Svojim vystupenim << O kulte osobnosti>> na 20 zjazde strany hodil rukavicu nielen v strane vladnucemu stalinskemu aparatu. Iba tri roky dozadu sovietsky narod oplakaval Stalina a dovtedy 27 rokov mu spieval ody, klanal sa mu. Medzi nimi boli aj ti, ktori sedeli 17 rokov taboroch. A odsudeni na smrt, stavalo sa, pred vystrelom vykrikovali<< nech zije stalin!>> A kto sa vratil z frontu nezabudal, ze isiel do boja << za vlast, za Stalina>> A aj tak sa Chrusev odvazil vystupit proti stalinovi.
Hovoria, ze je prejav bol vyvolany bojom o moc. Tak sa za vlast nebojuje! Ked Chrusceva odvolavali z funkcie, on hlavny velitel, nevyviedol tanky, nestrielal do nepohodlnych. Na plene sedel stranou od prezidiuma, vypocul si obvinenia na svoju adresu a nepredniesol ani slova. Vyskytol sa na vysine tej misie, ktoru nanho nalozila historia, odisiel, vediac, ze svoju ulohu vyplnil. On nezrusil stalinizmus, ale naniesol mu smrtelny uder, po ktorom bol stalinsky system odsudeny na zanik. Prvy sovietsky lider, ktory dostojne odisiel z politickej areny a nesnazil sa do nej vratit. Chtivi po moci tak neodchadzaju.
Doma Chruscev povedal:
A celkovo moja zasluha pred historiou bola v tom, ze mna uz bolo mozne odvolat jednoduchym hlasovanim.
O Puskinovi Chruscev povedal:
<< Urcite, bol genius, no bol iba pansky basnik. Ake tam << oci ocarovanie>>, ked nie je si co obliect, obut, strecha tecie, driev nie je nacom priviezt. Tak muzik zil.. << Zima, rolnik vytaziaci>>.. Ake tam je <>! Tu pocuvaj: << Neskora jesen, havrani odleteli, les sa obnazil, polia osireli, a jeden nepokoseny pas pola, smutnu myslienku navodzuje..>> Mal rad Nekrasova.
Stalinovi slepov veril, isiel za nim, aj v 30 rokoch, imponovala mu jeho priamost, jednoduchost prejavov, hesiel, knih . Prve pochybnosti o stalinov sa u chrusceva objavili pocas vojny, ked Stalin napriek protestom Zukova, nedovolil sa ztiahnut z kyjeva, vyhodit mosty do povetria. Kyjev padol a do zajatia sa dostalo 665 tis. vojakov. Opat napriek protestom Zukova, Stalin prikazal utok na Charkov. Chruscev sa pokusil dovolat Stalinovi, ale Stalin ani telefon nezdvihol. Po Malenkovi odkazal, ze vsetko ostava ako bolo prikazane. Utok skoncil katastrofou. Pocas vojny sa Chruscev ako clen Vojenskych poradcov na roznych usekoch frontov mohol presvedcit, aky je Stalin genialny polkovodec.
Po vojne boli kolchozy v katastrofalnom polozeni, v zime podvezovali nenakrmeny dobytok povrazmi, aby nepadol na zem a neprimrzol k nej. Stalin napriek tomu prikazol zdvihnut dane kolchozom na uroven 40 mld rublov, neberuc do uvahy to, ze za celu odvednu tohorocnu produkciu zarobili kolchozy iba 26 mld.
Sklamanie v stalinovi bolo jeho osobnou tragediou, ale dalej veril v buducnost komunizmu."

Norman

To je taká ta klasická propaganda pre široké masy, jedna z mnohých verzíí oficiálnej sociálnej dogmatiky.

Za prvé ten známy (pseudo)ekonomický pohľad na spoločnosť, tiež jeden z mnohých, o robotníkoch a roľníkoch a tak, ktoré vyzerajú racionálne a vedecky, ale nič nevysvetlujú a neriešia - dokážu iba späťne "vysvetlovať", prečo veci prebehli tak, ako prebehli. K tomu samozrejme ignorovanie podstatných politických síl. Napriek tomu, že píšu o pravdivých faktoch - NEP, mestský proletariát... sú to už svojou úrovňou rozprávky. Išla Červená karkuľka a stretla vlka ...

To by však nebolo najhorie. Horšia je tá druhá časť, to je typická sovietska a postsovietska zlátanina, zmätok osobných emócií voči osobám a hlavne pre našu tému najpoučnejšie - klasické osobné obviňovanie barana, na ktorého sa hodia všetky viny. V sovietskom prostredí Stalina, toto je tá jeho démonizácia - on môže za obklúčenie Kyjeva, za biedu poľnohospodárstva po vojne a pred vojnou ... za všetko, ale Žukov či Chruščev sú nevinní šikovní dobráci. To je LOŽ.
Veľmi škodlivý prístup, ktorý zaviedla práve Chruščevova doba a dlho sa s Rusmi ťahal, vlastne až doteraz - stále to vymýšlanie pozitívnej línie, pozitívnych ľudí vo svojej minulosti - nedokážu sa zmieriť s faktom, že žiadna taká jednotiaca niť nie je. Jedni hľadajú mimo Stalina, druhí v Stalinovi, tretí v Žukovovi ... všetko klamstvo.
No, aj Francúzi mali svoju Veľkú revolúciu a vlastne sa z nej doteraz nespamätali, nie je to jednoduché ani v Rusku.

firstovka

http://en.wikipedia.org/wiki/Anatoly_Rybakov

a tieto svoje spominania napisal v 1997 uz po svojom vystahovani sa z ruska

http://www.sakharov-center.ru/asfcd/auth/?t=page&num=1585.

Na tento clanok som natrafil nahodou. Dal som do google Tvardovskij a druhy link v poradi bol na tuto rybalkovu knihu str 183, chvilu som to cital a na 191 bolo toto o chruscevovi.
Tak som to sem dal cele ako nazor spisovatela,
Na internete je sice dost clankov, ale vsetko od nejakych neznamych autorov, tak na vyvazenie aj nieco od spisovatelov.

Norman

veď ja nič proti tomu nemám, že si to sem dal, skôr naopak, dobrý príklad. Ani Rybakova neobviňujem, že je nejaký klamár či podvodník - len som sa vyjadril, čo to vlastne je z našeho pohľadu a že je to proste taký historický omyl, také vychýlenie, ktoré sa tej témy drží.
"z našeho pohľadu - viď kniha v článku:)

Pavel Kamas