Nedá sa pomáhať každému individuálne

Milióny ľudí vo všetkých kultúrach už miliónkrát povedali a napísali, že ten svet, ako sa o ňom hovorí a ako sa prezentuje, je zložený z fikcií, vidín, halucinácií a falošných kulís. 

Mnoho ľudí aj pobáda široké populácie, aby to pochopili, prezreli, spoznali. Aby sa zobudili, aby sa oslobodili. Videnie vecí za kulisami síce nie je vždy pekné, skôr naopak, ale možno má svoju výhodu.
Ja v tomto vlastne nie som žiaden radikál, nikoho nevyzývam a netvrdím, že majú vo veľkom tie tajomstvá poznať, že je to pre nich to najlepšie. Obávam sa skôr, že pre niektorých je zrejme tá ich ilúzia tá lepšia cesta, nemá zmysel im ju brať. Tomu sa povie tolerancia voči blúznivcom. Poznanie je síce cesta, je to asi hlavná téma, ale nikomu ju nevnucujem.
 

Okrem toho sú ešte mnohé iné témy. A tam som ešte opatrnejší a ešte tolerantnejší.

Napríklad poučovať ľudí o tom, ako majú či môžu byť šťastní, ako sa majú či môžu tešiť, robia tisíce serverov, portálov, milióny kníh, časopisov, milióny osobností a nadosobností. Aké sú mizerné a úbohé výsledky tejto cesty, to vidno všade naokolo. 

Aj preto som sa nikdy nemienil pridať k tej úbohej stoke. No, nie že by všetko to bolo až tak zlé, a koniec-koncov, niekto aj to musí robiť, niekto musí pomáhať chorým a postihnutým. Tu sme napríklad pred rokmi spomínali portál www.seberizeni.cz, bez akejkoľvek irónie výborná stránka, ak niekto potrebuje, odporúčam, teraz kvôli téme som tam po čase zas pozrel a hneď objavil dva články, ktoré sú poučné aj v súvislosti práve s problematikou šťastia a tešenia sa:

Štastie

Negativita

Ak chce niekto naozaj hľadať štastie, ak si chce "užiť" a "nekaziť si život" - prosím, tam vám dobre pomôžu. Čo sa týka nášho portálu, bola poskytnutá formulácia týmto článkom Védanta. Nemá zmysel veci opakovať, komu je súdené, tomu stačí naznačiť. 

 

Ak aj sme v nedávnej minulosti ani nejak intenzívne nechceli roztrhať kulisy spoločenského klamstva, nielen toho politického, ale v širokom slova zmysle aj toho malomestského snobského klamstva európskej kultúry, tých kulís, ktoré síce viseli už síce špinavé a skrkvané, ale ešte kryli pozadie, tak určite teraz, keď tie kulisy sú už výrazne potrhané, nebudeme podporovať ľudí v ilúzii, aby sa v podstate tešili z franforcov a zvyškov, aj časových. Panebože, nerobte to, nepite vodu z mlák a zvyšky narkotika z rozbitých fliaš. 

 

Berte tento môj príhovor aj ako už priam zúfalý pokus o vyčistenie stola do budúcnosti, a teda pokus o výnimočné novoročné varovanie:

Naozaj sa nechytajte drôtov, ani na zem spadnutých. Ani na tejto stránke. Nebuďte prekvapení.

Toto nie je kaviareň, toto je observatórium a experiemntálne laboratórium. Náš priestor má hranice: my nie sme lazaret a šťasťoprdovia, my nemáme, nehľadáme, neponúkame ani netolerujeme obchádzky a úniky. To som hovoril vždy, to nie je len morálna kritika, aj keď to tak niekedy mohlo vyzerať, je to prirodzená nevyhnutná logika. Je to vlastne naopak skromnosť, upozornenie a priznanie si, že nie sme ako národ takí silní, aby sme si mohli dovoliť a odporúčať alibistické úteky a súkromné posraté záhradky.

Nie tu a nie v mojom mene.