Nesmieme zabudnúť na 11. september

Nesmieme zabudnúť na tú hrôzu.

Reč je o vojenskom puči v Chile, 11. septembra 1973. Takto približne začína svoj článok Ľuboš Blaha k 11. septembru na FB. "Áno, priatelia, dnes je ten správny deň na to, aby sme si pripomenuli obete vojen, pučov a amerického imperializmu vo svete."

A má pravdu.

Je to takmer s podivom, ja občas žartujem o karme, ale beriem to tak voľne - a tak voľne to aj je, to spojenie medzi tými dvoma dátumami v roku 1973 a 2001. Nie je to presná karma, USA v Chile spustili zabíjanie, ktoré stálo život naozaj desaťtisíce, a zničilo život miliónom - (i keď niektorým sviniam samozrejme aj prospelo) - za to je tritisíc obeti Silversteinovho poistného podvodu s budovami WTC primalý trest. Je to skôr také posledné varovanie pre krajinu, ktorá dalá celú svoju moc do rúk chaldejských úžerníkov - to je nevyliečiteľná choroba, fatálny omyl a zločin na vlastnom národe.

Dnes je ten deň, keď potkany budú trocha pišťať. Ale ako kričal ten prihriaty blbec: Nestačí, nestačí!. Naozaj nestačí, aby hlodavce falošne pišťali nad sebou v minulosti, je treba, aby v správnom vysokom tóne pišťali nad svojou súčasnosťou.

Taký sa stal zo mňa hudobný estét - chcem počuť ten správny autentický tón.

Ale ak to pôjde takto ďalej, asi sa dočkajú čoskoro aj Američania svojho Pinocheta. Bordel majú v krajine väčší, ako bol v roku 1973 v Chile, a pomerom občianskej vojny sa inak, ako vojenským zásahom, nebude dať zabrániť.

Potom si sami užijú lieku, ktorý tak radi dávali iným.

Potom sa možno zbavia aj svojho bankárskeho parazita tak, ako si to ich otcovia zakladatelia želali.