O hodinároch

Bol jeden budík a nefungoval správne. Meškal a vôbec nezvonil.

Ale ochotných hobby hodinárov je veľa, tak sa jeden na budík pozrel. Taký malý sken a hneď vedel, čo je vo veci.

"Máte vysunutú pružinku a medzi kolieskami zvončeka máte zrnko piesku. Keď si dáte pružinu správne, budete mať dostatočnú silu a nebudete meškať. A keď zrnko vyhodíte, kolieska sa zas budú krútiť a budete zvoniť" hovorí úplne správne a presne hodinár.

"To akože mám medzi kolieskami špinu? No dovoľte! A o moju pružinu sa ty nestaraj, na teba ešte vždy stačím, ty hovado" povedal budík a odišiel.

Druhý hodinár moc nehovoril. Ukázal budíku najnovšie modely fitnes digitáliek a kým ten slintal, štetcom odfúkol piesok a klepnutím posunul pružinu. Budíku sa škytlo, povedal "Tak ma teraz napadlo, ani neviem prečo, že musím občas aj zvoniť" a dynamickejšie tikajúc odišiel spokojný sám so sebou.

 

Tento príbeh je samozrejme fikcia. Nejestvujú skoro žiadni hodinári, ktorí by presne vedeli, čo tá hromada zhrdzavených budíkov vlastne potrebuje. A o tom, že by vedeli aj správne klepnúť, ani nehovoriac. 

 

 

 
Autor: 
forma: 
Norman
Pavel Kamas